Vojna o poľské dedičstvo
Obliehanie mesta Gdansk rusko-saskými silami v roku 1734.
Dátum 5. október 1733 – 3. október 1735 Miesto Poľsko Casus belli dynastický spor o vládu na poľskom kráľovskom tróne Výsledok Viedenský mier
Protivníci
Podporovatelia Stanisława Leszczyńského Francúzske kráľovstvo Španielske impérium Savojsko Vojvodstvo Parma a Piacenza	Podporovatelia Augusta III. Habsburská monarchia Ruské impérium Sasko Prusko
Velitelia
Karol III. (Španielsko) Karol Emanuel III. (Sardínia)	August III. (Poľsko) Eugen Savojský Leopold I. (Anhaltsko-Dessau)
Historický portál

Vojna o poľské dedičstvo bol ozbrojený konflikt v rokoch 1733 až 1735 ako mocenský zápas vtedajších európskych veľmocí o nové nástupníctvo po skone poľského panovníka a to Augusta II. Silného.^[1]:144

Od rokovaní dňa 26. januára roku 1699 v Karlovci sa poľský kráľ August II. Silný snažil presadiť na politickej pôde obmedzenie ruskej závislosti lenže nenašiel podporu zo strany poľskej spoločnosti. Zároveň sa vyskytol odpor voči jeho absolutistickým snahám vládnutia, ktoré mal v pláne presadiť s pomocou zahraničných mocností. Tie však videli údajné nebezpečenstvo v spojení Saska a Poľska. Kráľ však napriek týmto snahám našiel iba sklamanie, pričom následne sa dohadoval s predstaviteľmi štátnej diplomacie Rakúska, Pruska, taktiež Ruska a Francúzskeho kráľovstva, lenže zároveň vyvíjal úsilie pre vládu svojho syna, budúceho kráľa Augusta III. Samotného kráľa hnevala skutočnosť, ktorá naznačovala, že dcéra jeho panovníckeho rivala menom Mária Leszczynska sa stala kráľovnou Francúzska. Nevedel si však predstaviť spojenectvo s tradičným protivníkom Francúzskeho kráľovstva a to s Habsburgovcami. Napriek tomu sa však podarilo v roku 1732 uzavrieť zmluvu medzi Rakúskom, Pruskom a Ruskom spolu s poľským štátom, ktorá jasne deklarovala, že zamietnu voľbu francúzskeho kandidáta na poľský kráľovský trón a že zároveň nikdy nedôjde k presadeniu reforiem na území Republiky oboch národov.^[2]:175

V noci zo dňa 31. januára na 1. februára roku 1733 umrel poľský kráľ August II. Silný. Po zistení o tejto udalosti sa podarilo Stanislavovi Leszczyńskemu podarilo spôsobom inkognito v oblečení francúzskeho obchodníka prejsť nemeckým územím. Dňa 8. septembra roku 1733 sa objavil v budove francúzskej ambasády vo Varšave. O dva dni neskôr ho diplomatický zástupca francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. predstavil šľachte v Kostole svätého Kríža. Po ďalších dvoch dňoch bol hlasom 12 000 voličov korunovaný za kráľa Republiky oboch národov, čím by ako symbol národného ducha mal udržať ich samostatnosť.^[3]:177

Naproti tejto udalosti došlo dňa 5. októbra roku 1735 ku korunovácii saského kniežaťa Fridricha Augusta II. ako poľského panovníka.^[4]:248

V októbri roku 1733 došlo k vyhláseniu vojny voči cisárovi zo strany Francúzskeho kráľovstva. Po relatívne kratšom čase, presnejšie v januári roku 1734 vyhlásil cisár vojnu francúzskej štátnej diplomacii. Vojenské operácie však začali francúzskym útokom na rieku Rýn a do talianskych krajín. Francúzske armády dosť rýchlym tempom obsadili územie Lotrinska. Do konca roku 1734 sa podarilo francúzsko-sardínskym armádam obsadiť mesto Miláno. V úvode roka 1734 ovládli španielske vojská ostrov Sicíliu a Neapolsko.^[4]:248

Vojnová situácia samotného konfliktu sa však na rozdiel od územia južnej a západnej Európy vyvíjala o čosi odlišnejšie na území Poľska. Spojenecké armády Saska, Ruského cárstva a Rakúska však boli v značnej bojovej presile. Išlo o silu 15 000 vojakov, ktorí úspešne vypudili oddiely Stanislava I. z Varšavy. Následne to boli ruské vojská, ktoré zasadili francúzskym oddielom tak silný úder, že sa nemohli vylodiť v meste Gdansk. Kráľ Stanislav I. sa tak rozhodol pre defenzívu a odišiel do Východného Pruska. Vojna v poľskom území sa tak skončila.

Dňa 3. októbra roku 1735 sa konflikt napokon skončil podľa podmienok predbežnej mierovej zmluvy medzi Habsburskou monarchiou a Francúzskym kráľovstvom v meste Viedeň.^[1]:144 Z geopolitického hľadiska sa pre zúčastnené veľmoci jasne deklarovalo nariadenie, ktoré presadzovalo, že Lotrinsko malo pripadnúť vypudenému poľskému kráľovi Stanislavovi Leszczynskému. Vláda v Toskánsku mala byť kompenzáciou voči Františkovi III. Lotrinskému. Vojvodstvo Parma bolo v rukách Habsburskej monarchie, ktorá však zároveň dostala príkaz zrieknutia sa nad územím Neapolska a ostrova Sicília voči Donovi Carlosovi, ako synovi španielskeho kráľa Filipa V.^[4]:248 Mier bol však oficiálne ratifikovaný až dňa 18. novembra roku 1738 opätovne vo Viedni. August III. bol teda konečne uznaný za poľského kráľa.^[1]:144

• Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd.  : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
• FRIEDL, Jiří, et al. Dějiny Polska. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2017. 690 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-306-8.

• August II. Silný
• Mária Jozefa Habsburská
• Stanislav I.
• Mária Leszczyńská

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojna o poľské dedičstvo

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku War of the Polish Succession na anglickej Wikipédii.