A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vlado Bednár | |
slovenský spisovateľ a dramatik | |
Narodenie | 11. február 1941 Bratislava, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 17. január 1984 (42 rokov) Bratislava, Slovensko |
Vlado Bednár (pseudonymy Fedor Vietor, Quido Maria Piaček a i.) (* 11. február 1941, Bratislava – † 17. január 1984, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež.
Životopis
Narodil sa ako syn akademického maliara Štefana Bednára. Vzdelanie získaval v Bratislave, kde v rokoch 1958 – 1964 študoval na Univerzite Komenského filozofickú fakultu, odbor žurnalistika. Po absolvovaní štúdia pôsobil v rokoch 1964 – 1966, ako asistent na Katedre novinárstva a súčasne ako redaktor v časopise Kultúrny život. Neskôr redigoval mládežnícke časopisy ABC pionierov a Prúd, a tiež Infarkt, humoristickú prílohu časopisu Mladá tvorba. V rokoch V rokoch 1970 – 1975 bol redaktorom vo vydavateľstve Smena a potom sa stal umelcom v slobodnom povolaní, ktorým bol až do svojej predčasnej smrti.[1] 17. januára 1984 tragicky a paradoxne zomrel po nešťastnom páde cestou domov vo svojom byte v Bratislave - Rači následkom úrazu na rozkopanej ulici.[1][2]
Jeho manželkou bola neskoršia politička Oľga Keltošová.
Tvorba
Tvorba pre dospelých
Debutoval r. 1964 humoristicko-satirickou prózou Uhni z cesty!, v ktorej s mladíckou vehemenciou ironizoval dobový životný štýl dospelých, jeho duchovnú prázdnotu, banálnosť medziľudských vzťahov. Nekonformný satirický nadhľad uplatnil aj v zbierkach poviedok Divné hrušky s divnou chuťou (1966) a Veterné mlyny (1967), v ktorých sa už upriamil na reflexiu adolescentného človeka. Umelecky najpresvedčivejšie to urobil v poviedkovej knižke Nebrnkaj mi na city (1967), ktorá presvedčivosťou svojej výpovede patrí k reprezentatívnym dielam modernej prózy pre mládež 60. rokov 20.storočia. Podobne ako v dvoch predchádzajúcich knihách aj v nej je protagonistom citovo vyprahnutý až cynický mladý hrdina, ironizujúci konformný a karieristický svet dospelých a zároveň odmietajúci podriadiť sa ich vplyvu. Tento v novodobej slovenskej próze pre mládež netradičný typ detského hrdinu nie je však nijakým asociálnym zjavom negujúcim univerzálne ľudské ideály. Dešpekt, ktorý ho charakterizuje, prejavuje totiž výhradne voči tej časti dospelých, pre ktorú je príznačný karierizmus, pokrytectvo, egoizmus a komerčnosť. Tým, že tieto morálne defekty svojím opozično-ironizujúcim spôsobom odkrýva, preberá úlohu výsostne kladnej postavy. Gesto, ktoré jeho postavenie vyznačuje a ktoré je podmienené skrytou túžbou po čistých ľudských vzťahoch a plnohodnotnom citovom živote, je pritom vierohodnejšie o to viac, že nemá heroickú, ale tragikomickú podobu. Tejto netradičnej typológii mladého hrdinu zodpovedá aj neobvyklý kompozično-štýlový tvar, v ktorom klasický príbeh je potlačený na minimum a jeho funkciu preberá na vnímanie náročnejší asociatívny princíp. Jeho uplatnením vyznačuje sa textový plán množstvom digresií so zmesou rozmanitých rozprávačských rovín, pôsobiacich zdanlivo nesúrodo, v podstate však korešpondujúcich s autentickým spôsobom detského vnímania skutočnosti. Takýto charakter má aj jazykový prejav detských postáv, využívajúci mestský slang. Jeho prítomnosť je činiteľom podieľajúcim sa na zvierohodnení ich opozičného postoja voči svetu dospelých.
K tvorbe pre dospelého adresáta sa vrátil až na konci 70. rokov prózou Vajce v stodole (1978) a románom Koza (1979), v ktorom karikoval komunitu dobových filmových a televíznych pracovníkov (hlavná postava koza sa stane filmovou hviezdou). Podobne ako posmrtne vydanými prózami Dračie žily (1985) a Libero (1987) aj v nich prostriedkami humoristicko-satirickej prózy diagnostikoval stav morálnej vybavenosti svojho súčasníka. Vysoká estetická a výpovedná hodnota týchto prác zaradila ho medzi reprezentatívnych predstaviteľov humoristicko-satirického žánru novodobej slovenskej prózy.
Tvorba pre deti
Za debut v literatúre pre deti možno považovať knihu Dobrodružstvá troch mudrlantov (1974). Bednár v nej nezaprel svoj humoristický talent a prostriedkami grotesky, nonsensu a recesie vytvoril rozprávkovú feériu, ktorá dodnes nestratila nič zo svojej pôsobivosti. Jej osnova má detektívny ráz. Laco Breza a jeho kamarát Miro Nitka so svojím mladším bratom sa rozhodnú vypátrať sedemdesiatu siedmu krajinu. Pomôže im v tom mapa deda Vida, a hoci ich pátranie neustále ohrozuje protihráč spolužiak Žabura, svoj zámer úspešne zvládnu. Konfrontáciu skutočného sveta a jeho reálií s rozprávkovými rekvizitami, na ktorú sa východiskové pátranie mení, autor pritom dokázal zrealizovať ako hru, ktorú jeho čitateľ prijme a pochopí, pretože oba jej komponenty, reálny i rozprávkový, už dôverne pozná. A tak podľa dobového znalca Bednárovej tvorby pred dospelých i pre deti Júliusa Nogeho Bednárova parodizačná hra je síce absurdná, ale nie nezmyselná. V jej podtexte je nedidaktickým spôsobom povedané aj to, že svet rozprávok a svet dnešných vedecko-technických dobrodružstiev spája túžba človeka objavovať, hľadať, prekonávať obmedzujúce zákonitosti v prospech človeka.
Objavovanie, hľadanie a poznávanie tvorí aj leitmotív aj knihy Veľká dobrodružná vlastiveda (1979), v ktorej sa trojica bratislavských chlapcov podujme na expedičné putovanie turistickými trasami od bratislavského Kamzíka až po Košice. Bednár, milovník turistických úletov z bratislavského prostredia, vytvoril touto prácou svojrázny prozaický útvar, v ktorom má miesto fantázia, recesia a intelektuálny humor, ale predovšetkým osobný vzťah a zážitok, ktorý cítiť i za tými najväčšími výmyslami. „Akoby výmysly nevymýšľal“, skonštatoval v tejto súvislosti Július Noge, „ale ich žil“. Tým presne charakterizoval nielen knižku Dobrodružstvá troch mudrlantov a Veľkú dobrodružnú vlastivedu, ale aj tri knihy autorových parodizačných rozprávok Čo mi kvety natárali (1982), Moje najmilovanejšie zvieratá (1986) a Hubárske rozprávky (1987). Pre všetky je príznačné spojenie náučného momentu a umeleckého výmyslu, ktoré v iných knihách a u iných autorov má podobu nesúrodého hybridu, v Bednárovej projekcii – a platí to aj o knihe Veľká dobrodružná vlastiveda – však zásluhou jeho fantazijnej civilnosti a recesijnej mystifikácie toto spojenie vyústi do špecifického tvaru, v ktorom náučnosť je natoľko zapracovaná do zábavnej roviny rozprávania, že sa stáva jej súčasťou.
Rozhlasová a divadelná tvorba
Výsledkom jeho trvalej spolupráce s rozhlasom sú hry Požičaná gitara (1977) a Kľúčikové kráľovstvo (1979), ktoré vytvoril v autorskej spolupráci s básnikom Tomášom Janovicom.
Predtým spolu napísali hru so spevmi. Tancami a odvážnym letom do neznámej krajiny Vzducholoď a v roku 1983 humoristické veršované leporelo o prstoch na ruke My sme majstri majstrov.
Dielo
Tvorba pre dospelých
- 1964 – Uhni z cesty, satiricko-humoristický románik
- 1966 – Divné hrušky s divnou chuťou, kniha noviel
- 1967 – Veterné mlyny, kniha noviel
- 1978 – Vajce v stodole, román
- 1979 – Koza, humoristický román
- 1985 – Dračie žily, román
- 1987 – Libero, román (vydané posmrtne)
Tvorba pre deti a mládež
- 1967 – Nebrnkaj mi na city
- 1974 – Dobrodružstvá troch mudrlantov
- 1979 – Veľká dobrodružná vlastiveda
- 1982 – Čo mi kvety natárali
- 1983 – Hubárske rozprávky
- 1985 – Snehuliaci (spoluautor Tomáš Janovic)
- 1986 – Moje najmilovanejšie zvieratká
Rozhlasové a divadelné hry
- 1974 – Vzducholoď, divadelná hra pre deti v 8 obrazoch (spoluautor Tomáš Janovic)
- 1977 – Požičaná gitara, rozhlasová hra pre deti (spoluautor Tomáš Janovic)
- 1979 – Kľúčikové kráľovstvo, rozhlasová hra pre deti (spoluautor Tomáš Janovic)
- 1991 – Veľké proroctvá Sibyly, kráľovnej zo Sáby
Výbery
- 1987 – Pevné lano, krátke humoristické texty
- 1990 – Rozprávková torta alebo rozprávky na dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer a dobrú noc
- v roku 2005 vyšiel v dvoch častiach výber z Bednárovej tvorby[1]
- v roku 2016, knižka pre najmenších Moje najmilšie zvieratká.[1]
O Bednárovi
- 2004 – Ide dravec tvrdo na vec. Monografia, ktorú zostavil Peter Glocko ml. Zaradil do nej rozhovory o Bednárovom diele aj jeho osobnosti (s Igorom Hochelom, Tomášom Janovicom a Kornelom Földvárim), a tiež deväť spomienok jeho priateľov (Eugena Gindla, Vladimíra Popoviča, Mariána Vaneka a ďalších).[1]
Referencie
- ↑ a b c d e Pred 70 rokmi sa narodil spisovateľ a humorista Vlado Bednár . Pravda.sk, 2021-02-10, . Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Pred 25 rokmi tragicky zahynul Vlado Bednár . www.sme.sk, . Dostupné online.
Literatúra
- Sliacky, Onderej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. LIC, Bratislava 2005.
- Mistrík, Jozef: Humor Vlada Bednára. Slovenské pohľady, 85, 1969, č.11, s.114 – 118.
- Noge, Július: Dobrodružstvá troch mudrlantov. Zlatý máj, 20, 1976, č.3, s.207 – 208.
- Noge, Július: Veľká dobrodružná vlastiveda. Zlatý máj, 24, 1980, č.4, s.246.
- Bžoch, Jozef: Čo mi kvety natárali. Zlatý máj, 27, 1983, č.8, s.503 – 505.
- Hevier, Daniel: Snehuliaci. Zlatý máj, 30, 1986, č.5, s.316 – 317.
- Noge, Július: Moje najmilovanejšie zvieratá. Zlatý máj, 31, 1987, č.3, s.185 – 186.
- Foldvári, Kornel: Definitívne posledná. Zlatý máj, 32, 1988, č.7, s.414 – 416.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk