Veronika cudzia
Veronika cudzia – stonka s kvetmi a listami.
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) hluchavkotvaré (Lamiales) Čeľaď (familia) skorocelovité (Plantaginaceae) Rod (genus) veronika (Veronica) Druh (species) veronika cudzia (Veronica x)
Vedecký názov
Veronica peregrina L.[2], 1753 [2]
Synonymá
Zoznam Veronica carnosula Veronica caroliniana Veronica chillensis Veronica laevis Veronica marilandica Veronica maximowicziana Veronica pallescens Veronica peregrina subsp. asiatica Veronica peregrina subsp. typica Veronica peregrina var. laurentiana Veronica peregrina var. pubescens Veronica peregrina var. romana Veronica peregrina var. subserrata Veronica peruviana Veronica romana Veronica sherwoodii Veronica xalapensis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Veronika cudzia^[3] (lat. Veronica peregrina)^[4] je jednoročná bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je pôvodná na celej západnej pologuli, s výskytom od Yukonu v Kanade až po Ohňovú zem v Chile.^[4]

Opis

Veronika cudzia je jednoročná bylina, vysoká do 25 cm, často sfarbená do hnedo fialova. Byle sú priame, jednoduché alebo od bázy rozkonárené. Spravidla sú holé alebo v hornej polovici roztrúsene krátko žliazkaté.^[3][5]

Holé protistojné listy sú v dolnej časti zúžené do krátkej stopky, vyššie na báze uťaté až sediace. Čepele sú obrátene kopijovité až podlhovasto lopatkovité, celistvookrajové alebo nezreteľne pílkovité, na vrchole tupo končisté až zaokrúhlené.^[3][5]

Biele štvorpočetné kvety sú usporiadané v riedkych 15 až 35 kvetých strapcoch. Tanierovitá koruna má priemer do 4 mm a kvetné lupienky sú bez zreteľných tmavších žiliek. Štyri holé diely kalicha sú úzko kopijovité a dlhšie ako kvetné stopky. Čnelka je veľmi krátka a neprevyšuje výkroj na vrchole tobolky. Sediace listene sú úzko kopijovité až čiarkovité a sediace.^[3][5]

Tobolky sú zboku stlačené, široko obrátene srdcovité, na vrchole plytko vykrojené a holé. Elipsovité semená sú svetložlté, veľké do 1 mm.^[3][5]

Rozšírenie

Veronika cudzia je pôvodná v Severnej Amerike a chladnejších oblastiach strednej a južnej Ameriky. Takmer v celej Európe je zavlečená a naturalizovaná. Introdukovaná je aj v Líbyi, Iráne, Mongolsku, Číne a v Japonsku. Na Slovensku bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1936.^[4][3]

Ekológia

Veronika cudzia obsadzuje stanovištia od rovín po pahorkatiny. Rastie v okolí riek a nádrží, na podmáčanej pôde, na hlinitopiesočnatých alebo čisto hlinitých, živinami dobre zásobených humóznych pôdach. Kvitne od apríla do augusta a patrí k rastlinám s krátkym životným cyklom.^[3][5]

Význam a využitie

Veronika cudzia sa hojne využíva v kórejskej tradičnej medicíne na liečbu rôznych patologických stavov vrátane infekcie, krvácania a žalúdočných vredov. Výskumná štúdia, zameraná na účinky metanolových extraktov z tejto rastliny, potvrdila možnosť ich využitia pri ochoreniach, ktoré súvisia so zápalovými poruchami sprostredkovanými makrofágmi. ^[6] Iná štúdia, zameraná na vlastnosti a antioxidačné aktivity pektínnových polysacharidov izolovaných z rastliny, vidí ch potenciál pri využívaní v oblasti zdravej výživy.^[7]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika cudzia
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika cudzia