A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).
Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).
Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i. Výrazom „veda“ sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.
Vznik vedy
Základom pre vznik vedy bola voľnosť a kritickosť myslenia, ktoré sa objavili vo filozofii antického Grécka. Filozofia v tom čase zahrňovala všetky súčasné objekty vedeckého výskumu. Gréci svoje názory vyvodzovali z pozorovania a logiky. Moderná veda však vznikla až v 17. storočí, keď bádatelia začali používať experiment a overovať svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vyčlenili všetky súčasné vedecké odbory.
Dejiny vedy
Financovanie vedy
Slovensko v 2020 dalo 0.91 % HDP na výskum a vývoj,[1] pre porovnanie Česko dalo 1.99%, Rakúsko 3.20%, a Južná Kórea 4.81%.
Delenie vedy
Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské). Prírodné vedy sa zaoberajú objektmi a javmi, v ktorých človek má len vedľajšiu funkciu, alebo je chápaný ako súčasť živočíšnej ríše. Humanitné vedy sa naopak zaoberajú ľuďmi a ich spoločenstvom. Každá z vied, si pritom môže preberať určité postupy a výsledky z iných vied. Vedné odvetvia jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú využitím vedeckých poznatkov v praxi nazývame aplikované.
Systém vied[chýba zdrojchýba zdroj">upraviť | upraviť zdroj
- Prírodné vedy:
- matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie)
- fyzika
- astronómia
- chémia
- biológia
- ekológia
- geológia
- Humanitné vedy
- Aplikované vedy
- Interdisciplinárne vedy
- informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
- kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
- antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
- geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
- Vedy s problematickým zaradením
- matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o „vedu o metódach výskumu“.
- filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
- Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
Sústava odborov vedy a technikyupraviť | upraviť zdroj
Sústava odborov vedy a techniky podľa Ministerstva školstva SR[2], v súlade s definíciou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj:
Názory na veduupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veda
- Wikislovník ponúka heslo Veda
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Veda
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ UNESCO Institute for Statistics, 9.5.1 Research and development expenditure as a proportion of GDP, po anglicky
- ↑ Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1865
1869
1909
1920
1944
1951
1953
1966
1969
1970
1973
1976
1977
1978
1981
1983
1984
1988
1990
1993
1996
1998
2000
Alotyp (imunológia)
Anatómia
Antigénový drift
Bázový pár
Biochémia
Biofor
Biológia
Biotechnológia
Chémia
Chimérizmus
Chromatín
Cytogenetika
Dedičnosť
Dejiny genetiky
Deoxyribonukleová kyselina
Didiploid
Ekológia
Epistáza
Etika
Fenotyp
Francis Harry Compton Crick
Fylogenetika
Fyziológia
Gén
Genetická dominanta štruktúry
Genetická metóda
Geneticky modifikovaný organizmus
genetika
Genetika človeka
Genotyp
Gregor Mendel
Historicko-porovnávacia metóda
Human Genome Project
Imunita
Klonovanie
Kodominancia
Kolicín
Kvasinka
Lokus (genetika)
Mitochondriálna Eva
Molekulárna genetika
Molekulárne klonovanie
Nukleotid
Operón
Oprava DNA
Organizmus
Plastidová DNA
Plazmid
Ploidia
Premenlivosť
Prión
Pribnowov box
Proteosyntéza
Rakovina
Rastlina
Sociobiológia
Transkripčný faktor
Transkripcia (genetika)
Translácia (genetika)
Veda
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk