Veľkopoľská vrchovina
geomorfologická časť Tribča
Južná časť v okolí Jedľových Kostolian
Štát	Slovensko
Regióny	Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický
Okresy	Prievidza, Partizánske, Zlaté Moravce
Časť	Rázdiela
Hranice	Skýcovská vrchovina, Kolačnianska brázda, Vysoký Vtáčnik, Vígľaš, Župkovská vrchovina, Vojšín, Lehotská planina
Mestá	Veľké Pole, Jedľové Kostoľany
Rieky	Žitava, Píľanský potok, Banský potok
Súradnice	48°32′06″S 18°33′58″V / 48,535°S 18,566°V / 48.535; 18.566
Najnižší bod	južný okraj územia
- poloha	Jedľové Kostoľany
- výška	cca 350 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Veľkopoľská vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.^[1] Leží vo východnej časti podcelku, v širšom okolí obce Veľké Pole, podľa ktorej je pomenovaná.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza na východnom okraji pohoria Tribeč a zaberá východnú časť podcelku Rázdiel. V centrálnej časti vrchoviny sa nachádza Veľké Pole, na južnom okraji Jedľové Kostoľany a na severnom Radobica. Na západe a severe susedia časti materského podcelku, Skýcovská vrchovina a Kolačnianska brázda, severovýchodne sa nachádza pohorie Vtáčnik, konkrétne podcelok Vysoký Vtáčnik a časti Vígľaš a Župkovská vrchovina. Južným smerom nadväzuje Pohronský Inovec a jeho podcelky Vojšín a Lehotská planina.^[1]

Poloha na rozhraní troch krajov spôsobuje, že aj vodné toky z rôznych oblastí Veľkopoľskej vrchoviny prináležia rôznym povodiam. Severné oblasti patria do povodia Nitry, kde smerujú prítoky Oslianskeho potoka (napr. Banský potok), strednú časť v povodí Hrona odvodňujú prítoky Kľaku (napr. Píľanský, Čierny a Tomov potok). Južné časti patria do povodia Žitavy.

Centrálnou časťou vedie obcou Veľké Pole cesta II/512, spájajúca Ponitrie (Oslany) a Pohronie (Žarnovicu).^[2]

Chránené územia

Stredná a severná časť Veľkopoľskej vrchoviny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, južná polovica je z nej vyňatá. Osobitne chránené územia sa tu nevyskytujú, iba na západnom okraji susedí národná prírodná rezervácia Sokolec.^[2]

Turizmus

Turisticky atraktívne sú z centrálnej časti ľahko dostupné lokality v blízkosti obce Veľké Pole, v južnej časti okolie Jedľových Kostolian. Z južného smeru vedie atraktívna červeno značená Ponitrianska magistrála, smerujúca z Veľkého Tribča cez Hrušovský hrad do Jedľových Kostolian. Následne prechádza Brezovým štálom a rázcestím Penhýbel do Veľkého Poľa, odkiaľ pokračuje cez Suchú horu na Vtáčnik (1 346 m n. m.).^[2]

Referencie

Pozri aj

• Rázdiel
• Tribeč
• Geomorfologické členenie Slovenska