Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Vešeléniho sprisahanie (1666) bolo jedno z najvýznamnejších protihabsburských stavovských povstaní, ktoré viedol palatín František Vešeléni. V priebehu prípravy sprisahania bola organizovaná katolícka i protestantská šľachtická opozícia a ich hlavným cieľom bolo zvrhnúť Habsburgovcov. ^[1] Okrem Františka Vešeléniho boli medzi sprisahancami príslušníci najvýznamnejších uhorských rodov, ako krajinský sudca František Nádašdy, chorvátsky bán Peter Zrínsky, magnáti Štefan Tököli, František I. Rákoci, František Frangepán a arcibiskup Juraj Lipai. Hlavní predstavitelia sprisahania sa usilovali nájsť zahraničnú podporu vo Francúzsku, v Poľsku, v Benátkach, a taktiež aj v Turecku, no bezvýsledne. Hlavnými príčinami neúspechu Vešeléniho sprisahania boli zlá pripravenosť povstania a osobné spory povstalcov. Sprisahanie odhalil viedenský dvor v roku 1671, teda až po smrti palatína Vešeléniho. Viedeň sa o sprisahaní dozvedela prostredníctvom tlmočníka Porty N. Panajottiho.^[2]

Po vojenskom potlačení Wesselényiho sprisahania cisárskymi vojskami v roku 1670 videla cisárska vláda príležitosť na absolutistické opatrenia. V tom istom roku začala v Slovenskej Ľupči pôsobiť vyšetrovacia komisia pod vedením grófa Johanna von Rottala, ktorá sa v roku 1671 zmenila na špeciálny súd v Bratislave a predvolala vyše 200 podozrivých šľachticov vrátane protestantských duchovných. Väčšina z nich bola prepustená, niektorí dostali doživotie, siedmi boli popravení, z toho traja v Bratislave.

Medzi popravenými boli František Frangepán, Peter Zrínsky a František Nádašdy boli následne popravení.^[2]

V reakcii na toto sprisahanie prišiel panovník s tzv. teóriou straty práv (Verwirkungstheorie), čo znamenalo, že Uhorsko stratilo právo na sebaurčenie, pretože tu bolo organizované povstanie proti legitímnemu panovníkovi.^[3]

Mnohí kuruci už v roku 1670 hromadne utekali do Sedmohradského kniežatstva. Uhorsko bolo priamo okupované Turkami a majetky údajných sprisahancov skonfiškovali Habsburgovci.

Referencie