A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vladimir Vladimirovič Nabokov | |
americký spisovateľ a literárny kritik | |
Narodenie | 22. apríl 1899 Omaha, Nebraska, USA |
---|---|
Úmrtie | 2. júl 1977 (78 rokov) Montreux, Švajčiarsko |
Manželka | Vera Slonimová |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | vladimir-nabokov.org |
Commons | Vladimir Vladimirovič Nabokov |
Vladimir Vladimirovič Nabokov, rus. Владимир Владимирович Набоков; pseudonym Vladimir Sirin, rus. Владимир Сирин (* 22. apríl 1899, Petrohrad, Ruské impérium – † 2. júl 1977, Montreux, Švajčiarsko) bol americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu. Už menej ľudí ho pozná ako entomológa (lepidopterológa), ktorý spolupracoval a osobne sa poznal s mnohými významnými entomológmi sveta. Pôsobil aj ako učiteľ tenisu.
Životopis
Narodil sa v Petrohrade v Rusku v aristokratickej rodine, ktorá však vyznávala moderné hodnoty. Vychovávali ho francúzske a anglické guvernantky, takže sa mu dostalo všeobecného vzdelania i vo viacerých svetových jazykoch. Po otcovi (Vladimir Dmitrijevič Nabokov) získal druhé meno Vladimirovič. Nabokov, ktorý sa od školského veku intenzívne zaujímal o literatúru a umenie po skončení základného vzdelania vyštudoval Trinity College v Cambridgi. Tu sa venoval hlavne štúdiu francúzskej a ruskej literatúry. Štúdium ukončil v roku 1923. Jeho otec - známy liberálny politik - bol právnikom, ktorý bol členom Kerenského dočasnej vlády v Rusku. Po vypuknutí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie musela jeho rodina urýchlene emigrovať. Máloktorý autor sa v 20. storočí toľkokrát ocitol v nemilosti politického režimu svojej krajiny a bol tak veľa ráz donútený k emigrácii ako Vladimir Nabokov. Po emigrácii žil v Berlíne, kde sa spočiatku usadila celá rodina. Tu bol spisovateľov otec roku 1922 pri atentáte zastrelený ruským monarchistickým dôstojníkom, keď vlastným telom kryl svojho priateľa P. Miľukova.[1] Po tejto tragédii vymizlo slovo „boh“ z diel Vladimíra Nabokova. Nabokov sa oženil v Paríži s Vierou Slonimovou. Po pätnástich rokoch v Berlíne musel autor, ktorý prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin, znova utiecť. Nabokovovi sa vtedy pohrdlivé znižovanie významu politiky stalo takmer osudným. Z Nemecka emigroval až roku 1937, pretože skutočný vplyv fašistického vodcu až do poslednej chvíle podceňoval a odmietal sa ním vôbec zaoberať a to napriek tomu, že jeho manželka Vera Slonimová bola židovka. Už v Berlíne si mladý autor privyrábal ako tenisový tréner. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista.
Rovnako na poslednú chvíľu, roku 1940, emigroval z dočasného azylu v Paríži do USA, keď mu potrebnú finančnú pôžičku poskytol skladateľ Sergej Rachmaninov. V roku 1940 s manželkou a synom odchádza už definitívne do USA. Na tamojších univerzitách prednášal najmä o Flaubertovi, Joyceovi, Turgenevovi a Levovi Nikolajevičovi Tolstom. Štúdie o práci Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktoré publikoval v roku 1944 mu pomohli k získaniu akademickej hodnosti profesora, ktorú získal v roku 1948 za prácu v porovnávacej literárnej vede. Ani v USA však čoraz populárnejší spisovateľ nezotrval nastálo. Roku 1959 presídlil aj s rodinou do Švajčiarska, kde žil v súkromnom apartmáne v hoteli Palace v Montreux až do svojej smrti v roku 1977 - zomrel 2. júna v roku 1977. Tu napísal i svoje posledné romány, z ktorých sú najznámejšie «Бледное пламя» a «Ада».
Umelecká kariéra
Nabokov je známy ako prekladateľ Heineho, Puškina a Lermontova. Rusky písal pod pseudonymom Vladimir Sirin existencionalistické a satirické romány a novely, anglické groteskné prózy, psychologické a experimentálne romány a eseje o ruských spisovateľoch. Svetovú slávu priniesol Nabokovovi román Lolita (publikovaný v Spojených štátoch v plnej verzii až roku 1958), ktorý samotný autor označil za najväčšie nedorozumenie svojho života. Kontroverzná kniha o erotickom vzťahu otca k nevlastnej dcére sa stala medzinárodným bestsellerom, bola dvakrát sfilmovaná a umožnila Nabokovovi, aby prestal prednášať ruskú a svetovú literatúru na amerických univerzitách a venoval sa výlučne písaniu. Tento príbeh nespútanej lásky dospelého muža k dvanásťročnej „nymfičke“ sa stal jednou z najkontroverznejších noviel dvadsiateho storočia. Vladimir Vladimirovič Nabokov sa vo svete preslávil predovšetkým svojou románovou tvorbou, ale ani jeho poviedky v ničom za románmi nezaostávajú, ale dokonca v niečom jeho romány až prekonávajú. Až na niektoré výnimky sú poviedky založené na zaujímavom a originálnom nápade, ale Nabokovovou najsilnejšou stránkou je jazyk a schopnosť navodiť dobovú atmosféru.
Entomologické aktivity
Celý svoj život sa náruživo venoval entomológii – chytal a skúmal motýle. Za svojimi lietajúcimi miláčikmi neváhal cestovať naprieč kontinentmi a minul na túto "zábavku" značný majetok. Znalci vedia, že svoju záľubu nenápadne zašifroval do mnohých svojich kníh. Predovšetkým sa zaoberal štúdiom a zberom motýľov z čeľade ohniváčikovité (Lycaenidae). Pre jeho znalosti odborníka na motýle získal v roku 1942 aj výskumnú úlohu lepidopterologického charakteru z Harvardovej univerzity.
V Amerike strávil Nabokov najväčšiu časť svojho života. V elitných univerzitách prednášal literatúru, no v Harvarde si spravil veľké renomé aj vďaka svojej druhej vášni – zbieraniu motýľov (Lepidopterológii). Niekoľko jeho úlovkov je veľmi cenených, dokonca sám objavil aj jeden nový druh. Po celý svoj život dokázal zostať po boku jedinej ženy. Svoju Veru považoval za najvtipnejšiu osobu. Okrem toho nemal vodičský preukaz, takže bol na na ňu pri svojich entomologických výpravách naprieč Amerikou dosť odkázaný.
Jeho zbierka motýľov je od roku 1977 v Musée cantonal de zoologie, Palais de Rumine, Place de la Riponne No. 6, CH – 1005 v meste Lausanne vo Švajčiarsku.
Ostatné informácie
V októbri roku 2006 v petrohradskom Múzeu Vladimíra Nabokova bola inštalovaná fotovýstava «Набоковские адреса», na ktorej boli vystavené fotografie domov, kde žil Nabokov a jeho rodina.
Na počesť Vladimira Nabokova bol nazvaný v roku 1985 jeden asteroid jeho menom.
Diela
Romány a povesti
V ruskom jazyku
- Машенька (1926)
- Король, дама, валет (1927 – 28)
- Защита Лужина (1929 – 30)
- Соглядатай (1930)
- Подвиг (1932)
- Камера обскура (1932)
- Отчаяние (1936)
- Приглашение на казнь (1938)
- Дар (1937 – 38)
- Другие берега (1954)
- Лолита (1967)
V anglickom jazyku
- The Real Life of Sebastian Knight, 1941
- Bend Sinister, 1947
- Lolita, 1955
- Pnin 1957
- Pale Fire» 1962
- Speak, Memory. An Autobiography Revisited» 1967
- Ada or Ardor: A Family Chronicle 1969
- Transparent Things 1972
- Look at the Harlequins! 1974
- The Original of Laura 1975 – 1977
V slovenčine vyšlo
- Lolita. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Tatran, 1991. (LUK.) ISBN 8022203041.
- Pozvanie na popravu. Preklad Čechová, Soňa. Bratislava : Tatran, 1990. (Svetová tvorba.) ISBN 8022202207.
- Priezračné veci. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Slovart, 2004. ISBN 8071459070.
- Bledý oheň. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Slovart, 2010. ISBN 9788080855680.
- Pamäť, prehovor. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2014. ISBN 9788080617318. [2][3]
- Lužinova obrana. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2015. ISBN 9788080618667. [4][5]
- V tieni zlovestna. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2018. ISBN 9788082020093. [6][7]
Referencie
- ↑ NABOKOV Vladimir. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 414 – 417.
- ↑ Vladimir Nabokov: Pamäť, prehovor . spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, . Dostupné online.
- ↑ NABOKOV, Vladimir. Pamäť, prehovor . martinus.sk, . Dostupné online.
- ↑ Vladimir Nabokov: Lužinova obrana . spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, . Dostupné online.
- ↑ NABOKOV, Vladimir. Lužinova obrana . martinus.sk, . Dostupné online.
- ↑ Vladimír Nabokov: V tieni zlovestna . spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, . Dostupné online.
- ↑ NABOKOV, Vladimír. V tieni zlovestna . martinus.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimir Vladimirovič Nabokov
Zdroje informácií o autorovi
- Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Nabokov, Vladimir Vladimirovitsch".
- Maria R. Kecht: Das Groteske im Prosawerk von Vladimir Nabokov. 1983, ISBN 3-416-01739-0
- Boris Nossik: Nabokov. 1999, ISBN 3-7466-1560-7
- Brian Boyd: Vladimir Nabokov - die russischen Jahre. 1999, ISBN 3-498-00564-2
- Sabine Baumann: Vladimir Nabokov: Haus der Erinnerung. 1999, ISBN 3-86109-148-8
- Donald E. Morton: Vladimir Nabokov. rororo Bildmonographien, 2001, ISBN 3-499-50328-X
- Dieter E. Zimmer: Nabokovs Berlin. 2001, ISBN 3-87584-095-X
- Tilo Richter (Hg.), Horst Tappe: Nabokov. Christoph Merian Verlag, Basel 2001, ISBN 3-85616-152-X (Fotografien Nabokovs von Horst Tappe mit Zitaten (e/d/f) von Nabokov)
- Brian Boyd: Vladimir Nabokov - die amerikanischen Jahre. 2005, ISBN 3-498-00565-0
- Michael Maar: Solus Rex. Die schöne böse Welt des Vladimir Nabokov. 2007, ISBN 978-3-8270-0512-0
- Dieter E. Zimmer: Wirbelsturm Lolita : Auskünfte zu einem epochalen Roman, Reinbek bei Hamburg : Rowohlt, 2008, ISBN 978-3-498-07666-5
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Nécsey
Štefan Rokos
Achille Guénée
Adalbert Seitz
Adolf Adámek
Adolf Cserey
Alois Friedrich Rogenhofer
Andreas Bang-Haas
Andrej Reiprich
Andrej Terren
Anton Emil Smutný
Aristides von Caradja
Arnold Spuler
Cajetan Felder
Carl Alexander Clerck
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Carl Linné
Christian Friedrich Freyer
Conrad Gesner
Curt Jacobus Eisner
Dru Drury
Ede Agost Hudák
Edvard Troníček (mladší)
Edward Donovan
Edward Wotton
Embrik Strand
Emil Marie Hachler
Eugen Kriek
Eugen Pažický
Eugen Vángel
Felix Bryk
Ferdinand Albín Pax
Ferdinand Albin Pax
Ferdinand Heinrich Hermann Strecker
Ferdinand I. (Bulharsko)
Ferdinand Le Cerf
Ferdinand Ochsenheimer
Ferdinand Uhryk
František Antonín Nickerl
Friedrich Kolenati
Géza Horvath
Gejza Horváth
Georg Friedrich Treitschke
Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo
Gustav Grosse
Gustav Július Geyer
Gyula Dahlström
Hans Ferdinand Emil Julius Stichel
Hans Fruhstorfer
Hans Kotzsch
Hans Rebel
Hynek Albrecht
Hynek Alois Joukl
Ignaz Schiffermüller
Ivan Zbíňovský
János Husz
Ján Bogsch
Ján Pável
Ján Zelný
Jacob Hübner
Jan Daniel Preysler
Jan John
Jaroslav Tykač
Jean Baptiste Alphonse Dechauffour de Boisduval
Johann Centurius von Hoffmannsegg
Johann Christian Fabricius
Johann Friedrich Wilhelm Herbst
Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis
Johann Wilhelm Meigen
John Henry Leech
Josef Fischer von Röslerstamm
Josef Johann Mann
Josef Klika
Josef Moucha
Jozef Bošiansky
Jozef Veselý
Jules Léon Austaut
Jules Pierre Rambur
Julius Lederer
Julius von Kennel
Karel Hrubý
Karel Steinich
Karl Schawerda
Karl Wilhelm von Dalla Torre
Karol Ľudovít Doležal
Karol Cengel
Karol Kelecsényi
Karol Oboňa
Koloman Šándor
Kristián Andrej Zipser
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Issekutz
Leo Sheljuzhko
Maximilian Ferdinand Wocke
Michal Greisiger
Mieczysław Romuald Krzywicki
Miloslav Kudla
Moses Harris
Napoleon Manuel Kheil
Nikolaj Grigorievič Jeršov
Nikolaj Michajlovič Romanov
Otakar Nickerl
Otto Bang-Haas
Otto Slabý
Otto Staudinger
Paul Pekarský
Philipp Christoph Zeller
Pierre André Latreille
Pierre Millière
Róbert Lačík
Robert Townson
Roger Verity
Rudolf Felder
Rudolf Ritter von Feistmantel
Rudolf Schwarz (prírodovedec)
Rudolf Veliký
Sergej Nikolajevič Alferaki
Stanislav Nemček
Tibor Weisz
Vasilij Petrovský
Viktor Ivanovič Močuľskij
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Vladislav Šír
Vojtech Drexler
Witold Niesiołowski
Zdeněk Frankenberger
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk