Wikipédia
logo
URL	wikipedia.org
Komerčná	Nie, obsah je pod licenciou CC-BY-SA, predtým GFDL
Typ stránky	Online encyklopédia wiki
Registrácia	Voliteľná
Vlastník	Wikimedia Foundation
Tvorca	Jimmy Wales Larry Sanger
Spustenie	15. januára 2001 (22 rokov a 99 dní)
Náhľad stránky
Úvodná stránka s rázcestím k hlavným jazykovým verziám.

Wikipédia je internetová encyklopédia s otvoreným obsahom, ktorú možno slobodne upravovať a čítať. Je sponzorovaná neziskovou organizáciou Wikimedia Foundation. Má 312 nezávislých jazykových vydaní vrátane slovenského (ktoré práve čítate) a najrozsiahlejšieho anglického. Wikipédia obsahuje popri článkoch encyklopedického typu aj články podobajúce sa almanachu, atlasu či stránky aktuálnych udalostí. Wikipédia je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií na webe s približne 13 miliardami zobrazení mesačne.

Wikipédia obsahuje viac než 24 miliónov článkov. Najviac článkov je napísaných v angličtine (viac ako 5 miliónov) a v švédčine (viac ako 3 milióny). Wikipédia bola spustená 15. januára 2001 ako doplnok k expertmi písanej Nupedii. So stále rastúcou popularitou sa Wikipédia stala podhubím pre sesterské projekty ako Wikislovník (Wiktionary), Wikiknihy (Wikibooks) a Wikisprávy (Wikinews) a ďalšie. Články sú upravované dobrovoľníkmi vo wiki štýle, čo znamená, že ich môže meniť v podstate hocikto, pričom je zaznamenávaná história revízií. Wikipediáni presadzujú politiku „nestranného uhlu pohľadu“. Podľa nej, ak existujú protichodné názory, treba ich uviesť a to bez prikláňania sa k niektorému z nich. Vzhľadom na to, že Wikipédia presadzuje otvorenú filozofiu, jedným z jej najväčších problémov je vandalizmus a nepresnosť.

Charakteristika

Detail na portál Wikipédie

Cieľom Wikipédie je vytvoriť voľne dostupnú, spoľahlivú a najväčšiu encyklopédiu, pokiaľ ide o rozsah a dôkladnosť. Wikipédiu jej zakladateľ Jimmy Wales charakterizuje ako „snahu o vytvorenie a distribuovanie voľne dostupnej encyklopédie každej osobe na planéte v jej rodnom jazyku, a to v čo možno najlepšej kvalite.“ Je vytvorená na stránke wikipedia.org použitím softvéru zvaného wiki (z havajského slova wiki – rýchlo). Wikipédia je WikiWiki, čo znamená, že každý môže ľahko upravovať každý (neuzamknutý) článok a uverejniť zmeny ihneď.

Jimmy Wales sa domnieva, že Wikipédia raz dosiahne štandard, ktorý bude porovnateľný alebo lepší ako encyklopédia Britannica, a bude publikovaná knižne.

Na internete existovalo alebo stále existuje viacero podobných projektov encyklopédií. Jedným z predchodcov bola slovenská Filozofická hypertextová encyklopédia Filit (Filozofická hypertextová encyklopédia), Tradičné redaktorské pravidlá a autorské práva na článok sa v niektorých z nich stále používajú, ako napríklad v odborne písanej Stanfordskej encyklopédii filozofie (Stanford Encyclopedia of Philosophy) a v už neexistujúcej Nupedii. Neformálnejšie stránky ako h2g2 alebo Everything2 píšu a kontrolujú jednotlivci a slúžia ako všeobecné príručky. Projekty ako Wikipédia, Susning.nu a Enciclopedia Libre používajú software wiki, v ktorom články zostavuje veľký počet autorov a neprebieha žiadna oficiálna forma kontroly. Wikipédia sa stala najväčšou takouto encyklopédiou čo do počtu článkov a slov. Na rozdiel od väčšiny encyklopédií Wikipédia poskytuje svoj obsah pod licenciou GNU Free Documentation License.

Wikipédia sa snaží byť encyklopédiou, nie kompletnou zbierkou ľudského poznania. Existuje súbor pravidiel nazvaný Čo Wikipédia nie je, ktorý definuje druh informácií, ktoré nie sú vhodné na uverejnenie. Tieto pravidlá sú často citované v sporoch o to, či by konkrétny obsah mal byť pridaný, odstránený alebo upravený.

Jazykové verzie

Nárast počtu článkov v niektorých vybraných jazykových verziách Wikipédie do roku 2010

V roku 2019 Wikipédia existovala v 303 jazykových verziách (z toho asi 301 aktívnych), pričom 61 verzií obsahovalo viac ako 100 000 článkov. Päť najväčších jazykových verzií v zostupnom poradí boli anglická, cebuánska, švédska, nemecká a francúzska.^[1] Medzi 40 najväčších Wikipédií patrí aj slovenská verzia, ktorá má v súčasnosti 244 466 článkov.

Jednotlivé jazykové verzie fungujú nezávisle jedna od druhej a nezasahujú si do obsahov. Obrázky je možné medzi wikiprojektmi zdieľať pomocou Wikimedia Commons.

Tu je uvedený zoznam desiatich najväčších a šiestich ďalších vybratých verzií Wikipédie, usporiadaných podľa počtu článkov (9. jún 2020)

1. angličtina (6 096 182)
2. cebuánčina (5 378 550) (jazyk, ktorým hovorí 21 miliónov obyvateľov Filipín)
3. švédčina (3 730 649)
4. nemčina (2 442 068)
5. francúzština (2 225 095)
6. holandčina (2 015 138)
7. ruština (1 633 311)
8. taliančina (1 612 890)
9. španielčina (1 604 126)
10. poľština (1 414 230)

Z ďalších potom napríklad

• 11. waray-waray (1 264 261)
• 26. maďarčina (471 748)
• 27. čeština (456 127)
• 34. esperanto (281 108)
• 37. slovenčina (244 466)
• 51. zjednodušená angličtina (164 284)

Úpravy

Wikipédia zaznamenáva zmeny, ktoré sa udejú v článkoch. Zmeny sú na tomto obrázku zvýraznené farebne.

Všetci návštevníci môžu upravovať články a zobrazovať prehľadne všetky zmeny (históriu – teda rozdiely medzi jednotlivými úpravami) v nich. Pomocou Zobraziť históriu sa zmeny zobrazia farebne. Wikipédia je postavená na viere, že spolupráca medzi používateľmi časom zlepší kvalitu článkov, podobne ako spôsob vývoja open-source softvéru. Jej autori nemusia byť odborníci alebo mať kvalifikáciu v rámci témy, ktorú editujú. Užívatelia sú upozornení na fakt, že ich príspevok môže byť „nemilosrdne upravený a prerozdelený podľa vôle” hocikým, kto si to praje. Príspevky nie sú kontrolované žiadnym konkrétnym užívateľom alebo skupinou, rozhodnutie týkajúce sa obsahu a pravidiel uverejňovania sa uskutočňuje pomocou súhlasu a občasným hlasovaním, hoci Jimmy Wales si udržiava právo konečného rozhodnutia.

Práve z dôvodu otvorenosti Wikipédie často vznikajú tzv. korekčné vojny a dlhotrvajúce spory medzi redaktormi, ktorí navzájom nesúhlasia. Práca členov Wikipédie je označovaná ako spolupráca – akýsi spoločenský darvinovský evolučný proces. Články sú vždy predmetom úpravy, preto Wikipédia nikdy nevyhlási žiaden článok ako dokončený, no vandalizmus vždy bol a bude veľkým problémom Wikipédie.

Pravidlá

Wikipédia požaduje, aby jej prispievatelia zaujali nestranný uhol pohľadu. Nestranný uhol pohľadu formuluje cieľ encyklopédie radšej opísať spory, ako sa do nich zapájať. Ak by to bolo dosiahnuteľné, Wikipédia by nebola napísaná z jedného objektívneho pohľadu na vec, ale by dokonale prezentovala všetky pohľady na vec, pripisované ich prívržencom v neutrálnej forme. Pravidlá ďalej uvádzajú, že názor by mal zodpovedať postoju. Toto pravidlo je kritizované za to, že je nedosiahnuteľné s množstvom zdiskreditovaného materiálu a povoľuje reprezentáciu mravne urážlivých názorov. Názory alebo teórie, ktoré predtým neboli publikované, sa považujú za „prvotný výskum”, čo nie je povolené. Pravidlo „žiaden prvotný výskum“ hovorí, že takýto materiál nemôže byť prezentovaný v súlade s pravidlom o nestrannom uhle pohľadu a že redaktorove vlastné, originálne názory alebo stanoviská nebudú zverejnené.

Redaktori Wikipédie dodatočne udržiavajú aj množstvo menej podstatných pravidiel a inštrukcií. Na rozdiel od iných wiki, ako napríklad Ward Cunningham Portland Pattern Repository, Wikipediáni používajú „diskusné” stránky na to, aby spolu diskutovali o zmenách uskutočnených v článkoch. Redaktori Wikipédie často menia, prenášajú alebo odstraňujú príspevky, ktoré sú pre encyklopédiu nevhodné, ako napríklad slovníkové výklady hanlivých slov alebo originálne texty. Jednotlivé verzie Wikipédií si obvykle určujú vlastné dodatočné spoločné pravidlá.

Autori

Medzi redaktormi na Wikipédii nie je žiaden oficiálny rozdiel a rozhodnutia sú pokiaľ možno uskutočňované na základe zhody medzi zúčastnenými. Počas januára 2005 mala Wikipédia približne 13 000 používateľov, ktorí v priebehu mesiaca urobili najmenej 5 úprav, z toho 9 000 aktívnych používateľov pracovalo na troch najväčších jazykových verziách. Ešte aktívnejšia skupina pozostávajúca z asi 3 000 redaktorov urobila viac ako 100 úprav za mesiac, skoro polovica z týchto redaktorov pracovala na troch najväčších edíciách Wikipédie. Na základe údajov z Wikipédie, jedna štvrtina príspevkov pochádza od používateľov bez registrácie, ktorí pravdepodobne nie sú redaktormi.

Udržiavanie Wikipédie je vykonávané pomocou skupinky dobrovoľných projektantov, správcov a administrátorov, ktorých sú stovky. Administrátori sú najväčšou skupinou, majú v zmysle pravidiel privilégiá s možnosťou zabránenia tomu, aby boli články editované, odstránené, alebo majú právo blokovať používateľov, aby upravovali články. Veľa používateľov bolo dočasne alebo permanentne blokovaných od upravovania článkov na Wikipédii. Vandalizmus a malé prehrešky voči pravidlám môžu vyústiť k dočasnému blokovaniu alebo varovaniu, zatiaľ čo dlhodobé alebo trvalé zablokovania prístupu sú prideľované Jimmym Walesom alebo Arbitrážnym výborom pre dlhotrvajúce a vážne priestupky.

Hodnotenia

Tvrdenie Wikipédie, že je encyklopédiou, je polemické. Wikipédia býva kritizovaná za nedostatok spoľahlivosti, úplnosti a dôveryhodnosti (lebo nie je písaná expertmi). Medzi mnohými knihovníkmi, akademikmi a redaktormi iných oficiálne písaných encyklopédií Wikipédia nie je, alebo je len zriedkavo považovaná za zdroj, na ktorý je možné sa odvolávať. Wikipédia má dostatočnú kvalitu, uznanú aj inými aspoň v jednej oblasti, predovšetkým vyhrala porovnávací test nemeckého časopisu c’t. Je uznávaná hlavne za voľný obsah a možnosť editovania hocikým.

Kvalita

Kritici tvrdia, že povolenie editovať Wikipédiu hocikým ju robí nespoľahlivou. Wikipédia neobsahuje žiadnu oficiálnu zložku, ktorá by sa zaoberala overovaním faktov a samotní redaktori nie vždy musia byť dobre oboznámení s témou, o ktorej píšu. V rozhovore s The Guardian sa knihovník Philip Bradley vyjadril, že „on by nepoužíval Wikipédiu a nie je si vedomý jediného knihovníka, ktorý by Wikipédiu používal. Hlavným problémom je nedostatok autority. Od vydavateľstva tlačených publikácií je možné očakávať záruku, že ich informácie sú spoľahlivé, pretože na tom závisí ich živobytie. Na rozdiel od niečoho takého (Wikipédia), čo sa zobrazuje na obrazovke.“ (Waldman, 2004). Podobne reaguje aj vedúci redaktor Encyklopédie Britannica Ted Pappas, ktorý sa v The Guardian vyslovil: „Predpoklad pre Wikipédiu je, že postupným vylepšovaním sa zdokonalí do bezchybnosti, no tento predpoklad vôbec nie je dokázaný.“ O Wikipédii ako o zdroji informácií sa vyjadril Danah Boyd v roku 2005: „Nikdy to nebude encyklopédia, ale bude obsahovať rozsiahlu znalosť, ktorá bude celkom hodnotná pre iné účely. No aj napriek tomu tradičné encyklopédie stále obsahujú legálne odvolanie, ktoré vyhlasuje, že odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za chyby v publikácii.“

Buď smelý sa stalo neoficiálnym sloganom Wikipédie.

V roku 2004, v článku „Na dôvere založená encyklopédia“ bývalý redaktor encyklopédie Britannica Robert McHenry kritizoval postupy a písanie: „Akokoľvek blízko budú články Wikipédie k spoľahlivosti, bude navždy otvorená neinformovaným a pologramotným ľuďom, ktorí do všetkého strkajú nos… Používateľ, ktorý navštívi Wikipédiu, aby sa niečo naučil, bude vždy akoby v pozícii návštevníka verejného WC. Buď je na prvý pohľad zašpinené, takže každý vie, že si má dať pozor, alebo bude vyzerať celkom čisto, čo môže vyvolať falošný pocit bezpečia. No daný človek nikdy s určitosťou nevie, kto použil toto zariadenie pred ním.“ Aaron Krowne napísal článok, ktorým vyvracal metódy použité McHenrym a nazval ich „SNP“ (angl. FUD), čo je marketingová technika „strachu, neistoty a pochybnosti“. Bývalý šéfredaktor Larry Sanger kritizoval Wikipédiu koncom roka 2004 za to, že opovrhuje odbornosťou. Neskôr ešte obvinil väčšinu tých, ktorí poskytujú internetové služby, že „okupujú“ Wikipédiu. Wikipédia verí, že jej proces upravovania článkov bude tým, že jej obsah je vystavený množstvu užívateľov, časom viesť k presnosti informácií. S odvolaním na Linisov zákon o rozvoji otvoreného zdroja sa predtým Sanger vyjadril: „Za predpokladu dostatku očí, všetky chyby možno ľahko prehliadať“. Technologická osobnosť Joi Ito o Wikipédii napísal: „Hoci trošku záleží na oblasti, otázkou stále ostáva, či je pravdivé to, čo pochádza z vierohodného zdroja, alebo zo zdroja, ktorý si prezreli tisíce ľudí (s možnosťou komentára) a prežilo to.“ Naopak, autori, ktorí sa podieľali na neformálnom teste o zistení schopnosti Wikipédie skorigovať mylné informácie, poznamenali: „to nie je mechanizmus, ktorý fakty overuje, ale skôr je to forma volebného systému“ a ten fakt, ktorý očividne nevyzerá veľmi klamlivo, môže byť prijatý za pravdu.

Wikipédia bola obvinená za nedostatok schopnosti rozumieť širokému spektru tém. Príčinou je dobrovoľná povaha projektu a celková zaujatosť jej prispievateľov. Šéfredaktor Encyklopedie Britannica Dale Hoiberg tvrdí: „Ľudia píšu o veciach, ktoré ich zaujímajú, takže veľa iných tém ostane nezahrnutých. Príspevok na Hurikán Francis je päťkrát dlhší ako článok o Čínskom umení a príspevok o Coronation Street je dvakrát taký dlhý ako článok o Tonym Blairovi.“ Prvý šéfredaktor Nupedie Larry Sanger povedal: „Keď treba písať o pomerne odborných témach (mimo záujmu mnoho prispievateľov), tak dôveryhodnosť celého projektu je nevyvážená.“

Wikipédia je riadená nestrannosťou

Na druhej strane bola Wikipédia pochválená za to, že umožňuje aktualizáciu článkov alebo sú nové články vytvorené ako reakcia na určitú udalosť. Napríklad v tom čase aktuálny článok o zemetrasení v Indickom oceáne z roku 2004 na anglickej verzii Wikipédie bol po incidente novinármi často citovaný. Redaktori médií taktiež tvrdia, že encyklopédia ako Wikipédia má mnohokrát väčšie možnosti obsiahnuť viac tém, ako môžu obsiahnuť tlačené formy encyklopédií.

Navyše, malo by sa spomenúť, že Hoibergove príklady už neplatia od mája 2005: „Článok o Čínskom umení je skoro trikrát taký dlhý ako článok o Hurikáne Francis a článok o Tonym Blairovi je zhruba o 50 % dlhší než ten o Coronation Street. Aby sme dali veci na správnu mieru, zmienené články boli uvedené len ako príklady zaujatého spravodajstva, avšak taktiež môže poukazovať na to, ako sa Wikipédia postupne približuje k rozumnej rovnováhe.“

Nemecký počítačový magazín c’t uskutočnil porovnanie Wikipédie, Brockhaus premium a Microsoft Encarty v októbri 2004. Experti hodnotili 66 článkov z rôznych oblastí. V celkovom skóre Wikipédia dostala 3,6 z 5 bodov (slabšia dvojka), Brockhaus Premium 3,3 a Microsoft Encarta 3,1. V rozbore o online encyklopédiách profesori Emigh a Herring z Indianskej Univerzity napísali: „Wikipédia sa zdokonaľuje, špeciálne v oblastiach, kde má silné zastúpenie, ako sú technológia a súčasné dianie.“

Komunita

Wikipédia má komunitu používateľov, ktorých je pomerne málo, ale sú veľmi aktívni. Emigh a Herring tvrdia: „Pár aktívnych používateľov vystupujúcich spoločne s danými pravidlami a systémom voľnej úpravy môže dosiahnuť podstatnú kontrolu nad obsahom produkovanom v systéme, doslova mazajúc rozmanitosť, polemiku, rozporuplnosť a zosúlaďujúc názory prispievateľov.“ Redaktori na Wikinfo, čo je vetva Wikipédie, rovnako tvrdia, že noví alebo kontroverzní redaktori sú nespravodlivo označovaní ako „trolovia“ (sami poburujú, odmietajú, narúšajú diskusie, alebo takúto správy šíria) alebo „problémoví používatelia“ a je im zabránené v editovaní článkov. Jej komunita je kritizovaná za to, že od používateľov, ktorí podávajú sťažnosti na kvalitu článkov, očakáva, aby sami tieto články aj opravili.

Niektorí prispievatelia sa sťažujú, že upravovanie Wikipédie je veľmi únavné v prípade konfliktov. Taktiež sa sťažujú na fakt, že Wikipédia v značnej miere uprednostňuje prispievateľov, ktorí majú svojrázne názory, pretože nikto nemá čas ani energiu im tieto zaujaté názory vyvrátiť.

Na druhej strane je však Wikipédia, ako tvrdia jej redaktori, veľmi hodnotná ako spoločenská komunita. Napríklad autori môžu byť požiadaní, aby obhájili, resp. objasnili svoju prácu a tieto spory sa dajú ľahko vidieť. Jednotlivé verzie Wikipédie často obsahujú „konzultačné oddelenie“, kde táto komunita odpovedá na otázky.

Ocenenia

Jimmy Wales

Wikipédia vyhrala dve hlavné ocenenia v máji 2004. Prvú cenu „Golden Nica“ udelila Prix Ars Electronica za „digitálnu komunitu“. Výhrou bol grant vo výške 10 000 eur plus pozvánka do Rakúska na PAE festival kybernetického umenia (PAE Cyberarts Festival). Druhou cenou bolo „internetové vyznamenanie“ udelené rozhodcami za kategóriu komunita. Wikipédia bola taktiež nominovaná na cenu „Najlepšie metódy“ (Best Practices). V septembri 2004 Japonská reklamná asociácia (Japan Advertisers Association) ocenila japonskú Wikipédiu cenou „Vytvorenie internetovej siete” (Web Creation Award). Táto cena, ktorá sa obvykle dáva jednotlivcom za obrovský prínos pre internetovú sieť v Japonsku, bola udelená dlhoročným prispievateľom na počesť celého projektu.

Wikipédia taktiež získala pochvalu od zdrojov ako BBC News, USA Today, The Economist, Newsweek, BusinnesWeek, Chicago Sun-Times, Time Magazine a Wired Magazine. Ocenenia pre Wikipédiu a úryvky z tlače sú evidované prispievateľmi Wikipédie na jej stránkach.

Prvého júna 2005 PC World magazín zverejnil zoznam „100 Najlepších produktov roku 2005“ v júlovom vydaní. Wikipédia bola súčasťou tohto zoznamu. Magazín tvrdí, že ich ceny sú udeľované za vynikajúce produkty, ktoré kombinujú praktické prvky s inováciou. Napriek ustanoveniu, nie všetky produkty sú komerčné a Wikipédia je jedna z 23 ocenených, ktoré sú zadarmo. Wikipédia bola na 60. mieste tohto rebríčka, na vrchole ktorého bol internetový prehliadač Mozilla Firefox. Zoznam, na ktorom dominoval počítačový softvér a hardvérové produkty, obsiahol iba malé množstvo iných web stránok. Medzi nimi Google, Flickr a Internet Archive. Na 33. mieste sa umiestnila stránka The New York Times, ako sa zdá, jediná iná stránka poskytujúca informácie. V tom istom mesiaci bola aplikácia Wikipédie pre počítač Apple Mac OS X „Tiger”, používaná programom Apple Dashboard, umiestnená na 3. mieste podľa počtu stiahnutí, keď rozdrvila komerčnú encyklopédiu Britannica, ktorá sa neumiestnila ani len v prvej 50-ke.

História

Wikipédia má pôvod v Nupedii

Wikipédia má pôvod v Nupedii. Začala totiž ako doplnkový projekt Nupedie, bezplatnej online encyklopédie, ktorej články boli vytvárané odborníkmi. Nupedia bola založená 9. marca 2000 a bola vo vlastníctve internetovej spoločnosti Bomis, Inc. Vedúcimi postavami boli Jimmy Wales, Bomis CEO a šéfredaktor pre Nupediu a neskôr aj Wikipédiu Larry Sanger. Sanger opísal Nupediu ako encyklopédiu, ktorá sa od ostatných líšila otvoreným obsahom bez obmedzenia veľkosti a bola dostupná na internete. Nereprezentovala zaujatosť v dôsledku verejného charakteru a dostupnosti širokému spektru prispievateľov. Zo začiatku mala Nupedia 7 krokov, ako prekontrolovať obsah článkov. Mala na to najatých expertov, no tento spôsob sa ukázal ako veľmi pomalý. Neskôr prišiel plán, ako si vynahradiť stratené investície použitím reklám. Spočiatku mala vlastnú licenciu pod Nupedia Open Content Licence, no neskôr prešla na GNU Free Documentation License. Udialo sa tak na naliehanie Richarda Stallmana a súviselo to so vznikom Wikipédie.

Wikipédia oficiálne začala svoje pôsobenie na internete 15. januára 2001 ako jednojazyčná verzia na adrese wikipedia.com. Do 10. januára 2001 bola Wikipédia časťou Nupedie, do ktorej mohla verejnosť prispievať článkami, ktoré boli po revízii začlenené do Nupedie. 15. januára bola spustená nanovo, tentokrát už bez závislosti na Nupedii na doménach wikipedia.com a wikipedia.org, ktoré boli zaregistrované 12. a 13. januára 2001. Odvtedy už Wikipédia funguje ako samostatný projekt bez Nupedie. Pravidlo „neutrálneho pohľadu na vec“ (teraz po slovensky ako nestranný uhol pohľadu) bolo ustanovené v prvých mesiacoch, čo kopírovalo pravidlo o „nezaujatom stanovisku“ ako mala Nupedia. Wikipédia skoro získala prispievateľov z Nupedie a ich vyhľadávací program. Koncom prvého roka Wikipédia obsahovala asi 20 000 článkov v 18 jazykových edíciách. Koncom roka 2002 už mala 26 jazykových verzií, koncom roka 2003 to bolo už 46 a v roku 2004 to bolo 161 jazykových verzií. Nupedia a Wikipédia súčasne existovali až dovtedy, pokiaľ v roku 2003 pôvodné servery neboli natrvalo odstavené a texty Nupedie boli prenesené do Wikipédie.

Wikipédia tradične meria svoju veľkosť počtom článkov. V prvých dvoch rokoch rástla o niekoľko stoviek článkov denne. Anglická Wikipédia dosiahla míľnik 100 000 článkov 22. januára 2003. V roku 2004 články rástli v počte asi 1 000 až 3 000 článkov za deň. Dokopy vo všetkých jazykových verziách dosiahla počet článkov 500 000 dňa 25. februára 2004. Wikipédia dosiahla miliónty článok 20. septembra 2004, v tej dobe existovalo už 105 jazykových verzií.

19. januára 2004 bola vytvorená (preložená) hlavná stránka slovenskej Wikipédie. 20. január 2004 bol vytvorený prvý a potom ďalší užívatelia na sk.wikipedia.org.

20 rokov existencie

15. januára 2021 oslavovala Wikipédia 20. výročie svojho vzniku, pretože uplynulo 20 rokov od spustenia web stránky Wikipédie v roku 2001, na úvod v anglickej mutácii. Prvý zachovaný text na hlavnej stránke Wikipédie je z 15. januára 2001 a znel: „This is the new WikiPedia!“.^[2] Najstaršia verzia archivovaná mimo Wikipédie je z 30. marca 2001 už s 3 000 článkami.^[3]

Wikipédia a Wikimedia Foundation si pripomínali toto výročie rôznymi udalosťami.^[4][5] K tejto udalosti bolo vytvorené video,^[6] pieseň (ba dokonca hymna) Wikipédie,^[7] ktorú odvysielalo pri tejto príležitosti aj Fun rádio. Tlačené a internetové média si túto udalosť pripomenuli vo svete^[8][9][10] ako aj na Slovensku.^[11][12] Téme sa tiež venovali viacerí slovenskí blogeri.^[13][14][15] Pri tejto príležitosti boli vytvorené rôzne grafické návrhy znázorňujúce Wikipédiu^[4] ale aj zaujímavý prehľad najčítanejších článkov za posledných 20 rokov v 8 jazykoch.^[16] Vo všetkých 8 jazykoch to bolo v roku 2020 heslo Pandémia ochorenia COVID-19.^[16]

Softvér a hardvér

Wikipédia funguje na programe MediaWiki s otvoreným zdrojovým kódom. Server je situovaný na Floride v USA. MediaWiki je tretia fáza programového softvéru Wikipédie. Pôvodne Wikipédia fungovala na programe UseModWiki od Clifforda Adamsa (fáza 1). Na vytvorenie liniek najprv program vyžadoval CamelCase, neskôr bolo umožnené používať dvojité zátvorky. V januári 2002 Wikipédia začala fungovať na PHP wiki s MySQL databázou. Tento softvér (fáza 2) bol zostavený Magnusom Manskem špecificky pre Wikipédiu. Bolo vykonaných niekoľko úprav tohto programu, aby sa vylepšil výkon. Nakoniec bol program prepísaný nanovo, tentokrát sa o to postaral Lee Daniel Crocker. Jeho činnosť začala v júli 2002. Tretia fáza softvéru bola nazvaná MediaWiki. Dostala sa pod licenciu GNU General Public License a je používaná všetkými projektmi Wikipédie.

Wikipédia začala svoje pôsobenie na jedinom serveri. V januári 2005 projekt bežal už na 39 serveroch umiestnených na Floride. Zostava obsahovala jeden server s hlavnou databázou, ktorá fungovala pod MySQL, početný set závislých databázových serverov, 21 internetových serverov fungujúcich na Apache a sedem Squid Cache serveroch.

Už prvý týždeň júna 2005 sa zoskupenie serverov rozrástlo na viac ako 60 a na požiadavku zariadenia, kde boli umiestnené, museli byť všetky servery (viac alebo menej úspešne) premiestnené do novej budovy na opačnej strane ulice v centre Tampy (okolo 4:30 ráno).

Wikipédia na školách

Ako internetová encyklopédia je Wikipédia hodnotným zdrojom informácií pre študentov. Hotové a prehľadne usporiadané informácie sú však brané ako nedostatočne kvalitné alebo ako príliš ľahko dostupné – teda že študenti sa nenamáhajú získavať informácie z rôznych kníh a iných zdrojov, ale jednoducho informácie získajú z internetu. Pre školstvo je Wikipédia veľmi nový zdroj informácií, pričom každá vzdelávacia inštitúcia má iný vzťah k editovaniu a hlavne získavaniu dát. Používa sa hlavne na informatike.

Alternatívny prístup

Niektoré vzdelávacie inštitúcie majú alternatívny pohľad na Wikipédiu. Ak má študent zdokonaľovať svoje vedomosti v danom odbore, môže byť vedený k rozširovaniu a upravovaniu obsahu Wikipédie, pričom akékoľvek ním urobené úpravy je možné vidieť v histórii úprav. Vzhľadom na to, že je celá encyklopédia na internete a jej upravovanie nevyžaduje vysoké technické znalosti, môžu na jednom projekte spolupracovať ľudia z rôznych krajín a môžu časom upravovať aj nimi vytvorené chybné informácie.

Poznámky

1. ^ Počet zobrazení za mesiac. Štatistika, 2011, 2012.
2. ^ Denná návštevnosť. Štatistika Wikipédie, 1. január 2005.

Referencie

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• KEEN, Andrew. The Cult of the Amateur (How Today's Internet is Killing Our Culture). s.l. : Doubleday/Currency, 2007. 228 s. ISBN 978-0-385-52080-5. (po anglicky)
• LIH, Andrew. The Wikipedia Revolution (How a Bunch of Nobodies Created the World's Greatest Encyclopedia). s.l. : Hyperion Books, 2009. 246 s. ISBN 978-1-4013-0371-6. (po anglicky)
• BROŽ, Petr, a kol. Wikipedie : průvodce na cestě za informacemi. 1. vyd. Kralice na Hané : Computer Media, 2010. 136 s. ISBN 978-80-7402-062-9. (po česky)
• LOVINK, Geert; TKACZ, Nathaniel. Critical Point of View (A Wikipedia Reader). s.l. : Institute of Network Cultures, 2011. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-90-78146-13-1. (po anglicky)
• JEMIELNIAK, Dariusz. Common Knowledge? (An Ethnography of Wikipedia). s.l. : Stanford University Press, 2014. 311 s. ISBN 978-0-8047-8944-8. (po anglicky)
• BRUCKMAN, Amy. Should You Believe Wikipedia? (Online Communities and the Construction of Knowledge). s.l. : Cambridge University Press, 2022. 272 s. ISBN 978-1-108-49032-0. (po anglicky)
• FORD, Heather. Writing the Revolution (Wikipedia and the Survival of Facts in the Digital Age). s.l. : MIT Press, 2022. 184 s. ISBN 978-0-262-04629-9. (po anglicky)

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Slovenská Wikipédia
• Wikipédia:O Wikipédii
• Wikipédia:Napísali o Wikipédii

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wikipédia

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Slovenská Wikipédia
• Medzinárodná verzia