Velčice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Zlaté Moravce
Región	Tekov
Nadmorská výška	224 m m n. m.
Súradnice	48°24′53″S 18°18′13″V / 48,414722°S 18,303611°V / 48.414722; 18.303611
Rozloha	34,7 km² (3 470 ha) [1]
Obyvateľstvo	842 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	24,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1232
Starosta	Štefan Eliaš[3] (HLAS-SD)
PSČ	951 71 (pošta Sľažany)
ŠÚJ	500836
EČV (do r. 2022)	ZM
Tel. predvoľba	037/
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Velčice 77
E-mailová adresa	obecvelcice@stonline.sk
Telefón	037/6307220
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: velcice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Velčice sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce.

Polohopis

Obec Velčice sa nachádza v severnej časti Žitavskej pahorkatiny - osem kilometrov severozápadne od Zlatých Moraviec. Má malebnú polohu. Zo severnej strany ju lemujú južné svahy pohoria Tribeč, ktorý na severozápade susedí s Nitrianskou pahorkatinou a na juhu s Nitrianskou nivou. Na severovýchodnej strane hraničí s pohorím Vtáčnik a Hornonitrianskou kotlinou. Na juhovýchode sa stýka so Žitavskou pahorkatinou a Pohronským Inovcom. Obcou preteká Čerešňový potok, do ktorého sa v strede obce vlieva potok Trnava. Obec zo západu obklopujú kremencové kopce: Malý Lysec, Veľký Lysec (545 m n. m.), Ploská (567 m n. m.), zo severu hlavný hrebeň pohoria Veľký Tribeč (829 m n. m.), Malý Tribeč (767 m n. m.), Medvedí vrch (716 m n. m.), Mišov vrch (723 m n. m.), z východnej časti bočný hrebeň Kamenné vráta (619 m n. m.), Čierny hrad (573 m n. m.) a Vŕšky (483 m n. m.). Obec leží v teplej klimatickej oblasti s priemernou ročnou teplotou vzduchu 9,1 °C.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Michala. V roku 1713 bol zničený požiarom. Zásadnou barokovou prestavbou prešiel v rokoch 1714-1719, loď kostola bola predĺžená a doplnená o nové presbytérium. Zo stredovekého kostola bola zbúraná východná stena lode a pôvodné presbytérium. V roku 1929 sa uvažovalo o jeho zbúraní lebo bol v zlom stave. K jeho obnove došlo v roku 1934 a v roku 1969. Z pôvodných stredovekých detailov sa dochovalo románske štrbinové okno na južnej stene lode a freska sv. Krištofa s malým Ježišom.^[4] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Erb obce

Z roku 1720 je zachovaná pečať obce, v ktorej sú zobrazené dva vlky. Na základe toho viacerí historici pripúšťajú, že meno a erb obce súvisí s nejakou udalosťou s vlkom alebo vlkmi.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil stredovekého kostola

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.