Vladimír Krčméry
slovenský infektológ, onkológ a univerzitný profesor
Narodenie	23. júl 1960 Bratislava, ČSSR
Úmrtie	20. december 2022 (62 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Príbuzní	Silvester Krčméry (strýko)
Manželka	Terézia Krčméryová
Deti	Michal, Monika, Lucia, Dominika
Odkazy
Commons	Vladimír Krčméry
Medicínsky portál  Biografický portál

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. (* 23. júl 1960, Bratislava – † 20. december 2022, Bratislava) bol slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, univerzitný profesor, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách.^[1]

Bol zakladateľom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (VŠZaSP), kde v rokoch 2002 – 2013 pôsobil aj ako rektor. Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2007 zriadilo na jeho podnet Národné referenčné centrum pre tropické choroby v Bratislave ako špecializované pracovisko Ústavu verejného zdravotníctva na VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave.^[2] Od 15. marca 2017 bol opäť rektorom školy VŠZaSP^[3] a zároveň aj prednostom Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UN Bratislava.^[4]

Životopis

Vladimír Krčméry sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky.^[5] V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.^[6] Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty – Dr. h. c. : na americkej súkromnej katolícko-jezuitskej univerzite v Scrantone (2007)^[7] a na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach (2006, v odbore „verejné zdravotníctvo“).^[8] Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie.

Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. V roku 1992 prišiel na podnet profesora Júliusa Kováča z Lekárskej fakulty do Trnavy, aby tu obnovil Trnavskú univerzitu. Založil najskôr zdravotnícku sekciu a o dva roky aj Fakultu zdravotníctva, na ktorej bol dve funkčné obdobia dekanom. Potom bol aj prorektorom a krátke obdobie aj predsedom senátu. Chcel, aby bola v Trnave univerzita s medzinárodným rozmerom. To sa mu aj čiastočne podarilo, lebo začali pôsobiť a učiť v zahraničí, v Keni. Otvoril tam s kolegami nielen humanitárne, ale aj vedecké a pedagogické projekty. Založenie súkromnej vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety bola pre profesora cesta ako vygenerovať finančné prostriedky pre medzinárodnú činnosť a zahraničné humanitárne misie, sociálne a vedecké projekty, nakoľko Trnava bola verejná vysoká škola.^[9] Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne, v Česku (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001^[10] pracoval ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies.

V roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská – ústavy po celom Slovensku a vzdeláva študentov okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a zároveň pomáha svojimi rozvojovými projektami v krajinách tretieho sveta. Zároveň bol založený Tropický tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zložený zo zdravotníkov, lekárov a sociálnych pracovníkov v roku 2002 na pôde VŠ ako nezisková organizácia. ^[11] Akreditáciu získala VŠZaSP sv. Alžbety v roku 2003.Už počas pôsobenia na Trnavskej univerzite vo funkcii dekana založil zahraničné zdravotnícke misie Trnavskej univerzity. Profesor začal pracovať pre chudobných ešte ako dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Spolu s dvoma lekármi^[12] otvoril prvý zahraničný projekt TU v africkej Keni.

Po založení VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave začali otvárať zahraničné misie pod hlavičkou tejto súkromnej vysokej školy. Úspešný liečebno-charitatívny projekt v Kambodži – House of family – detské domovy pre deti z ulice, liečené slovenskými lekármi na HIV, založil profesor Krčméry už pod hlavičkou súkromnej VŠZaSP sv. Alžbety. Projekt sirotincov pre choré osirotené deti z ulice v Kambodži bol úplne prvý projekt Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá vznikla 2 mesiace pred otvorením House of Smile, bol to darček prvej posádky k vzniku novej školy, a výrazne ovplyvnil jej charakter. Za 12 rokov má už 101 projektov, ale prvý je len jeden a ten je vždy prvý a to je klinika sv. Maxa Kolbeho – House of family.^[13] Donedávna Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety participovala na 72 rozvojových projektoch v dvadsiatich piatich krajinách sveta. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných.^[14] Na zahraničných misiách Univerzity sv. Alžbety a takisto v sociálnych zariadeniach na Slovensku, ktoré otvorila VŠZaSP sv. Alžbety a v spolupracujúcich zdravotníckych zariadeniach – nemocniciach majú študenti tejto školy možnosť vykonávať letnú či povinnú prax v odbore, ktorý študujú.

V roku 2006 sa Ján Slota mladší, syn vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu, vrátil z afrického Beninu nakazený maláriou a ležal v nemocnici v ohrození života (v umelom spánku a dýchal pomocou prístrojov).^[15] Lekári a novinári, ktorí medializovali tento prípad ťažkého priebehu malárie u Jána Slotu mladšieho sa obrátili na profesora Krčméryho ako na odborníka na tropickú medicínu s prosbou o pomoc, následne profesor Krčméry priniesol zo zahraničia špeciálne lieky na maláriu, ktoré na Slovensku neboli dostupné a ktoré Jánovi Slotovi mladšiemu zachránili život. Zásoby antimalarík ani vedomosti slovenských lekárov neboli dostatočné a táto oblasť nebola pred vznikom Národného referenčného centra na Slovensku dostatočne pokrytá.^[16] Problémy s liečbou malárie na Slovensku boli hlavnými dôvodmi na zriadenie Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku v Bratislave v roku 2007, ktoré vzniklo pôde jeho univerzity, by sa malo oprieť o znalosti expertov získané v trópoch.^[17]

Od februára roku 2007 bol profesor V. Krčméry oficiálne ustanovený za rektora VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.^[18] V decembri roku 2008 odstúpil z pozície rektora VŠZaSP sv. Alžbety na protest proti ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý zverejňoval informácie o vysokej škole ešte pred ukončením previerok – komplexnej akreditácie. Minister Mikolaj kritizoval pomer denných a externých študentov, nedostatky v pracovných úväzkoch zamestnancov a nahlásených garantov, ktorí boli okrem VŠZaSP sv. Alžbety garantmi študijných programov aj na iných školách.^[19] Minister školstva chcel zmeniť štatút VŠZaSP na odbornú vysokú školu, hoci v roku 2008 Akreditačná komisia ministerstva školstva SR na základe komplexnej akreditácie odporučila VŠZaSP sv. Alžbety zaradiť medzi slovenské univerzity. VŠZaSP sv. Alžbety sa tak mala stať prvou slovenskou súkromnou univerzitou.^[20] Vo funkcii rektora profesora Krčméryho nahradil doc. MUDr. Marián Karvaj. Po tom, čo sa v roku 2010 Marián Karvaj rozhodol prijať ponuku na funkciu riaditeľa FnSP v Nových Zámkoch a rezignoval na funkciu rektora, bol v decembri 2010 Vladimír Krčméry Akademickým senátom VŠZaSP sv. Alžbety znovu zvolený, a začiatkom roka 2011 prezidentom SR opätovne uvedený do funkcie rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Pôsobí aj ako poradca ministerstva zdravotníctva SR.

V roku 2007 a v roku 2010 bol odborným garantom – regionálnym ambasádorom protitetanového projektu medzinárodnej organizácie UNICEF na Slovensku.^[21] Pri realizácii zahraničných zdravotníckych a humanitárnych projektov v krajinách tretieho sveta v Ázii, Afrike a na Haiti spolupracuje profesor Krčméry a Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave dlhoročne s viacerými domácimi aj medzinárodnými inštitúciami – Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie SR, vládna organizácia SlovakAid, s Juhoafrickou katolíckou univerzitou v Keni, s Trnavskou univerzitou – Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce, jezuitskou katolíckou Univerzitou v Scrantone (Pensylvánia), Misionárkami matky Terezy, Saleziánmi don Bosca^[22], Sestrami Milosrdenstva (Írsky rehoľný rád), kanceláriami WHO, ministerstvami afrických štátov, miestnymi farnosťami, neziskovými organizáciami, OZ^[23] Dobrota svätej Alžbety, mnohými občianskymi združeniami, Arcidiecéznou charitou Praha, Spoločnosťou Úsmev ako dar,^[24] Lekármi bez hraníc – MSF a ďalšími.^[25]

Bol autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, odborných článkov, prednášal na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky, francúzsky a po taliansky.^[5]

S manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, mal štyri deti – Michala, Moniku, Luciu a Dominiku.^[26] Bol veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažoval za práva nenarodených detí. Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry^[27] bol počas komunistického režimu viacero rokov väznený kvôli svojim aktivitám laického apoštolátu a evanjelizácie medzi medikmi a robotníkmi. Vladimír Krčméry nikdy nebol členom žiadnej politickej strany počas svojho života a ani v súčasnosti nie je členom žiadnej politickej strany.

Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022^[28] na infarkt myokardu^[29]

Pôsobenie počas epidémie Covid

Od 23. marca 2020 bol Krčméry členom permanentného ústredného krízového štábu.^[30] Tento krízový štáb vláda zriadila ako užší tím odborníkov, ktorých úlohou je permanentne vyhodnocovať informácie a koordinovať činnosť v rámci zabezpečovania rozhodnutí a prijímania opatrení, ktoré majú zamedziť šíreniu nového koronavírusu COVID-19. Koncom apríla (pred schválením uvoľnenia opatrení začiatkom mája) sa vzdal tejto funkcie.^[31]

Krčméry sa stal obľúbeným zdrojom informácií ohľadom prebiehajúcej pandémie koronavírusu v tlači, rádiách a televízii.^[32][33][34] V konečnom o opatreniach rozhodovali členovia Pandemickej komisie vlády SR (najmä ministri) pod vedením premiéra a hlavného hygienika. Krčméry ako jeden z hlavných reprezentantov „odborníkov“ napríklad 27. októbra 2020 vydal výzvu vláde na efektívne kroky v boji s pandémiou.^[35]

Bol tiež ako prvý na Slovensku zaočkovaný proti COVID-19, pred kamerami 26. decembra 2020.^[36]

Kritika

Vzdelávanie

• Vladimír Krčméry bol v roku 2007 ako rektor VŠZaSP oponentom dizertačnej práce Jána Figeľa. Udelenie titulu PhD. inžinierovi Figeľovi, vtedajšiemu eurokomisárovi, v odbore „sociálna práca“, bolo mediálne široko diskutované a kritizované.^[37]
• VŠZaSP udelila tituly viacerým aktívnym politikom (Mojmír Mamojka, Viera Tomanová, Jana Vaľová).^[38]
• Titul PhD. v niektorom z odborov „verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a sociálna práca“, ktorým sa nikdy nevenoval, dostal počas rektorovania Krčméryho aj vyštudovaný právnik, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ani VŠZaSP a ani Kováčik udelenie titulu nechceli komentovať, rovnako ako aj odmietli zverejniť odbor, čas štúdia, tému, meno školiteľa a vykázanú publikačnú a vedeckú činnosť.^[39]
• Vladimír Krčméry propagoval na VŠZaSP udeľovaný titul „MHA“, ktorého vydávanie sa nezaobišlo bez problémov. Lekári zaplatili za štyri semestre takmer 2-tisíc eur za doplňujúce štúdium a očakávali, že skončia s akademickým titulom MHA. Dostali však titul magister.^[40]
• O tituloch, ktoré vyvolávajú pochybnosti, mala informovať aj ohlásená, ale vedením RTVS stiahnutá investigatívna relácia Reportéri. Konkrétne šlo o tituly pre bývalú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nom. SMER-SD), ktorá s Vladimírom Krčmérym pôsobila v krízovom štábe venujúcom sa COVID-19.^[41]
• Nadácia Zastavme korupciu a denník SME označuje svoje zistenia, ktoré súvisia s dlhoročným pôsobením Krčméryho na akademickej pôde za veľmi závažné. Ide o udeľovanie profesorských titulov v oblastiach ako ošetrovateľstvo, či sociálna práca. V ošetrovateľstve bolo od roku 2000 vymenovaných na Slovensku 38 profesorov (v Česku 3) a v odbore sociálna práca 57 (v Česku 3). Navyše, pri skúmaní databáz narazila aj na zaujímavé pozadie spolupráce medzi Vysokou školou svätej Alžbety a súkromnou Komplexnou centrálnou záchrannou službou, ktorá profituje predovšetkým na štátnych zákazkách.^[42]

Podpora Roberta Fica v prezidentskej kampani 2014

Vladimír Krčméry podporil pred voľbami prezidenta v roku 2014 kandidáta Roberta Fica. Nahratý spot s Krčméryho podporou používal Robert Fico v rámci svojej kampane „Pripravený pre Slovensko“. Krčméry v klipe okrem iného povedal, že Ficovi ďakuje za stovky zachránených ľudských životov.^[43]

LGBT+

Vladimír Krčméry podpísal Vyjadrenie psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu^[44] ktoré bolo kritizované Amnesty International ako nevedecké a ideologicky podfarbené.^[45]

Vzdelanie

• 1985 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, MUDr.^[6]
• 1991 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, CSc.^[6]
• 1991 – Londýn, FRSH
• 1992 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, doc., odbor vnútorné choroby – chemoterapia^[6]
• 1994 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, DrSc.^[6]
• 1997 – Masarykova univerzita, Brno, prof., odbor vnútorné lekárstvo^[46]
• 1998 – FIDSA Bethesda
• 1999 – FRCP Edinburgh (Royal College of physicans),^[47]

Je držiteľom viacerých čestných doktorátov:

• 2006 – Jihočeská univerzita, České Budějovice, Česko, Dr. h. c. , odbor verejné zdravotníctvo^[8]
• 2007 – The University of Scranton, Scranton, Pensylvánia, USA, Dr. h. c. ^[7]
• 2008 – Lekárska univerzita, Varna, Bulharsko, Dr. h. c. ^[48]
• 2012 – Varšava, Poľsko, Dr. h. c. ^[48]
• 2015 – University of Cambridge, Cambridge, Anglicko^{[49][chýba vhodnejší zdroj}

Členstvá a redakčné rady

• Medzinárodné / zahraničné:^[50]
  • Člen edičnej rady (Chemoterapy Basel 1991 – 1997)
  • Člen IATCG a IFICG EORTC 1991
  • Člen edičnej rady International Journal of Infectious Diseases, New York, od 1996 – až do súčasnosti (Mníchov)
  • Šéfredaktor Anti-infective Drugs and Chemoterapy, od 1994 až do súčasnosti
  • Člen pracovnej skupiny Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu – antimikrobiálnu odolnosť
  • ESCMID – člen komisie ESGNI (E. Bouza) a ESGAP (JV Meer)
  • člen britského Kráľovského kolégia lekárov a člen Amerického kolégia lekárov
  • Antiinfective Drugs Chemotherapy, od roku 1996 (Mníchov)
  • International Journal of Chemoterapy, 1990 – 1998 (Bazilej – New York – Tokio)
  • Medzinárodný magazín infekčných chorôb, od roku 1998 (New York)
  • Journal of chemoterapie, od roku 1999 (Florencia)
  • Acta chemotherapeutica, 1999 (Viedeň)
  • Americká mikrobiologická spoločnosť, 1993, člen (Washington)
  • Americká spoločnosť pre infekčné choroby, 1998, člen (Washington, DC)
  • Európska chemoterapeutická spoločnosť (Londýn) (FESCI)
  • Čestný pokladník Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu
• Domáce:^[50]
  • Predseda Antibiotickej komisie Národnej poisťovne
  • Člen rady ministra zdravotníctva SR
  • Predseda komisie ministerstva zdravotníctva SR pre posudzovanie antibiotík^[51]

Vyžiadané hosťovanie ako profesor

• 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česko
• 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
• Katolícka univerzita v Ríme

Čestné tituly a ocenenia

• 1993 – Ocenenie mladého bádateľa – Montreaux, Switzerland
• 1991 – IHS ocenenie – Boulder CO
• 2007 – Cena literárneho fondu SAV za rok 2006, prémia za trojročný vedecký ohlas, 2. miesto v kategórii prírodné a lekárske vedy^[52]
• ocenenie Vedec roka SR za rok 1998 za zavedenie plánovanej progresívnej antiinfekčnej liečby u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Navrhol algoritmy, ktoré sa stali súčasťou európskych odporúčaní (EORTC).
• Cena primátora mesta Bratislavy za rok 2010
• Zlatá medaila MPSVR SR – apríl 2010 – rezortné vyznamenanie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR – za dlhoročné rozsiahle humanitné, charitatívne a misijné aktivity v prospech ľudí v krízových životných situáciách na Slovensku a v krajinách tretieho sveta.^[53]
• november 2010 – ocenenie od združenia „Človek v ohrození“ – Cenu za prínos krízovým oblastiam sveta (za humanitárnu pomoc obyvateľom Haiti postihnutým zemetrasením).
• 2010 – výročná cena združenia Neformálne ekonomické fórum – Hospodársky klub – „Zlatý Biatec 2010“ ako vedúca osobnosť 100-členného slovenského zdravotníckeho „Tropic Teamu“ – tropického zdravotníckeho tímu pôsobiaceho na pôde VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.^[54]
• 2012 – Krištáľové krídlo za rok 2011 v kategórii filantropia za založenie skupiny lekárov a vedecko-výskumných pracovníkov s názvom Tropicteam s pôsobnosťou po celom svete.^[55]
• 2012 – Bol mu v Poľsku udelený diplom čestného profesora – prof. h. c. Professor honorificum – Vysoká škola manažmentu, Varšava, Poľsko – Warsaw Management Academy in Warsaw, Poland.^[56]
• 2013 – Kuala Lumpur, Malajzia – 4. máj 2013 – Prevzatie ocenenia za prínos v oblasti medicíny z rúk princa Malajzie Muhammada V.

Publikačná činnosť

• Publikoval minimálne 10 monografií, 206 zahraničných publikácií SCI, 1097 SCI citácií^[50][57]
• Krčméry bol do roku 2015 (so 150 spoluautormi) autorom 334 publikácií registrovaných v databáze Scopus^[58], ktoré boli citované 2910-krát. Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra ho zaradila medzi 4 najlepších špičkových vedcov v medicínskych vedách v roku 2008^[59] s Hirschovým indexom viac ako 15 (v roku 2015 mal h-index 24). V roku 2020 mal Krcmery, Vladimir na Scopus viac ako 450^[60] citovaných dokumentov a na Web of Science 425^[61] opäť s h-index 24.

Vybrané publikácie

• HAĽKO, Jozef; KRČMÉRY, Vladimír. Protinádorové a protimikrobiálne antibiotiká a  chemoterapeutiká. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1989. 577 s.
• TURŇA, Ján; KRČMÉRY, Vladimír; KETTNER, Milan; ANTAL, Martin; AUGUSTÍN, Jozef. Rekombinantné DNA a biotechnológie. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1990. 696 s. ISBN 80-05-00079-0.
• ČATÁR, Gustáv; KRČMÉRY, Vladimír; SOBOTA, Koloman. Aktuálne farmakoterapeutiká 4 : Antiparazitiká. 1. vyd. Martin : Osveta, 1991. 197 s. ISBN 80-217-0282-6.
• KRČMÉRY, Vladimír, a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1995. 73 s. ISBN 80-217-0592-2.
• KRČMÉRY, Vladimír; STUDENÁ, Mariana; HRICÁK, Vasiľ; MARINOVÁ, I.; ŠEVČÍKOVÁ, Ľ., a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1996. 69 s. ISBN 80-217-0601-5.
• KRČMÉRY, Vladimír; LACKA, Jozef; ORAVCOVÁ, Eva; KUKUČKOVÁ, Eva. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1997. 50 s. ISBN 80-217-0603-1.
• KRČMÉRY, Vladimír; HABER, Jan; BUCHVALD, Jozef; LACKA, Jozef; ŠPÁNIK, Stanislav, a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1999. 118 s. ISBN 80-88824-83-4.
• DELVECCHIO, Vito G.; KRČMÉRY, Vladimír. Applications of Genomics and Proteomics for Anylisis of Bacterial Biological Warfare Agents.  : IOS Press, 2003. 179 s. ISBN 978-1-58603-343-9. (po anglicky)
• KRČMÉRY, Vladimír, a kol. Manuál antimikróbnej chemoterapie. 3. preprac. a dopl. vyd. Martin : Osveta, 2007. 288 s. ISBN 978-80-8063-262-5.

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Diela Vladimíra Krčméryho v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Články týkajúce sa Vladimíra Krčméryho na portáli teraz.sk TASR