Vrubová húževnatosť je schopnosť materiálu odolať náhlemu, rázovému zaťaženiu. Vlastnosť je podobná s prierazuvzdornosťou a je závislá od teploty. Vrubová húževnatosť sa meria tak, že sa špeciálne pripravená vzorka s vytvoreným vrubom rozbije na skúšobnom zariadení. Označuje sa KUJ, alebo KVJ - podľa tvaru vrubu (U alebo V tvar) a udáva sa v jouloch (J) s uvedením teploty pri ktorej bola zistená.

Vrubová húževnatosť sa meria rázovou skúškou v ohybe na špeciálnom zariadení - Charpyho kladive. Ide o kyvadlové kladivo s vytvorenou predpísanou hranou. Vzorka sa ukladá tak, aby vytvorený vrub ležal v rovine kyvu kladiva, v mieste dráhy s jeho najväčšou kinetickou energiou. Kladivo uvádza do pohybu gravitačná sila. Hrana kladiva naráža na vzorku z opačnej strany ako je vytvorený vrub.

Energia, spotrebovaná na prelomenie vzorky, sa zistí výpočtom z rozdielu výšky, z ktorej sa kladivo spustilo a výšky do ktorej prekmitlo po prelomení vzorky s využitím zákona zachovania energie.

Skúšobné vzorky sú malé hranoly predpísaných rozmerov s vytvoreným vrubom.

Hmotnosť kladiva: ${\displaystyle m}$

Prierez vzorky v mieste vrubu: ${\displaystyle S_{0}}$

Výška zdvihnutého kladiva: ${\displaystyle h_{0}}$

Výška kladiva dosiahnutá po náraze: ${\displaystyle h_{1}}$

${\displaystyle KV(KU)=m\cdot g\cdot (h_{0}-h_{1})\quad }$

${\displaystyle KVJ(KUJ)={\frac {KV}{S_{0}}}\quad {\frac {J}{cm^{2}}}}$

Okrem samotnej veľkosti vrubovej húževnatosti je dôležitým výsledkom aj posúdenie vzhľadu lomovej plochy. Podľa pomeru lesklej a matnej plochy je možné posúdiť nakoľko je materiál ťažný (húževnatý), alebo krehký.

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.