Veronika potočná
Veronika potočná – stonka s listami a vystúpavými strapcami kvetov.
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) hluchavkotvaré (Lamiales) Čeľaď (familia) skorocelovité (Plantaginaceae) Rod (genus) veronika (Veronica) Druh (species) veronika potočná (Veronica beccabunga)
Vedecký názov
Veronica beccabunga L.[2][3], 1753[2][3]
Synonymá
Zoznam Beccabunga vulgaris Cardia beccabunga Veronica fontinalis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Veronika potočná^[4] (lat. Veronica beccabunga)^[5] je trváca vodomilná bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy a severnej Afriky, cez Blízky východ po Kaukaz, Sibír a strednú a východnú Áziu.^[4]

Opis

Veronika potočná je trváca bylina s holou poliehavou alebo vystúpavou stonkou, dlhou 20 až 60 cm, ktorá sa dobre zakoreňuje v uzloch.^[6][7]

Listy sú protistojné, všetky krátko stopkaté, široko elipsovité, na báze krátko klinovité až okrúhle. Na okraji sú plytko pílkovité (najmä v hornej polovici čepele) až celistvookrajové. Sú dužinaté, na líci tmavozelené a lesklé.^[4][6][7]

Štvorpočetné kvety sú v krátkych 10 až 25 kvetých protistojných strapcoch, ktoré vyrastajúce v pazuchách listov. Listene sú kopijovité až čiarkovité, stopky kvetov dlhé 3 – 7 mm. Koruna je tanierovitá, s priemerom 5 – 7 mm, sýtomodrá, zriedka ružová alebo biela a tmavšie žilkovaná. Kalich je štvordielny a kališné zuby kopijovité. Tyčinky sú dve s fialovými peľnicami. Čnelka je dlhá do 2 mm a blizna je dvojlaločná. Tobolky sú zboku slabo stlačené, srdcovité až takmer guľovité, v čase zrelosti neprevyšujú kalich, na vrchole sú plytko vykrojené. Otvárajú sa pri zvýšenej vlhkosti, takže semená sa môžu šíriť vodou. Semená sú široko elipsovité až guľaté, žltkasté a lesklé.^[4][8][6][7]

Rozšírenie

Pôvodným areálom veroniky potočnej je Európa, Blízky východ, Kaukaz, Sibír, stredná a východná Ázia a severná Afrika. Zavlečená je v Severnej Amerike, Čile, Južnej Afrike a na Sachaline. Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území.^[4][5][9]

Ekológia

Veronika potočná patrí do skupiny vodných alebo močiarnych veroník, s vysokým stupňom polymorfizmu. Rastie často masovo na okrajoch pomaly tečúcich vôd, pri prameniskách a zaplavovaných územiach ako pionierska rastlina. Obľubuje podmáčané, na minerály bohaté, humózne, štrkovité, piesočnaté alebo hlinité pôdy. Obsadzuje stanovištia od rovinného až do horského stupňa, na Slovensku s najvyššie zaznamenaným výskytom vo výške 1 650 m n. m.^{[4][8][7][10]}

Veronika potočná je hmyzoopelivý druh, ktorý sa rozmnožuje semenami ale aj vegetatívne – zakoreňovaním v uzloch stonky a úlomkami uvoľnenými počas obdobia vysokého prietoku vody. Kvitne v máji až auguste.^[4][9]

Význam a využitie

V ľudovom liečiteľstve bola veronika potočná známa už v stredoveku. Predmetom zberu je kvitnúca vňať, ktorá obsahuje okrem trieslovín, horké glykozidy, silicu, organické kyseliny a saponíny. Jej využitie je podobné ako pri veronike lekárskej. Čerstvá šťava z rastliny sa aplikuje na podporu činnosti obličiek a ako pomocný liek pri kožných a pečeňových chorobách. Pre vysoký obsah vitamínu C sa z dužinatých listov dajú pripraviť vitamínové šaláty.^[4][7]

Poddruhy

V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:^[5]

• Veronica beccabunga subsp. abscondita – s výskytom od Turecka po Libanon a severozápadný Irán^[11]
• veronika potočná pravá (Veronica beccabunga subsp. beccabunga) – mierne oblasti Eurázie a severná Afrika^[12]
• Veronica beccabunga subsp. muscosa – s výskytom od severovýchodného Iránu cez Himaláje po Čínu^[13]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika potočná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika potočná