Viera Kraicová

	Viera Kraicová
	slovenská výtvarníčka
Narodenie	5. júl 1920; Modra, Slovensko
Úmrtie	29. apríl 2012 (91 rokov); Bratislava, Slovensko
	Biografický portál

Viera Kraicová (* 5. júl 1920, Modra - † 29. apríl 2012, Bratislava) bola slovenská výtvarná umelkyňa.

Životopis

V rokoch 1940 – 1944 študovala na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. Ján Mudroch) a v rokoch 1945 – 1950 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Ján Želibský). Po štúdiách v Prahe sa v roku 1951 vrátila späť na Slovensko, aby v rokoch 1952 – 1955 pôsobila ako asistentka prof. Želibského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V tom čase sa stala členkou Skupiny 29. augusta, s ktorou začala vystavovať. Ďalšími členmi tejto výtvarnej skupiny boli napríklad aj Vincent Hložník, Ladislav Guderna či Rudolf Uher. Od roku 1955 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní. Jej tvorba sa naplno začala rozvíjať od roku 1959, kedy sa podieľala na založení Skupiny 4 (Oľga Bartošíková, Jarmila Čihánková a Tamara Klimová), ktorá pôsobila do roku 1966. Venovala sa monumentálnej a ilustračnej tvorbe a tiež získala množstvo ocenení.

Jej diela sú súčasťou väčšiny významných zbierok verejných, či súkromných galérii na Slovensku. V zahraničných zbierkach sa však vyskytujú len veľmi ojedinele. Viera Kraicová mala samostatné výstavy v Slovenskej národnej galérii a vo všetkých významných oblastných galériách na Slovensku. Získala cenu Cypriána Majerníka (1968), v roku 1987 cenu Ľudovíta Fullu a o rok neskôr titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v roku 2012 v Bratislave.^[1]

Tvorba

Tvorba Viery Kraicovej je originálnym a osobitým prínosom k rozvoju slovenského výtvarného umenia. Kraicová nikdy nebola dôsledne abstraktná, u nej sa vždy „figúra abstrahuje a abstraktný tvar spätne figuralizuje“ (Z. Kostrová). Inak povedané, Kraicovej tvorba nebola do dôsledkov ani abstraktná, ani realistická, ani novofiguratívna, bola viac mixom lyrickej a gestickej maľby, v ktorej sa objavujú rezíduá figurácie, imaginačného a metafyzického maliarstva. Kraicová dospela k osobnej verzii abstraktnej a gestickej figurácie s nezvyčajným lyrizmom a výnimočným citom pre farbu.

V polovici 50-tych rokov 20. storočia mala Kraicovej maľba konštruktivistickú kompozíciu, na prelome 50-tych a 60-tych rokov sa však začal postupne z jej obrazov vytrácať predmetný svet. Nezmizol však úplne, zostal v opare akýchsi hmiel, nejasných línií, v znakoch a v monochromatických farbách.

Začiatkom 60-tych rokov v jej tvorbe začali prevládať elementárne abstraktné znaky, kompozícia nadobúdala poeticko-imaginačný a spontánny výraz. V polovici 60-tych rokov zaznamenávala eruptívne umelecké vzopätie tvorby, založené na expresívnej figurácii, spojenej s gestom. Vytvárala základnú archetypálnu figurálnu zostavu (jednoduchý ovoid hlavy a slabo kontúrovanú siluetu figúry) doplnenú maliarskou hravosťou. V 70-tych rokoch (najmä po roku 1973) sa Kraicovej figúry vo väčších olejových formátoch spresňovali, kontúry figúr boli zreteľnejšie, jej figurálna maľba sa zvecnila, posunula sa viac do imaginačnej polohy. Kraicová však vytvárala väčší počet malých temperových formátov, v ktorých expresivita víťazila nad lyrikou, predstavivosť nad realitou, línia sa zjemňovala a opäť nadobúdala meditatívnu čistotu. Od 80-tych rokov na svojom výtvarnom vnímaní a vyjadrovaní už nič podstatné nemenila. Zostáva verná svojmu výtvarnému programu.^[2]

Maliarska tvorba (výber)

Žena (1962)
Stemnelá záhrada (1965)
Čierna svätica (1966)
Návestie (1967)
Ohňom a mečom (1969)
Pieseň (1971)
Malé zátišie (1974)
Návšteva galérie (1979)
S jabloňovým kvetom (1983)

Knižné ilustrácie

Okrem výtvarného pôsobenia v oblasti maľby a kresby sa Viera Kraicová uplatnila aj ako ilustrátorka kníh pre najmenších.

Zoznam ilustrovaných kníh

Božena Němcová - Babička (1965)
Mária Rázusová-Martáková - Sedmikráska (1966)
Karel Jaromír Erben - Zlatovláska (1967)
Karel Jaromír Erben - Išlo dievča po vodu (1968)
Ovídius - Premeny (1969)
Ľudmila Podjavorinská - Čakanka (1972)
Milan Rúfus - Kniha rozprávok (1974)
Pavol Horov - Moje poludnie (1981)
Jurij Iosifovič Kovaľ - Sklený rybník (1983)

Monumentálna tvorba

sgrafito v kine Mier - Modra (1959)
keramická mozaika v Detskej nemocnici - Košice (1964)
keramická mozaika v Hoteli Gerlach - Poprad (1967)
štukolustro v Dome odborov - Prešov (1968)
keramická mozaika v Nemocnici na Kramároch - Bratislava (1972)

Zastúpenie v zbierkach (výber)

Slovenská národná galéria ("Moderné a súčasné maliarstvo")
Galéria mesta Bratislavy
Kysucká galéria v Oščadnici
Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Záhorská galéria v Senici
Kysucká galéria v Čadci – Oščadnici
Galéria Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Považská galéria umenia v Žiline
Šarišská galéria v Prešove
Východoslovenská galéria v Košiciach
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici
SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre
Nitrianska galéria v Nitre
Galerie umění v Karlových Varoch (CZ)^[3]

Samostatné výstavy

1965 – Obrazy. Československé kultúrne stredisko, Budapešť
1967 – Obrazy. Mestská galéria, Bratislava
1968 – Tempery. Klub výtvarných umelcov a architektov, Bratislava
1969 – Obrazy a sochy. Nová síň, Praha (spolu s A. Klimom a R. Uhrom)
1982 – Výber z tvorby. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín
1982 – Výber z tvorby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
1986 – Obrazy 1972 – 1986. Výstavná sieň L. Novomeského, Bratislava
1988 – Výber z tvorby. Galéria aktualít, Pálffyho palác, Galéria hl. mesta SSR Bratislavy, Bratislava; Obrazy 1972 – 1986.

Východoslovenská galéria, Košice

1990 – Viera Kraicová deťom. BIBIANA, Dom umenia pre deti, Bratislava
1991 – Obrazy, kresby. Galéria NOVA, Bratislava
1991 – Tempery 1966 – 1991. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín; Galéria výtvarného umenia, Prešov
1991 – 1992 – Tempery 1966 – 1991. Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Bratislava
1992 – Tempery 1966 – 1991. Oravská galéria, U Florina, Dolný Kubín
1996 – Maliarske dielo. Slovenská národná galéria, Bratislava; Zvolenský zámok, Zvolen
1998 – Tempery. CC Centrum, Bratislava – Petržalka
2000 – Sviatok farby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
2003 – Tempery. Galéria NOVA, Bratislava; Farebný svet. Galéria Slovenskej sporiteľne, Zelený dom, Bratislava
2010 – Výber z tvorby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
2013 – Maliarka s hviezdou v oku. Slovenský inštitút a Amabasáda SR, Rím^[3]

Referencie

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[tk-1] . Dostupné online.

[2] . Dostupné online.

[r1-3] . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]