Vladimír Reisel
slovenský básnik a prekladateľ
Výbor Matice slovenské v Kantorské dolině (zleva Vladimír Reisel, Pavel Paška, Andrej Plávka a Štefan Haviar)
Narodenie	19. január 1919 Brodzany, Slovensko
Úmrtie	1. september 2007 (88 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Vladimír Reisel (* 19. január 1919, Brodzany – † 1. september 2007, Bratislava^[1]) bol slovenský básnik a prekladateľ.

Životopis

Narodil sa v remeselníckej rodine a vzdelanie získaval vo Veľkých Bieliciach, Prievidzi, v rokoch 1937 – 1939 študoval odbor slovenčina – francúzština na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, v rokoch 1939 – 1941 pokračoval v tomto štúdiu v Bratislave. Od roku 1941 pracoval ako stredoškolský profesor v Bratislave, v roku 1945 sa stal redaktorom denníka Pravda, v rokoch 1945 – 1952 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe a zároveň bol v rokoch 1945 – 1949 tiež atašé na česko-slovenskom veľvyslanectve v Paríži. V rokoch 1952 – 1959 bol redaktorom v časopise Život, v rokoch 1960 – 1973 zástupcom šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v rokoch 1973 – 1987 bol šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady. V posledných rokoch žil v Bratislave.

Tvorba

Svoje prvé diela uverejňoval od roku 1935 v časopisoch Elán, Svojeť, Nové slovo, Slovenské smery, Slovenské pohľady a iné; knižne debutoval v roku 1939 zbierkou Vidím všetky dni a noci. Jeho tvorba bola výrazné ovplyvnená českou básnickou avantgardou (Vítězslav Nezval, Jaroslav Seifert) a francúzskym surrealizmom. Prevládajú v nej motívy erotiky, detstva, smrti, sna, exotiky a kozmu, nostalgie a lásky. Neskôr sa jeho tvorba prispôsobila politickým pomerom v spoločnosti a skĺzla do schematizmu. Okrem básnickej tvorby sa venoval tiež literárnokritickej a publicistickej činnosti, no taktiež prekladal najmä z francúzskej literatúry (Guillaume Apollinaire, Paul Éluard, Paul Breton a i.). Je autorom 19 zbierok pôvodnej poézie, 17 kníh prekladov poézie najmä z francúzštiny a ruštiny, ale aj zo španielčiny a gréčtiny a 4 kníh poézie pre deti a mládež. Spolupracoval tiež s rozhlasom, televíziou, divadlom i filmom. Jeho báseň Oheň zo zbierky Zrkadlo a za zrkadlom použil slovenský hudobný skladateľ Ján Cikker ako scenár k skladbe Cantus filiorum.

Dielo

Poézia

• 1939 – Vidím všetky dni a noci
• 1943 – Neskutočné mesto
• 1945 – Zrkadlo a za zrkadlom
• 1951 – Svet bez pánov
• 1953 – Doma
• 1954 – Milovaní milujúci
• 1954 – Dobrí vtáci
• 1955 – Spevy sveta
• 1957 – Ďakujem ti
• 1960 – More bez odlivu
• 1962 – Básne o sne
• 1963 – Láska na posledný pohľad
• 1966 – Smutné rozkoše
• 1967 – Temná Venuša
• 1972 – Oči brezy
• 1975 – Moja jediná
• 1975 – Tanečnice
• 1977 – U nás
• 1980 – Rozlúčky
• 1983 – Žena a muž
• 1985 – Taká si, taký som
• 1988 – Trpké plánky

Výbery z poézie

• 1968 – Prvé smutné rozkoše
• 1971 – Básne o sne a smutné rozkoše
• 1974 – Žiarlivá
• 1976 – Lásky stolisté
• 1979 – Premeny milovania

Poézia pre deti a mládež

• 1958 – Najdrahší šperk
• 1961 – Keď sa lúka zazelená
• 1961 – Tisíc hier a tisíc kvetov
• 1962 – Zázračná muzika, leporelo

Literárnovedné diela

• 1946 – Poézia Laca Novomeského

Preklady

• 1946 – Paul Éluard: Poézia a pravda
• 1946 – Stendhal: Červený a čierny
• 1946 – R. Gary: Európska Výchova
• 1950 – Elsa Triolet: Avignonskí milenci
• 1951 – Honoré de Balzac: Eugénie Grandetová
• 1961 – Guillaume Apollinaire: Pásmo
• 1962 – Stendhal: Abatiša z Castra a iné novely
• 1962 – Janis Ritsos: Bebola to hra
• 1963 – Janis Ritsos: Bratislava je láska
• 1964 – Jacques Prévert: Tá láska
• 1965 - Alain Fournier: Veľký tulák
• 1966 – Blas de Otero: Neplašte slávika
• 1967 – André Breton: Muž a žena čisto biely

Referencie