Velikij Novgorod

	Velikij Novgorod
	Великий Новгород
	Mesto
	Pohľad na nábrežie Volchova a historické opevnenia mesta.
Vlajka	Erb
Štát	Rusko
Región	Novgorodská oblasť
Rieka	Volchov
Nadmorská výška	25 m n. m.
Súradnice	58°31′00″S 31°17′00″V / 58,51667°S 31,28333°V
Rozloha	90,08 km² (9 008 ha)
Obyvateľstvo	222 594 (2017)
Hustota	2 471,07 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	859
Primátor	Jurij Bobryšev
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Velikij Novgorod – historické pamiatky mesta
Rok	1992 (#16)
Číslo	604
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv, vi
	Poloha Velikého Novgorodu v Európe
	Wikimedia Commons: Velikiy Novgorod
	Webová stránka: http://www.adm.nov.ru
	Geografický portál

Súradnice: 58°31′00″S 31°17′00″V / 58,51667°S 31,28333°V

Velikij Novgorod (do roku 1999 Novgorod) je historické mesto v severozápadnom Rusku, hlavné mesto Novgorodskej oblasti. V roku 2017 malo 222 594 obyvateľov.

Velikij Novgorod je jedno z najstarobylejších miest Ruska. Leží na vodnej ceste, ktorá spájala Baltské a Čierne more. V stredoveku bolo centrom Novgorodskej Rusi, počnúc rokom 1136 bol prvou republikou na území Ruska. V 15. storočí po porážke v moskovsko-novgorodskej vojne stratil Novgorod svoju samostatnosť. Za útrapy, ktoré mesto vytrpelo počas nemeckej okupácie cez druhú svetovú vojnu, mu bol udelený titul mesto vojenskej slávy.

Poloha a prírodné pomery

Mesto leží na rieke Volchov, ktoré spája Iľmenské a Ladožské jazero. Nachádza sa asi 160 km juhojuhovýchodne od Petrohradu a asi 500 km severozápadne od Moskvy. Asi 6 km južne od mesta leží Iľmenské jazero. Geomorfologicky leží v oblasti Valdajskej pahorkatiny v Iľmeňskej nížine.^[1]

Dejiny

Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku 859, keď Novgorodčania uznávali iba škandinávske knieža Rurika. Mesto samé vzniklo až v ďalšom storočí, archeologicky doložiteľné bolo osídlenie v polovici 10. storočia. V 10.-11. storočí to bolo jedno z centier Kyjevskej Rusi, neskôr stredisko samostatného kniežatstva. Po roku 1136 je moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobúda snem (veče) a starosta mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12.-15. storočí sú plné rozporov medzi šľachtou (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod je v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier Európy, udržiava úzke styky s mestami hanzy. Pozoruhodná je vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým je bežná gramotnosť. Na písanie sa používa špecifický materiál – brezová kôra. V trinástom a štrnástom storočí odoláva tlaku západných susedov – Švédov, Rádu nemeckých rytierov, neskôr Litovského veľkokniežatstva. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku končia roku 1478, kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu. Na príkaz cára Ivana III. sú vyvraždené stovky novgorodských bojarov a kupcov, mesto dovtedy známe ako „pán veľký Novgorod“ a brána do Európy, bolo podriadené Moskve. Ako provinčné sídlo potom od konca pätnásteho storočia zdieľalo dejiny Ruska.

Od roku 1727 bol centrom Novgorodskej gubernie. Počas občianskej vojny získali 14. novembra 1917 mesto komunisti. V medzivojnovom období sa mesto priemyselne rozvíjalo. Počas druhej svetovej vojny mesto 15. augusta 1941 obsadili nemecké vojská. Oslobodené bolo až 20. januára 1944. Počas bojov bolo mesto prakticky kompletne zničené.^[2] Na povojnovej obnove mesta sa podieľal architekt A.I. Ščusev.

5. júla 1944 sa mesto stalo centrom Novgorodskej oblasti. 26. júla 1951 bola pri archeologickom výskume v meste nájdená brezová gramota. Pre svoj značný kultúrny význam bolo mesto v roku 1992 vyhlásené za pamiatku svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V decembri 1995 bola v meste prevádzkovaná trolejbusová doprava.

11. júna 1999 bolo mesto premenované na Velikij Novgorod. V roku 2008 získalo štatút mesto vojenskej slávy.

Pamiatky

Dávnu históriu mesta symbolizujú viaceré architektonické pamiatky. Medzi najznámejšie z nich patria:

Partnerské mestá

Referencie

↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Vyd. 1. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2.
↑ Novgorod - Boľšaja sovietskaja enciklopedia. . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)

Ďalšia literatúra

JANIN, Valentin Lavrenťjevič. Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře. Preklad Jitka Komendová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2007. 378 s. (Russia Altera; zv. 4.) ISBN 978-80-86818-47-4.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Velikij Novgorod

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Vyd. 1. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2.

[2] Novgorod - Boľšaja sovietskaja enciklopedia. . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)

[1]

[2]