Veže moskovského Kremľa sú impozantným súborom dvadsiatich bášt Kremľa v hlavnom meste Ruskej federácie Moskve. Dotvárajú charakteristický obraz Kremľa a spolu s tehlovým múrom tvorili obranný systém mestskej pevnosti. Väčšina veží má jednotný architektonický ráz, ktorý získali v druhej polovici 17. storočia. Podstatným rozdielom medzi nimi sú pôdorysy, na ktorých sú vybudované. Tri veže – Beklemiševská, Vodozvodná a Nárožná Arzenálna, stojace v rohoch pevnostného trojuholníka – ho majú oválny; všetky ostatné – štvoruholníkový. Päť z bášt je zakončených rubínovými hviezdami a päť veží je opatrených bránami.

Zoznam veží

Meno	Obrázok	Výška (v metroch)	Stručný opis	Pozn.
Juhovýchodné nárožie
Beklemiševská veža		46,2	Vystavaná v rokoch 1487 – 1488 talianskym architektom Marcom Ruffom. Svoje pomenovanie dostala podľa bojarskej rodiny Beklemiševovcov, ktorých usadlosť ležala vedľa veže
Východný múr
Konštantíno-Heleninská veža		36,8	Vystavaná v roku 1490 podľa projektu švajčiarsko-talianskeho architekta Pietra Antonia Solariho. Pomenovanie dostala podľa neďaleko ležiaceho chrámu zasvätenému svätým Konštantínovi a Helene
Signálna veža		38	Postavená v roku 1495. Meno nesie podľa v nej visiaceho signálneho zvonu, ohlasujúceho požiare
Cárska veža		16,7	Postavená v roku 1670. Prv na tomto mieste stávala drevená vežička, z ktorej cár Ivan IV. Hrozný pozoroval Červené námestie – odtiaľ názov
Spasská veža		71	Vybudovaná v roku 1491 švajčiarsko-talianskym architektom Pietrom Antoniom Solarim. Je jednou z prejazdných bášt; brána je hlavným vchodom do Kremľa. Svoje pomenovanie získala podľa dvojice ikon Krista Spasiteľa umiestnených po oboch stranách vjazdu. Ako jediná z veží je osadená hodinami
Senátna veža		34,3	Vybudovaná v roku 1491. Svoje dnešné pomenovanie dostala v roku 1787 po dobudovaní Senátneho paláca, pred ktorým stojí
Mikulášska veža		70,4	Postavená v roku 1491 švajčiarsko-talianskym architektom Pietrom Antoniom Solarim. Svoje meno dostala podľa ikony svätého Mikuláša umiestnenej nad vchodom
Severné nárožie
Nárožná Arzenálna veža		60,2	Pietro Antonio Solari postavil vežu v roku 1492. Najmohutnejšia z kremeľských veží dostala svoje meno podľa budovy kremeľského Arzenálu
Západný múr
Prostredná Arzenálna veža		38,9	Vystavaná v rokoch 1493 – 1495
Troická veža		80	Vybudovaná v roku 1495 talianskym architektom Aloisiom da Carcanom. Najvyššia z kremeľských bášt niekoľkokrát menila svoje meno; to súčasne má podľa Troického nádvoria
Veža Kutafja		13,5	Vybudovaná v roku 1516. Je jedinou z kremeľských bášt postavenou mimo múru. Stojí pred Troickou vežou, s ktorou je spojená padacím mostom
Komandantská veža		41,3	Postavená v roku 1495
Zbrojničná veža		38,9	Vybudovaná v rokoch 1493 – 1495. Svoje meno dostala v roku 1851 podľa pri nej postavenej zbrojnice
Borovická veža		54	Postavená v roku 1490 Pietrom Antoniom Solarim. Svoje pomenovanie má podľa Borovického pahorku, na ktorom stojí
Juhozápadné nárožie
Vodozvodná veža		61,3	Postavená v roku 1488. Svoje meno dostala v roku 1633 potom, čo bolo do jej útrob nainštalované vodné čerpadlo
Južný múr
Blagoveščenská veža		32,5	Vybudovaná v rokoch 1487 – 1488. Svoje pomenovanie dostala podľa ikony Panny Márie Bohorodičky
Tajnická veža		38,4	Postavená v roku 1485. Pôvodne bola prejazdná. Svoje meno dostala podľa existujúcej tajnej chodby, ktorou sa bolo možné dostať k rieke Moskva
Prvá bezmenná veža		34,2	Pochádza z roku 1480
Druhá bezmenná veža		30,2	Pochádza z roku 1480
Petrovská veža		27,2	Postavená okolo roku 1480. Najmenšia z kremeľských veží je pomenovaná podľa Petra, metropolitu Kyjevského a celej Rusi

Pozn.: Symbolom sú označené veže zavŕšené rubínovou hviezdou

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Башни Московского Кремля na ruskej Wikipédii.