Veronika lekárska
Veronika lekárska – stonka s kvetmi.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) hluchavkotvaré (Lamiales) Čeľaď (familia) skorocelovité (Plantaginaceae) Rod (genus) veronika (Veronica) Druh (species) veronika lekárska (Veronica officinalis)
Vedecký názov
Veronica officinalis L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Zoznam Veronica allionii Veronica carquejana Veronica depressa Veronica dryadis Veronica guentheri Veronica hirsuta Veronica lanceolata Veronica muelleri Veronica muelleriana Veronica officinarum Veronica setigera Veronica spadana Veronica subarctica Veronica tournefortii Veronica vadiniensis Veronica vulgaris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Veronika lekárska (iné názvy pozri nižšie; lat. Veronica officinalis^[3]) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s plazivou stonkou a oválnymi listami^[4]. Prirodzene sa vyskytuje od Európy po západnú Sibír a Blízky východ^[3].

Súčasný slovenský názov tohto druhu je veronika lekárska^[4][5]. Staršie názvy sú: rozrazil lekársky^[6][7], rozrazil čistec^[8][9].

Ľudové a staršie názvy sú: veronika^{[10][11][12][9][8]} , rozrazil^[10][9] , pr(i)etržník/prítržník^{[8][13][12][14][9][15]}.

Ďalšie ľudové názvy sú: úložník^[10][15], vretienko^[10][15], nádchová zelina^[10], biela betonika^[10]; staršie: čistec^[8][9] , tržník^[15][8][9], prietržné korenie^[15][9], bukovica^[12], hušec^[15], verunka^[15], bobovník (resp. bôbovník)^[15][16].

Veronika lekárska je trváca bylina s poliehavými alebo vystúpavými byľami dlhými 10 až 60 cm. Poliehavá chlpatá stonka v dolnej časti v uzloch zakoreňuje, bohato sa rozkonáruje, takže jediná rastlina môže časom vytvoriť hustý koberec. Vzpriamené sú len vrcholy kvetonosných stoniek.^[17][18][19]

Protistojné krátko stopkaté listy sú vajcovité alebo široko elipsovité, na báze krátko klinovité a celistvookrajové. Smerom k tupému vrcholu sú na okraji jemne pílkovité a na oboch stranách čepele husto chlpaté.^[17][20][19]

Bledo modrofialové (zriedkavo belavé) štvorpočetné kvety s priemerom 6 – 8 mm vyrastajú v pazuchách malých, striedavo postavených, úzko kopijovitých listeňov. Kvety sú usporiadané v strapcoch po 15 až 25 (30) kvetov. Stopky kvetov sú vzpriamené, kratšie ako listene a sú husto žliazkato chlpaté. Koruna je zvončekovito tanierovitá, s tmavšími žilkami. Horný korunný lupienok je oveľa väčší ako ostatné. Kvet má dve tyčinky a jednu čnelku, dlhú 2,5 – 4 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby sú podlhovasté.^{[4][17][18][20][19]}

Žliazkaté alebo chlpaté tobolky sú z boku silno stlačené, obrátene srdcovité, na vrchole takmer uťaté alebo len plytko vykrojené a prevyšujú kalich. Semená sú oválne, ploské, asi 1 mm dlhé a žlté.^[17][20][19]

Prirodzeným areálom rozšírenia veroniky lekárskej je celá Európa (okrem arktických oblastí), Madeira, Azorské ostrovy, Krym, Turecko, európske Rusko, severný Kaukaz, Irán, Turkménsko a západná Sibír. Za nepôvodný druh je považovaná v Severnej Amerike, Buriatsku, Južnej Afrike, Čile, Grónsku a na Sachaline.^[3][17]

Veronika lekárska uprednostňuje suché a svetlejšie stanovištia v listnatých a zmiešaných lesoch, na trávnatých svahoch, pasienkoch a v trávnatých porastoch viatych pieskov. Kvitne v júni až auguste a je to hmyzoopelivý druh. Na Slovensku je hojná, s najvyšším výskytom do 1 680 m n. m.^[17][20]

Veronika lekárska sa využíva ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve. Jej kvitnúca vňať obsahuje triesloviny, horčiny, kyselinu askorbovú, saponíny, živicu, vosk a stopy silice. Ako droga napomáha čisteniu krvi, preto sa aplikuje pri ekzémoch, reumatizme, vysokej hladine cholesterolu v krvi a pri začínajúcej artérioskleróze. Má tiež mierny upokojujúci účinok, tlmí závraty a zlepšuje pamäť. Pri zhoršenom metabolizme, sa užíva čerstvo vytlačená šťava z rastliny.^[17][18][21]

Mierne horká a trpká chuť a čaju podobná vôňa veroniky lekárskej viedli v 19. storočí k jej používaniu ako náhrady čaju vo Francúzsku, kde ju nazývali „thé d'Europe“ (doslova: európsky čaj). Francúzi dodnes používajú tento termín na pomenovanie rastliny.^[22][23]

• 
  Veronika lekárska – habitat.
• 
  Veronika lekárska – protistojné listy.
• 
  Veronika lekárska – zakoreňovanie v uzloch stonky.
• 
  Veronika lekárska – srdcovité tobolky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika lekárska
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika lekárska