Vlastní Mongoli alebo Mongoli sú etnikum žijúce jednak v dnešnom štáte Mongolsko (historický názov: Vonkajší Mongoli) a jednak v dnešnej Číne (najmä) vo Vnútornom Mongolsku a severnom Sin-ťiangu (iné názvy: Južní Mongoli, Čínski Mongoli, Vnútorní Mongoli).^[1][2]

Ich jazyk sa volá mongolčina alebo „vlastné mongolské jazyky“^[3][4]. Podrobnosti pozri v článku mongolčina.

Charakteristika

Delia sa na severnú a južnú skupinu. Príslušníci severnej skupiny žijú v Mongolsku. Sú to najmä Chalchovia (Chalcha). Meno Chalcha majú od 16. storočia. V ich etnogenéze sa odrazili staromongolské i nemongolské prvky. V období mandžusko-čínskej nadvlády sa severní vlastní Mongoli označovali aj ako Vonkajší Mongoli. Dnes Chalchovia fakticky splynuli s početnými menšími susednými etnikami v Mongolsku (Darigangovia, Chotgojovia atď.) a spolu tvoria hlavný národ Mongolska, ktorý sa často tiež označuje ako (vlastní) Mongoli (podrobnosti pozri v článku Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku)). V Mongolsku žijú okrem vlastných Mongolov v zmysle tohto článku aj napríklad niektorí západní Mongoli (Ojrati), niektorí Buriati a niektorí Kazaši.^[2]

Príslušníci južnej skupiny žijú v Číne. Vznikli v 16. storočí a od 17. storočia sú označovaní aj ako Vnútorní Mongoli a dnes známi aj ako Južní Mongoli alebo Čínski Mongoli (hoci to nie sú všetci Mongoli Číny). Za svojho predka považujú Alčbolda, druhého zo synov chána Dajana. Patria sem najmä Čachari, Chorčinovia, Džarúti, Bárinovia, Oniutovia, Chešigtenovia, Charčinovia, Üdzemčinovia, Tümeti, Chúčitovia a Suniti. Niektoré z týchto etník žijú aj v Mongolsku, v takom prípade ich mongolská časť patrí k severnej skupine. V Číne žijú okrem vlastných Mongolov v zmysle tohto článku aj napríklad niektorí západní Mongoli (Ojrati) a niektorí Buriati.^[2]

Zdroje