A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vitalizmus (z lat. vita - život) je filozofický smer (najmä v biológii), ktorý tvrdí, že na vznik a trvanie životných prejavov je potrebná tvorivá, nemateriálna až nadprirodzená sila nazývaná životná sila (lat. vis vitalis), entelechia, duša a podobne. Je to opak mechanicizmu.
Počiatky smeru nájdeme u Platóna (učenie o duši) a Aristotela (učenie o entelechii), ale ako koncepcia vznikol vitalizmus až v 17.-18. storočí. V 18. a 19. storočí boli rozšírené diskusie medzi biológmi ktorí tvrdili, že známe zákony fyziky nakoniec vysvetlia rozdiel medzi životom a neživotom a vitalistami, ktorí tvrdili, že životné procesy nie je možné redukovať na mechanické procesy. Niektorí biológovia - vitalisti navrhli testovateľné hypotézy, ktoré mali preukázať nedostatky mechanistických vysvetlení, ale tieto experimenty neposkytli podporu pre vitalizmus. Biológovia teraz považujú vitalizmus v tomto zmysle za nahradenú vedeckú teóriu, vyvrátenú empirickými dôkazmi.[1]
Vývoj vitalizmu
Zmienka o tom, že telesné funkcie sú dôsledkom vitalistického princípu existujúceho vo všetkých živých organizmoch, má korene siahajúce prinajmenšom do rokov 384 pred Kr. - 322 pred Kr. Kým vitalistické myšlienky sa stali bežnými v tradičnej medicíne,[2][3][4] pokusy vytvoriť funkčné vedecké modely sú datované od 17. storočia, kedy sa argumentovalo, že hmota existuje v dvoch radikálne rôznych formách, čo bolo odpozorované z ich správania v súvislosti s teplom. Tieto dve formy hmoty boli nazvané organická hmota a anorganická hmota. Anorganická hmota mohla byť roztopená a do pôvodného stavu vrátená odobraním tepla. Organické zlúčeniny boli zohrievaním premenené na nové formy, ktoré nemohli byť vrátené do pôvodného stavu (ireverzibilný dej). Tvrdilo sa, že podstatný rozdiel medzi týmito dvomi druhmi hmoty je vo vitálnej sile, ktorá mala byť prítomná len v organickej hmote.
Vynálezom mikroskopu v 16. storočí bola podporená teória, podľa ktorej príčinou chorôb sú mikroorganizmy. Taktiež lepším pochopením funkcie orgánov v ľudskom tele sa udržiavanie života stalo pochopiteľnejšie, čím sa stratila potreba vysvetľovať životné pochody v termínoch "vitálnych síl". Aj napriek tomu, vitalistické myšlienky boli stále podľa mnohých vedcov nevyhnutné k vysvetleniu ako organizmy udržujú život.
Flogistonová teória, ktorá bola rozvinutá J.J. Becherom a G. Stahlom na konci 17. storočia tvrdila, že všetky horľavé materiály obsahujú flogiston, substanciu bez farby, pachu, chuti alebo hmotnosti, ktorá sa uvoľňuje pri horení. Po zhorení sa myslelo, že látka zbavená flogistonu, je vo svojej "pravej" forme nazývanej calx.
Vitalizmus v chémii
V chémii bol vitalizmus zodpovedný za názor, že organické zlúčeniny pochádzajú len zo živých organizmov, vznikajú za pomoci životnej sily a preto sa nedajú pripraviť v laboratóriu. Ale už v roku 1783 Carl Wilhelm Scheele pripravil kyanovodík a Joseph Louis Gay-Lussac syntetizoval dikyán (C2N2), z ktorého potom Friedrich Wöhler pripravil v roku 1824 kyselinu šťaveľovú.
Za hlavný míľnik konca vitalistických predstáv sa však považuje Wöhlerova syntéza z roku 1828, pri ktorej sa Wöhlerovi podarilo zahrievaním kyanatanu amónneho pripraviť močovinu, látku pomocou ktorej cicavce vylučujú zo svojho tela nepotrebný dusík.
- NH4OCN → (NH2)2CO
Tým definitívne dokázal, že je možné organické zlúčeniny pripraviť umelo.
Referencie
- ↑ WILLIAMS, Elizabeth Ann. A Cultural History of Medical Vitalism in Enlightenment Montpellier. : Ashgate, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-0881-3. S. 4.
- ↑ ZARRILLI, Phillip B. Three bodies of practice in a traditional South Indian martial art. Social Science & Medicine, 1989, roč. 28, čís. 12, s. 1289–1309. PMID 2660283. (po anglicky)
- ↑ NOLL, Richard. What has really been learned about shamanism?. Journal of Psychoactive Drugs, 1989, roč. 21, čís. 1, s. 47–50. PMID 2656952. (po anglicky)
- ↑ MERCHANT, John. The developmental/emergent model of archetype, its implications and its application to shamanism. The Journal of Analytical Psychology, február 2006, roč. 51, čís. 1, s. 125–144. DOI: 10.1111/j.1465-5922.2006.576_1.x. PMID 16451325. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Avantgarda
Dadaizmus
Empirizmus
Epikureizmus
Existencializmus
Fenomenológia
Futurizmus
Gnosticizmus
Štrukturalizmus (humanitné vedy)
Absolútny idealizmus
Albertinizmus
Analytická filozofia
Anarchizmus
Antický atomizmus
Antropologizmus
Aristotelizmus
Atomizmus
Austromarxizmus
Avantgarda (utopický socializmus)
Averroizmus
Bádenská škola novokantovstva
Buržoázna filozofia
Cambridgeská škola platonizmu
Cambridgeská lingvistická filozofia
Dekonštrukcia (filozofia)
Dialektický materializmus
Dualizmus (filozofia)
Eklekticizmus (filozofia)
Emocionalizmus
Emotivizmus
Empiriokriticizmus
Empiriomonizmus
Empiriosymbolizmus
Epikureizmus
Etický teizmus
Evolučná teória poznania
Evolučný emergentizmus
Existencializmus
Falsafa
Fenomenológia
Filozofia života
Filozofia revolučných demokratov
Filozofická antropológia
Filozofická hermeneutika
Filozofický štrukturalizmus
Filozofický komunizmus
Filozofický postmodernizmus
Filozofický smer
Francúzsky materializmus 18. storočia
Hedonizmus
Humanizmus (ľudomilnosť)
Hylozoizmus
Idealizmus
Imanentizmus
Indeterminizmus
Intelektualizmus
Intuitívny realizmus
Intuitivizmus
Iracionalizmus
Ironizmus
Kondicionalizmus
Konfucianizmus
Kritický racionalizmus
Kritický realizmus (smer súčasnej filozofie)
Kvietizmus
Kynizmus
Liberalizmus
Libertarianizmus
Logický pozitivizmus
Marburská škola novokantovstva
Marxistická filozofia
Marxizmus
Marxizmus-anarchizmus
Materializmus
Materializmus vedecký
Mechanicizmus
Mechanistický determinizmus
Monizmus (filozofia)
Národníctvo
Naturalizmus (filozofia)
Neoexistencializmus
Neoidealizmus
Neomarxizmus
Neopozitivizmus
Neoracionalizmus
Nihilizmus
Novohegelovstvo
Novokantovstvo
Novokynizmus
Novoplatonizmus
Novopytagoreizmus
Novotomizmus
Objektivizmus (Ayn Rand)
Objektivizmus (Ayn Randová)
Okazionalizmus (filozofia)
Pansofia
Peripatetici
Peripatetizmus
Personalizmus
Platonizmus
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postpozitivizmus
Pozitivizmus
Rímsky synkretizmus
Racionalizmus (filozofia)
Relativizmus
Renesančný aristotelizmus
Renesančný averroizmus
Renesančný humanizmus
Renesančný platonizmus
Scientizmus
Scotizmus
Senzualizmus (filozofia)
Singularizmus
Skepticizmus (filozofia)
Solipsista
Solipsizmus
Starší stoicizmus
Stoicizmus
Stredný platonizmus
Stredoveký realizmus
Subjektívny idealizmus
Svetový deň humanistov
Synkriticizmus
Theléma
Tomizmus
Utilitarizmus
Vitalizmus (biológia)
Voľnomyšlienkarstvo
Voluntarizmus
Zoroastrizmus
Zoznam filozofických smerov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk