A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Viktor Janukovyč Ві́ктор Януко́вич | ||||||||
4. prezident Ukrajiny | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 25. február 2010 – 22. február 2014 | ||||||||
| ||||||||
9., 10. a 13. Premiér Ukrajiny | ||||||||
V úrade 22. november 2002 – 7. december 2004 | ||||||||
| ||||||||
V úrade 28. decemeber 2004 – 5. január 2005 | ||||||||
| ||||||||
V úrade 4. august 2006 – 18. december 2007 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 9. júl 1950 (72 rokov) Jenakijeve, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina) | |||||||
Politická strana | KSSS (1980–1991) Strana regiónov (2003-2010) žiadna (2010-súčasnosť) | |||||||
Alma mater | Donecký polytechnický inštitút | |||||||
Profesia | Strojný inžinier | |||||||
Národnosť | Ukrajinská | |||||||
Vierovyznanie | Ukrajinská pravoslávna cirkev | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Ľudmyla Olexandrivna | |||||||
Deti | Olexandr, Viktor | |||||||
Odkazy | ||||||||
Viktor Fedorovyč Janukovyč (multimediálne súbory) | ||||||||
Viktor Fedorovyč Janukovyč (ukr. Віктор Федорович Янукович; rus. Виктор Фёдорович Янукович – Viktor Fiodorovič Janukovič; * 9. júl 1950, Jenakijeve, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina)) je ukrajinský politik, premiér (2002 - 2005, 2006 - 2007) a bývalý prezident Ukrajiny. Post prezidenta zastával v rokoch 2010 - 2014. Z postu ho odvolal parlament po rozsiahlych protivládnych protestoch (tzv. Euromajdan).
Život
Mladosť a raná kariéra
Narodil sa v Jenakijeve v Doneckej oblasti Ukrajinskej SSR. Jeho otec, účastník druhej svetovej vojny, pracoval ako železničiar, pochádzal z bieloruskej Vicebskej oblasti. Jeho matka, povolaním zdravotná sestra zomrela, keď mal dva roky.[1] Pre zlé vzťahy s druhou otcovou ženou žil so svojou starou mamou.
V roku 1967 bol ako 17 ročný odsúdený na tri roky väzenia za lúpež. Súčasťou trestu bolo aj vylúčenie z banskej školy, kde študoval. Po prepustení pracoval ako zvárač a automechanik. V roku 1970 bol opäť odsúdený, tentoraz (podľa vlastných slov) na dva roky za stredne ťažké ublíženie na zdraví v bitke. Oficiálne informácie z jeho registra trestov sa však stratili. Podľa jeho slov boli jeho tresty prehodnotené (údajne na návrh kozmonauta G. Bergeového) a zahladené.[1] Niektoré zdroje preto Janukovyčov výklad spochybňujú a naznačujú, že v skutočnosti bol druhý trest za znásilnenie, čo potvrdili niektorí bývalí príslušníci polície.[2] Po prepustení z väzenia doštudoval banskú školu a následne absolvoval korešpondenčné štúdium na Doneckom polytechnickom inštitúte, kde v roku 1980 získal inžiniersky titul v odbore strojný inžinier. Následne bolo akceptované jeho členstvo do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Je pravdepodobné, že tieto úspechy napriek svojej predošlej kriminálnej kariére (recidivista) dosiahol iba vďaka spolupráci s KGB.[2]
Janukovyč následne urobil úspešnú kariéru, viedol podniky Donbasstransremont, Uglepromtrans a Donecké regionálne územné združenie automobilovej dopravy.
Politická kariéra
V roku 1997 sa stal gubernátorom Doneckej oblasti. Do funkcie ho vymenoval dekrétom prezident Leonid Kučma. V tej dobe bol ešte málo známy. Patril medzi ľudí z okolia doneckého oligarchu Rinata Achmetova. V tomto období si stihol dokončiť aj doktorát z ekonómie a od decembra 2000 viedol Katedru inovačného manažmentu Doneckej univerzity manažmentu.[1]
21. novembra 2002 ho prezident Kučma vymenoval po prvý krát za ukrajinského premiéra. Od roku 2003 bol predsedom pro ruskej Strany regiónov. V roku 2004 ho Strana regiónov postavila ako svojho kandidáta do prezidentských volieb. Tieto voľby boli súbojom pro-ruského Viktora Janukovyča s opozičným Viktorom Juščenkom. V septembri Juščenko záhadne ochorel. Neskôr sa preukázalo, že bol otrávený dioxínmi, ktoré mu čiastočne zjazvili tvár.[3]
Po zverejnení výsledkov 2. kola volieb, v ktorých vyhral Janukovyč sa 22. novembra 2004 po celej krajine rozhoreli protesty, označované ako oranžová revolúcia.[3] Tie prinútili ukrajinské úrady jednať. Najvyšší súd 4. decembra 2004 vyhlásil druhé kolo volieb pre systematické a zásadné volebné podvody za neplatné. V opakovanom druhom kole vyhral Juščenko.
V roku 2006 bol Janukovyč zvolený za premiéra, kde v kresle nahradil Juliju Tymošenkovú. V predčasných voľbách v roku 2007 síce Strana regiónov získala najviac hlasov, ale nebola schopná zostaviť vládu. Premiérkou sa stala Julia Tymošenková a Janukovyč pôsobil v opozícii.
Prezident a Euromajdan
V prezidentských voľbách v roku 2010 bol so ziskom 48,95 % hlasov zvolený za prezidenta Ukrajiny. Úradu sa ujal dňa 25. februára 2010. Janukovyč pokračoval v Európskej integrácii krajiny.[4] Neskôr v dôsledku tlaku Ruska však tento proces ukrajinská vláda 21. novembra 2013 zastavila.[5]
Tento krok vyvolal v novembri 2013 nebývalé protesty, ktoré viedli v Kyjeve až k pouličným bojom. 22. februára 2014 bol Janukovyč zosadený z prezidentského úradu ukrajinským parlamentom.[6][7] Následne opustil krajinu a skrýval sa na neznámom mieste, neskôr v Rusku. Svoje odvolanie z prezidentského postu neskôr verejne vyhlásil za nezákonné. Za jeho návrat na post prezidenta sa však podľa prieskumov verejnej mienky vyjadrilo iba 4,9 % obyvateľstva. Po skončení nepokojov bol vylúčený zo Strany regiónov.
1. marca 2014 Janukovyč požiadal listom ruského prezidenta Vladimira Putina, „... o použitie ozbrojených síl Ruskej federácie k nastoleniu zákonnosti, mieru, práva a poriadku, stability a ochrany obyvateľstva Ukrajiny.“[8] Ruské vojská v tej dobe už obsadzovali Krym. Neskôr bol súdom v neprítomnosti uznaný vinný z vlastizrady a spolupáchateľstva pri vedení agresívnej vojny proti Ukrajine.[9]
Aktivity po úteku z Ukrajiny
Neskôr žil v ruskej emigrácii v Rostove nad Donom. Na Ukrajine po ňom zostalo množstvo okázalých nehnuteľností, ktoré boli vyhľadávané turistami.[10]
Podľa amerických novín Washington Post bol Janukovyč počas ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 pripravený v Bielorusku vytvoriť pro-ruskú bábkovú vládu.[11]
23. mája 2022 naňho na Ukrajine vydali zatykač pre vlastizradu, za podpis dohody o navýšení ruskej posádky na Kryme z roku 2014, ktorá uľahčila ruskú anexiu tejto oblasti.[12][13]
Rodina
V roku 1972 sa oženil s Ljudmilou Olexandrivnou rodenou Nastenko. Mali dvoch synov Olexandra (*1973) a Viktora (* 1981). Starší syn Olexandr sa vďaka štátnym zákazkám stal jedným zo 100 najbohatších Ukrajincov. Mladší syn Viktor v roku 2015 zahynul pri autonehode, keď sa jeho auto prepadlo pod ľad na jazere Bajkal.
Referencie
- ↑ a b c Janukovič Biktor Fedorovič / Янукович Виктор Федорович . megabook.ru, . Dostupné online. (ruština)
- ↑ a b Sudimosti Janukovyča / Судимості Януковича . pravda.com.ua, . Dostupné online. (ukrajinčina)
- ↑ a b TASR. Pred 15 rokmi sa začala oranžová revolúcia na Ukrajine. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-11-21. Dostupné online .
- ↑ Janukovyč si osvojil myšlienku integrácie do EÚ . euractiv.sk, 2010-03-02, . Dostupné online.
- ↑ SITA. Ukrajinská opozícia pre EÚ obvinila Janukovyča z vlastizrady. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2013-11-21. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ Rajan Menon. Ukraine: Is Yanukovych Finished? . The National Interest, 28. január 2014. S. 3. Dostupné online.
- ↑ Ukrainian MPs vote to oust President Yanukovych . Londýn: BBC, . Dostupné online.
- ↑ Vystuplenie Postojannogo predstaviteľa Rossijskoj Federacii pri OON V.I. Čurkina na otkrytom zasedanii Soveta Bezopasnosti OON po situacii na Ukraine / Выступление Постоянного представителя Российской Федерации при ООН В.И.Чуркина на открытом заседании Совета Безопасности ООН по ситуации на Украине . russiaun.ru, . Dostupné online. (ruština)
- ↑ TASR. Ukrajinský exprezident Janukovyč dostal za vlastizradu 13 rokov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-01-24. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ ČTK. Ukrajina hľadá spôsob, ako sa dostať k obriemu majetku Janukovyča. Upraví zákony. etrend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2015-09-02. Dostupné online . ISSN 1336-2674.
- ↑ ČOREJ, Tomáš. Ako zlyhala ruská tajná služba: čakala, že Ukrajinci ich budú vítať, v Kyjive hľadali ubytovanie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-08-22. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
- ↑ Bývalý ukrajinský prezident Janukovyč je obviněn z vlastizrady. Ukrajina na něj vydala zatykač . Praha: Český rozhlas, 2022-05-23, cit. 2022-08-23. Dostupné online.
- ↑ Це моя Україна. Суд надав дозвіл на арешт Януковича за підписання “Харківських угод”: деталі online. myukraine.in.ua, 2022-05-23, cit. 2023-04-28. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktor Fedorovyč Janukovyč
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Viktor Yanukovych na anglickej Wikipédii a Янукович Віктор Федорович na ukrajinskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Šúdži Nakamura
Škótsko
Španielsko
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
10. august
10. jún
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
11. január
11. máj
11. október
12. jún
12. marec
12. november
13. február
13. júl
13. september
15. júl
15. jún
15. marec
15. november
16. marec
16. november
17. apríl
17. júl
17. január
17P/Holmes
18. jún
18. január
18. marec
18. september
19. august
19. jún
19. október
1928
1980
2. jún
2. marec
2. november
2. september
20. roky 21. storočia
20. storočie
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
21. jún
21. storočie
22. február
22. máj
22. storočie
23. február
24. august
24. máj
25. máj
27. apríl
27. február
27. marec
28. august
28. júl
28. jún
29. apríl
29. január
29. marec
30. august
4. jún
5. jún
6. apríl
6. január
6. marec
6. september
7. február
7. jún
7. marec
8. apríl
8. jún
8. marec
9. máj
Abd al-Fattáh as-Sísí
Academy Awards
Afganistan
Akadémia filmových umení a vied
Amsterdam
Andrej Kiska
ANO 2011
Baškovce (okres Sobrance)
Belgicko
Beluj
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Boeing 777
Bohuslav Sobotka
Brazília
Brisbane
Brusel
Bukovec (okres Košice-okolie)
Category:2014 in transport
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Dalia Grybauskasová
Desaťročie
Donald Tusk
Donecká oblasť
Doprava
Eduard Ševardnadze
Egypt
Eric Betzig
Európska komisia
Euromajdan
Eurozóna
Eutanázia
Fidesz – Maďarský občiansky zväz
Filip VI. (Španielsko)
František (pápež)
František Kele
G20
G8
Gabriel García Márquez
Grécko
Gregoriánsky kalendár
Harakovce
Herman Pieter de Boer
Hiroši Amano
Hlavná stránka
Hollywood
Hucín
Isamu Akasaki
Ivan Gašparovič
Iveta Bartošová
Izrael
Ján Pavol II.
Ján XXIII. (pápež)
Jean-Claude Juncker
Jean Tirole
Joe Cocker
Juan Carlos I.
Kajláš Satjárthí
Kalendárny rok
Kalifornia
Kanonizácia (cirkev)
Kardinál
Kategória:Doprava v roku 2009
Kategória:Doprava v roku 2010
Kategória:Doprava v roku 2012
Kategória:Doprava v roku 2013
Kategória:Doprava v roku 2015
Kategória:Doprava v roku 2016
Kategória:Doprava v roku 2018
Kategória:Doprava v roku 2019
Kategória:Doprava v roku 2020
Kométa
Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
Kryštalografia
Krym (polostrov)
Krym (republika)
Kultúra (spoločenské vedy)
Kyjev
Lackov
Lauren Bacall
Let Malaysia Airlines 17
Let Malaysia Airlines 370
Lipník (okres Prievidza)
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta vo futbale 2014
Malála Júsufzajová
Malé Dvorníky
Malajzia
May-Britt Moserová
Microsoft Office
Močiar (okres Banská Štiavnica)
Moskva
Neptún
New Horizons
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondavka (okres Bardejov)
Opátka (okres Košice-okolie)
Organizácia Spojených národov
Pápež
Palestínske autonómne územia
Patrick Modiano
Pavľany
Pavol VI.
Perihélium
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Hapka
Poniky
Poproč (okres Rimavská Sobota)
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
Pražské metro
Praha
Prezident Slovenskej republiky
Rím
Rímska číslica
Rašice
Rada Európskej únie
Ramadán
Recep Tayyip Erdoğan
Reuven Rivlin
Richard Attenborough
Robert Fico
Robin Williams
Rosetta (sonda)
Rozvojová krajina
Rumunsko
Ruská federácia
Rusko
Shirley Jane Templová
Simferopol
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Starosta
Stefan Hell
Storočie
Suchodol
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Věra Chytilová
Veľká Lúka (okres Zvolen)
Viktor Fedorovyč Janukovyč
Vladimir Putin
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014#Kandidáti
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014
Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014
William Moerner
Windows XP
Wojciech Jaruzelski
Zatmenie Slnka
Zem
Zimné olympijské hry 2014
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam predstaviteľov štátov v roku 2014
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk