Vietnamská republika Việt-nam Cộng-hòa ←  1955 – 1975  → vlajka znak
Geografia
Hlavné mesto	Saigon
Rozloha	173 809 km² km² (1973)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	19 370 000 (1973)
Národnostné zloženie	vietnamci
Jazyky	vietnamčina
Náboženstvo	buddhizmus, rímskokatolícke
Štátny útvar
Štátne zriadenie	republika
Mena	đồng
Vznik	1955 (rozdelenie Vietnamského štátu)
Zánik	1975 (vznikom dočasnej Republiky Južný Vietnam; v roku 1976 začlenená do Vietnamu)
Predchádzajúce štáty: Vietnamský štát Nástupnícke štáty: Republika Južný Vietnam

Vietnamská republika (neformálne označovaná ako Južný Vietnam) bol štát nachádzajúci sa medzi rokmi 1954 – 1975 na území dnešnej Vietnamskej socialistickej republiky, južne od 17. rovnobežky. Krajina s rozlohou 173 809 km² bola dejiskom väčšiny pozemných bojov vietnamskej vojny.

Dejiny

Vietnamská republika vznikla rozdelením pôvodnej francúzskej kolónie 17. rovnobežkou. K rozdeleniu došlo počas Ženevskej mierovej konferencie medzi 8. májom až 21. júlom 1954. Rozdelenie krajiny bolo súčasťou mierového riešenia niekoľko rokov trvajúceho konfliktu medzi Francúzskom a prevažne komunistickým partizánskym hnutím Viet Minh. Podľa dohody sa mali v oboch častiach krajiny uskutočniť demokratické voľby a následne rozhovory o znovuzjednotení. K tomu však v južnej časti krajiny nedošlo, pretože vláda na juhu pod vedením Ngô Đình Diệma považovala voľby na severe za zmanipulované.

Južný Vietnam zostal do veľkej miery dedičom koloniálnych tradícií neefektívneho správneho aparátu. Krajina čelila v priebehu svojej existencie mnohostranným hospodárskym, spoločenským, politickým aj vojenským problémom. V druhej polovici 50. rokov sa v krajine aktivovalo komunistické partizánske hnutie známe ako Vietkong. To prežívalo aj vďaka masívnej podpore severovietnamskej Vietnamskej demokratickej republiky a bezmocnosti susediaceho Laosu a Kambodže, ktoré nedokázali zabrániť presunom Severovietnamskej armády cez svoje územie. Vietnamská republika v dôsledku hroziaceho nebezpečenstva nadviazala úzku spoluprácu so Spojenými štátmi americkými. V roku 1963 vyvrcholila nespokojnosť s autoritatívnym spôsobom vlády prezidenta Diệma, čo vyústilo do prevratu, pri ktorom bol Diệm zavraždený. Vietnamská spoločnosť sa tak zmietala nasledujúce dva roky až do nástupu vlády premiéra Nguyena Cao Kyho 18. júna 1965 v politickom vákuu. Novému premiérovi sa nakoniec spolu s prezidentom Nguyenom Van Thieuom podarilo vytvoriť demokratickú vládu, ktorá viedla krajinu v časoch vojny.

Špecifiká bojových operácií a neschopnosť Južného Vietnamu efektívne brániť svoju suverenitu vyústili do veľkej angažovanosti USA vo vojne. Ozbrojené zrážky s komunistickými jednotkami, medzi rokmi 1965 a 1975, sa stali najväčším konfliktom druhej polovice 20. storočia, známym ako vietnamská vojna. Zdĺhavá a krutá protipartizánska vojna však mala v USA mnoho odporcov, ktorým sa podarilo dosiahnuť stiahnutie amerických síl z krajiny. USA, Vietnamská republika, NFOJV aj jej severný sused Vietnamská demokratická republika podpísali koncom januára 1973 v Paríži dohodu, podľa ktorej mali komunisti aj Američania stiahnuť svoje vojenské jednotky z krajiny. Vojská USA Južný Vietnam opustili do konca roku 1973, komunistické sily sa však z krajiny nikdy nestiahli. Napriek záväzkom prezidenta Richarda Nixona, ktorý prisľúbil pomoc v prípade ďalších komunistických útokov, už Spojené štáty do bojov nezasahovali. Na jar 1975 začali komunisti veľkú ofenzívu, prenikli Centrálnou vysočinou, obsadili mestá Hue, Da Nang a Da Lat, čím rozdelili Vietnamskú republiku na dve časti. Juhovietnamská armáda ako aj väčšina obyvateľstva už nekládla efektívny odpor.

Thieu požiadal nového amerického prezidenta Forda o vojenskú pomoc, ale americký senát pre bojové operácie neuvoľnil žiadne peniaze. Komunisti postupne obsadili všetky provincie a USA sa zmohli iba na evakuáciu zvyšku svojich civilných pracovníkov z krajiny. Nguyen Van Thieu preto 21. apríla 1975 podal demisiu a odišiel na Taiwan. Za svojho nástupcu menoval Tran Van Huonga, ten však onedlho postúpil prezidentský post Duong Van Minhovi. Minh bol považovaný za oveľa prijateľnejšieho politického predstaviteľa pre Sever a mohol tak teoreticky vyjednať prijateľnejšie podmienky pri neskorších mierových rokovaniach. Severovietnamci však žiadne vyjednávanie nepotrebovali, ich tanky prenikli do Saigonu a Minh podpísal bezpodmienečnú kapituláciu celej krajiny 30. apríla 1975. V priebehu nasledujúceho roku bola Vietnamská republika zlúčená s Vietnamskou demokratickou republikou, nový štátny celok, ktorý oficiálne vznikol 2. júla 1976 bol pomenovaný Vietnamská socialistická republika.

Hospodárstvo

Hospodárstvo Vietnamskej republiky bolo založené hlavne na poľnohospodárstve, ktoré bolo značne závislé od zahraničného kapitálu. Dominoval potravinársky priemysel, spracovanie ryže, dreva, tabaku, výroba tkanín, potravín a liehovín. Krajina vyvážala kaučuk, ryžu, ryby. Dovážala hlavne strojné vybavenie, automobily, uhlie a ropu^[1].

Referencie

1. ↑ Ročenka lidé a země 1961 - ČSAV, sekce geologicko-geografická, s. 258