Vysoké Vršatce
geomorfologická časť Bielych Karpát
Vršatské bradlá
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okresy	Púchov, Ilava
Nadradená jednotka	Vršatské bradlá
Susedné jednotky	Kobylináč, Bielokarpatské podhorie, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie
Mestá	Krivoklát, Vršatské Podhradie, Lednica, Červený Kameň
Súradnice	49°04′52″S 18°10′05″V / 49,081°S 18,168°V / 49.081; 18.168
Najvyšší bod	Chmeľová
- výška	925 m n. m.
Najnižší bod	južný okraj územia
- výška	cca 300 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Trenčianskom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vysoké Vršatce sú geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.^[1] Rozprestierajú sa v severnej časti pohoria, približne 15 km západne od Púchova.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá západnú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar severo-južnej orientácie a ležia tu obce Krivoklát, Vršatské Podhradie, Červený Kameň a Lednica. Vysoké Vršatce susedia prevažne s časťami Bielych Karpát, len na južnom okraji sa nachádza Považské podolie s podcelkom Bielokarpatské podhorie. Západne nadväzujú Biele Karpaty podcelkom Kobylináč, východne leží Podvršatská brázda a juhovýchodne Vršatské predhorie, obe geomorfologické časti podcelku Vršatské bradlá.^[1]

Prevažná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky z tejto oblasti. Najvýznamnejšie sú od juhu Krivoklátsky potok, Tovarský potok a Lednica. Sídla na území Vysokých Vršatcov sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (Púchov – Nemšová).^[2]

Chránené územia

Táto časť pohoria leží okrem malej časti na východnom okraji, celá na území Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Nachádzajú sa tu i osobitne chránené územia, a to prírodná pamiatka Lednické skalky, Krivoklátske lúky a Krivoklátska tiesňava, prírodná rezervácia Lednické bradlo, Červenokamenské bradlo, Vršatské hradné bralo a Drieňová.^[2]

Turizmus

Západná časť Vršatských bradiel je najatraktívnejšou časťou Bielych Karpát. Turistami vyhľadávané sú skalnaté bralá, ruiny hradov Lednica a Vršatec, či iné oblasti vzácnej prírody.

Vybrané vrcholy

• Chmeľová (925 m n. m.)
• Chotuč (795 m n. m.)
• Červený kameň (641 m n. m.)
• Kamenná hora (633 m n. m.)
• Drieňová (626 m n. m.)

Značené trasy

• po zeleno značenom chodníku:
  • z Bolešova do sedla Biely vrch
  • z Pruského do sedla Chotuč
  • z Lednických Rovní cez Lednicu do obce Zubák
• po modro značenom chodníku z Púchova cez Lednicu, Červený Kameň a Vršatské Podhradie na rázc. Brezová, kaplnka
• po žlto značenom chodníku z Červeného Kameňa na rázcestie Vršatec, chata^[2]

Referencie

Pozri aj

• Vršatské bradlá
• Biele Karpaty
• Geomorfologické členenie Slovenska