A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vladimir Vladimirovič Nabokov | |
americký spisovateľ a literárny kritik | |
Narodenie | 22. apríl 1899 Omaha, Nebraska, USA |
---|---|
Úmrtie | 2. júl 1977 (78 rokov) Montreux, Švajčiarsko |
Manželka | Vera Slonimová |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | vladimir-nabokov.org |
Commons | Vladimir Vladimirovič Nabokov |
Vladimir Vladimirovič Nabokov, rus. Владимир Владимирович Набоков; pseudonym Vladimir Sirin, rus. Владимир Сирин (* 22. apríl 1899, Petrohrad, Ruské impérium – † 2. júl 1977, Montreux, Švajčiarsko) bol americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu. Už menej ľudí ho pozná ako entomológa (lepidopterológa), ktorý spolupracoval a osobne sa poznal s mnohými významnými entomológmi sveta. Pôsobil aj ako učiteľ tenisu.
Životopis
Narodil sa v Petrohrade v Rusku v aristokratickej rodine, ktorá však vyznávala moderné hodnoty. Vychovávali ho francúzske a anglické guvernantky, takže sa mu dostalo všeobecného vzdelania i vo viacerých svetových jazykoch. Po otcovi (Vladimir Dmitrijevič Nabokov) získal druhé meno Vladimirovič. Nabokov, ktorý sa od školského veku intenzívne zaujímal o literatúru a umenie po skončení základného vzdelania vyštudoval Trinity College v Cambridgi. Tu sa venoval hlavne štúdiu francúzskej a ruskej literatúry. Štúdium ukončil v roku 1923. Jeho otec - známy liberálny politik - bol právnikom, ktorý bol členom Kerenského dočasnej vlády v Rusku. Po vypuknutí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie musela jeho rodina urýchlene emigrovať. Máloktorý autor sa v 20. storočí toľkokrát ocitol v nemilosti politického režimu svojej krajiny a bol tak veľa ráz donútený k emigrácii ako Vladimir Nabokov. Po emigrácii žil v Berlíne, kde sa spočiatku usadila celá rodina. Tu bol spisovateľov otec roku 1922 pri atentáte zastrelený ruským monarchistickým dôstojníkom, keď vlastným telom kryl svojho priateľa P. Miľukova.[1] Po tejto tragédii vymizlo slovo „boh“ z diel Vladimíra Nabokova. Nabokov sa oženil v Paríži s Vierou Slonimovou. Po pätnástich rokoch v Berlíne musel autor, ktorý prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin, znova utiecť. Nabokovovi sa vtedy pohrdlivé znižovanie významu politiky stalo takmer osudným. Z Nemecka emigroval až roku 1937, pretože skutočný vplyv fašistického vodcu až do poslednej chvíle podceňoval a odmietal sa ním vôbec zaoberať a to napriek tomu, že jeho manželka Vera Slonimová bola židovka. Už v Berlíne si mladý autor privyrábal ako tenisový tréner. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista.
Rovnako na poslednú chvíľu, roku 1940, emigroval z dočasného azylu v Paríži do USA, keď mu potrebnú finančnú pôžičku poskytol skladateľ Sergej Rachmaninov. V roku 1940 s manželkou a synom odchádza už definitívne do USA. Na tamojších univerzitách prednášal najmä o Flaubertovi, Joyceovi, Turgenevovi a Levovi Nikolajevičovi Tolstom. Štúdie o práci Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktoré publikoval v roku 1944 mu pomohli k získaniu akademickej hodnosti profesora, ktorú získal v roku 1948 za prácu v porovnávacej literárnej vede. Ani v USA však čoraz populárnejší spisovateľ nezotrval nastálo. Roku 1959 presídlil aj s rodinou do Švajčiarska, kde žil v súkromnom apartmáne v hoteli Palace v Montreux až do svojej smrti v roku 1977 - zomrel 2. júna v roku 1977. Tu napísal i svoje posledné romány, z ktorých sú najznámejšie «Бледное пламя» a «Ада».
Umelecká kariéra
Nabokov je známy ako prekladateľ Heineho, Puškina a Lermontova. Rusky písal pod pseudonymom Vladimir Sirin existencionalistické a satirické romány a novely, anglické groteskné prózy, psychologické a experimentálne romány a eseje o ruských spisovateľoch. Svetovú slávu priniesol Nabokovovi román Lolita (publikovaný v Spojených štátoch v plnej verzii až roku 1958), ktorý samotný autor označil za najväčšie nedorozumenie svojho života. Kontroverzná kniha o erotickom vzťahu otca k nevlastnej dcére sa stala medzinárodným bestsellerom, bola dvakrát sfilmovaná a umožnila Nabokovovi, aby prestal prednášať ruskú a svetovú literatúru na amerických univerzitách a venoval sa výlučne písaniu. Tento príbeh nespútanej lásky dospelého muža k dvanásťročnej „nymfičke“ sa stal jednou z najkontroverznejších noviel dvadsiateho storočia. Vladimir Vladimirovič Nabokov sa vo svete preslávil predovšetkým svojou románovou tvorbou, ale ani jeho poviedky v ničom za románmi nezaostávajú, ale dokonca v niečom jeho romány až prekonávajú. Až na niektoré výnimky sú poviedky založené na zaujímavom a originálnom nápade, ale Nabokovovou najsilnejšou stránkou je jazyk a schopnosť navodiť dobovú atmosféru.
Entomologické aktivity
Celý svoj život sa náruživo venoval entomológii – chytal a skúmal motýle. Za svojimi lietajúcimi miláčikmi neváhal cestovať naprieč kontinentmi a minul na túto "zábavku" značný majetok. Znalci vedia, že svoju záľubu nenápadne zašifroval do mnohých svojich kníh. Predovšetkým sa zaoberal štúdiom a zberom motýľov z čeľade ohniváčikovité (Lycaenidae). Pre jeho znalosti odborníka na motýle získal v roku 1942 aj výskumnú úlohu lepidopterologického charakteru z Harvardovej univerzity.
V Amerike strávil Nabokov najväčšiu časť svojho života. V elitných univerzitách prednášal literatúru, no v Harvarde si spravil veľké renomé aj vďaka svojej druhej vášni – zbieraniu motýľov (Lepidopterológii). Niekoľko jeho úlovkov je veľmi cenených, dokonca sám objavil aj jeden nový druh. Po celý svoj život dokázal zostať po boku jedinej ženy. Svoju Veru považoval za najvtipnejšiu osobu. Okrem toho nemal vodičský preukaz, takže bol na na ňu pri svojich entomologických výpravách naprieč Amerikou dosť odkázaný.
Jeho zbierka motýľov je od roku 1977 v Musée cantonal de zoologie, Palais de Rumine, Place de la Riponne No. 6, CH – 1005 v meste Lausanne vo Švajčiarsku.
Ostatné informácie
V októbri roku 2006 v petrohradskom Múzeu Vladimíra Nabokova bola inštalovaná fotovýstava «Набоковские адреса», na ktorej boli vystavené fotografie domov, kde žil Nabokov a jeho rodina.
Na počesť Vladimira Nabokova bol nazvaný v roku 1985 jeden asteroid jeho menom.
Diela
Romány a povesti
V ruskom jazyku
- Машенька (1926)
- Король, дама, валет (1927 – 28)
- Защита Лужина (1929 – 30)
- Соглядатай (1930)
- Подвиг (1932)
- Камера обскура (1932)
- Отчаяние (1936)
- Приглашение на казнь (1938)
- Дар (1937 – 38)
- Другие берега (1954)
- Лолита (1967)
V anglickom jazyku
- The Real Life of Sebastian Knight, 1941
- Bend Sinister, 1947
- Lolita, 1955
- Pnin 1957
- Pale Fire» 1962
- Speak, Memory. An Autobiography Revisited» 1967
- Ada or Ardor: A Family Chronicle 1969
- Transparent Things 1972
- Look at the Harlequins! 1974
- The Original of Laura 1975 – 1977
V slovenčine vyšlo
- Lolita. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Tatran, 1991. (LUK.) ISBN 8022203041.
- Pozvanie na popravu. Preklad Čechová, Soňa. Bratislava : Tatran, 1990. (Svetová tvorba.) ISBN 8022202207.
- Priezračné veci. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Slovart, 2004. ISBN 8071459070.
- Bledý oheň. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Slovart, 2010. ISBN 9788080855680.
- Pamäť, prehovor. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2014. ISBN 9788080617318. [2][3]
- Lužinova obrana. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2015. ISBN 9788080618667. [4][5]
- V tieni zlovestna. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2018. ISBN 9788082020093. [6][7]
Referencie
- ↑ NABOKOV Vladimir. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 414 – 417.
- ↑ Vladimir Nabokov: Pamäť, prehovor . spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, . Dostupné online.
- ↑ NABOKOV, Vladimir. Pamäť, prehovor . martinus.sk, . Dostupné online.
- ↑ Vladimir Nabokov: Lužinova obrana . spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, . Dostupné online.
- ↑ NABOKOV, Vladimir. Lužinova obrana . martinus.sk, . Dostupné online.
- ↑ Vladimír Nabokov: V tieni zlovestna . spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, . Dostupné online.
- ↑ NABOKOV, Vladimír. V tieni zlovestna . martinus.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimir Vladimirovič Nabokov
Zdroje informácií o autorovi
- Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Nabokov, Vladimir Vladimirovitsch".
- Maria R. Kecht: Das Groteske im Prosawerk von Vladimir Nabokov. 1983, ISBN 3-416-01739-0
- Boris Nossik: Nabokov. 1999, ISBN 3-7466-1560-7
- Brian Boyd: Vladimir Nabokov - die russischen Jahre. 1999, ISBN 3-498-00564-2
- Sabine Baumann: Vladimir Nabokov: Haus der Erinnerung. 1999, ISBN 3-86109-148-8
- Donald E. Morton: Vladimir Nabokov. rororo Bildmonographien, 2001, ISBN 3-499-50328-X
- Dieter E. Zimmer: Nabokovs Berlin. 2001, ISBN 3-87584-095-X
- Tilo Richter (Hg.), Horst Tappe: Nabokov. Christoph Merian Verlag, Basel 2001, ISBN 3-85616-152-X (Fotografien Nabokovs von Horst Tappe mit Zitaten (e/d/f) von Nabokov)
- Brian Boyd: Vladimir Nabokov - die amerikanischen Jahre. 2005, ISBN 3-498-00565-0
- Michael Maar: Solus Rex. Die schöne böse Welt des Vladimir Nabokov. 2007, ISBN 978-3-8270-0512-0
- Dieter E. Zimmer: Wirbelsturm Lolita : Auskünfte zu einem epochalen Roman, Reinbek bei Hamburg : Rowohlt, 2008, ISBN 978-3-498-07666-5
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Autori náučnej literatúry USA
Básnici USA
Charles Bukowski
Dan Brown
Dramatici USA
Ernest Hemingway
Esejisti USA
Francis Scott Fitzgerald
H. P. Lovercraft
Jack Kerouac
Jack London
James Arthur Baldwin
Alexandr Petrovič Každan
Alex Haley
Alfred Bester
Alfred Thayer Mahan
Allen Ginsberg
Ambrose Bierce
Amiri Baraka
Anaïs Nin
Anne Riceová
Ann C. Crispinová
Ann Coulterová
Anton Myrer
Armin Joseph Deutsch
Arthur Miller
Ayn Randová
Beata Poźniaková
Benjamin Franklin
Blake Crouch
Brené Brownová
Bret Easton Ellis
Buckminster Fuller
Buster Keaton
C. D. Payne
Carl Sagan
Carol Burnettová
Chaim Potok
Chalíl Džibrán
Charles Sealsfield
Christopher Paolini
Chris Colfer
Chuck Palahniuk
Clarissa Pinkolová Estésová
Conrad Aiken
Daniel Silva
Dan Brown
David Brin
Debbie Reynoldsová
Donald Ervin Knuth
Don DeLillo
Doris Lundová
Doyle Brunson
Edgar Allan Poe
Edgar Rice Burroughs
Edward Albee
Ed Regis
Elizabeth Shepleyová Sergeantová
Erle Stanley Gardner
Ernest Hemingway
Evan Hunter
Ezra Pound
Francis Scott Fitzgerald
Frank Patrick Herbert
Gary Chapman (autor)
Gary P. Radford
George Carlin
George Raymond Richard Martin
George Santayana
Gregory Corso
Greg Bear
Gwendolyn Brooksová
Hal Clement
Helen Kellerová
Henry Adams
Henry James
Herman Melville
Ira Levin
Isaac Bashevis Singer
Ishmael Scott Reed
Jack Kerouac
Jack London
James Agee
James Baldwin
James Clavell
James Fenimore Cooper
Jaroslav Pelikan
Jennifer Love Hewittová
Jenny McCarthyová
Jerome David Salinger
Joan Petersová
John Barth
John Bassett McCleary
John D. MacDonald
John Gray
John Green
John Grisham
John Irving
John Lithgow
John Naisbitt
John O’Hara
Joseph Brodsky
Joseph Heller
Joyce Carol Oatesová
Judy Greer
Julien Green
Kathy Reichsová
Kay Hooper
Ken Kesey
Khaled Hosseini
Kristin Cashorová
L. Ron Hubbard
Langston Hughes
Larry Sloman
Laura Joh Rowlandová
Leonard S. Goldberg
Lisa Kudrowová
Louisa May Alcottová
Louis Adamic
Louis L'Amour
Lurlene McDanielová
Margaret Mitchellová
Marilyn Fergusonová
Marion Zimmer Bradleyová
Mario Puzo
Masiela Lushová
Matthew Pearl
Maya Angelou
Michael Chabon
Michael Connelly
Michael McClure
Michael Palmer
Michelle Malkinová
Mike Resnick
Morgan Scott Peck
Mortimer Adler
Nathaniel Hawthorne
Nathaniel Philbrick
Neal Cassady
Neal Shusterman
Nellie Bly
Newt Gingrich
Noah Gordon
Norman Finkelstein
O. Henry
Paris Hiltonová
Pat Buchanan
Paul Auster
Paul Robeson
Pearl S. Bucková
Peter Drucker
Peter Michael Senge
Peter Schwartz
Philip Carlo
Philip Roth
Portia de Rossi
Priscilla Presleyová
Ralph Ellison
Ralph Waldo Emerson
Raymond E. Feist
Ray Bradbury
Richard A. Knaak
Richard Bach
Richard Brautigan
Richard Halliburton
Richard Rohr
Robert Allan Monroe
Robert Anthony Salvatore
Robert Fulghum
Robert Ludlum
Robert Lynn Asprin
Robert Silverberg
Robin Cook (spisovateľ)
Roger Ebert
Ross Macdonald
RZA
Sam Shepard
Saul Bellow
Scott O’Dell
Sherwood Anderson
Shinzen Young
Sidney Poitier
Sinclair Lewis
Stephenie Meyerová
Stephen Ambrose
Stephen Covey
Susan Sontagová
Suzanne Collinsová
Sylvia Plathová
Terry Brooks
Theodore Dreiser
Thomas Feverel Merton
Thomas Harris
Thomas Paine
Thomas Stearns Eliot
Timothy Leary
Toni Morrisonová
Truman Capote
Ursula Kroeberová Le Guinová
Veronica Rothová
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Walter Lippmann
Washington Irving
William Faulkner
William S. Burroughs
William Saroyan
Woody Allen
Zane Grey
Zoznam spisovateľov USA
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk