Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Veľkolepá Elza
Mágnás Elza (Veľkolepá Elza)
Rod. meno	Emília Magdaléna Turčanová
Iné mená	Magnás Elza
Narodenie	17. júl 1880 Pečenice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	9. január 1914 (33 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko)
Odkazy
Commons	Veľkolepá Elza
Biografický portál

Emília Magdaléna Turčanová (* 17. júl 1880, Pečenice, – † 9. január 1914, Budapešť)^[1], známa ako Mágnás Elza, čo možno preložiť ako Veľkolepá Elza, bola kurtizána a jedna z najznámejších osobností spoločenského života v Budapešti na začiatku 20. storočia.^[2][3]

Životopis

Detstvo a mladosť

Narodila sa do mlynárskej rodiny. Pokrstená bola 22.07.1880 v Pečeniciach a ako bydlisko sa v krstnej matrike uvádza mlyn v Pečeniciach. V blízkosti mlyna na nachádzali dve rómske osady. Emília vyrastala spolu s rómskymi deťmi. Jej otec Štefan Turčan v roku 1890 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Matka Mária, rodená Zvarová, sa potom ešte niekoľkokrát vydala. Niekedy pred smrťou otca Štefana sa rodina presťahovala do Bátoviec, kde bývala v dome číslo 27. Po jeho smrti, v dôsledku biedy, rodina Bátovce opustila.^[4]

Kariéra a milenka bohatého továrnika

Emília ako 15 ročná odišla do Budapešti, kde pracovala ako umývačka riadu, slúžka a predavačka. Od roku 1900 začala svoju kariéru najskôr ako servírka, neskôr pôsobila v nočnom klube Olympia, či v Casine de Paris. Vystupovala ako speváčka v Metropolitnom divadle Orfeum. Potom začala pracovať ako "spoločníčka" pre mužov z vyšších kruhov. Vypracovala sa zo slúžky s prezývkou "špinavá Elza" na luxusnú kurtizánu s umeleckým menom "Mágnás Elza".^[5]

Tam niekde stretla bohatého majiteľa továrne na nábytok Maxa Schmita (nar. 1861), ktorý z nej urobil svoju oficiálnu milenku. Niektorí tvrdili, že sa jedného večera stretli v Orfeu. Podľa iných vraj k stretnutiu došlo v paláci grófa Palffyho, keď ráno vyšla zo spálne Elza vo večerných šatách. Na nábreží Margit jej v roku 1913 prenajal trojizbový byt, zariadil ho luxusným nábytkom, ktorý sám navrhol. Objednával jej oblečenie priamo z Paríža, zahŕňal ju drahými darmi a šperkami.^[5]

Smrť

Keď Elzu pre šperky a peniaze, 9. januára 1914, za spoluúčasti jej gazdinej a kuchárky Rózsi Kóbori, zavraždil 26 ročný vojak Nick Gusztáv, tak v Budapešti vypukol škandál. Elzina mŕtvola sa našla v cestovnom koši na brehu Dunaja v Budíne. Spustilo sa rozsiahle pátranie, do ktorého sa zapojilo 120 detektívov. V sídle polície pracovalo 60 najskúsenejších ľudí. Po troch dňoch polícia chytila páchateľov. Táto senzácia sa objavila na stránkach novín celého sveta. Novinári sa okrem iného pohoršovali aj nad nesmiernym bohatstvom Elzy a obrovskou biedou státisícov pracujúcich i nezamestnaných. Kritizovali Maxa Schmita, že zneužíva a vydiera svojich zamestnancov. Viac krát čelil štrajkom a bojkotom svojich tovární.^[6][7]

Na Elzinom honosnom pohrebe 15. januára 1914 sa zúčastnilo obrovské množstvo ľudí (podľa niektorých státisíce a podľa iných desaťtisíce), dokonca na ňom boli prítomní aj fotografi a filmári. Schmit vo svojom kaštieli v Kiscelli zariadil miestnosť ako spomienku na Elzu. V roku 1915 na prízemí bývalej veže kostola trinitárov v Kiscelli zriadil kaplnku Elzy Mágnás. Max Schmit zomrel v roku 1935 a jeho posledná vôľa bola, aby v kaštieli bolo zriadené múzeum. Dnes sa tam nachádza múzeum na adrese: Kiscelli utca 108, Budapešť.^[6][8]

V populárnej kultúre

V roku 2015 Elzin životný príbeh sfilmovali maďarskí filmári (v hlavnej úlohe s maďarskou herečkou Patríciou Kovács)^[9] vo filme s názvom: Demimonde, ktorý sa ale z veľkej časti rozchádza s realitou.^[10] (Demi-monde: v preklade „polosvet“. Tento termín pochádza z hry, z roku 1855, s názvom: Le Demi-Monde od Alexandra Dumasa. Hra sa zaoberala spôsobom, akým vtedajšia prostitúcia ohrozovala manželstvo.)^[11]

Referencie

Literatúra

• HANN, E.; LŐVEI, P.; OTTILLINGER, E.B. Österreichisches biographisches Lexikon 1815–1950. Viedeň : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1994. ISBN 3-7001-2186-5. Kapitola Schmidt Max (Miksa), s. 287. (po nemecky).
• MIHOVÁ, LENKA: Veľkolepá Elza. Slovenská madame Pompadour. História: revue o dejinách spoločnosti. (Bratislava: História v spolupráci so SAV), 2021, roč. 20, čís. 1, ISSN 1335-8316.
• GYULA KRÚDY: Szindbád, a hajós. https://books.google.sk/books?id=xe9ZAQAAQBAJ&pg=PT55&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwAnoECAMQAg#v=onepage&q=Mágnás%20elza&f=false
• GYULA KRÚDY: Delikátesz: válogatott elbeszélések, 1926-1930. Szépirodalmi Könyvkiadó, 1982. https://books.google.sk/books?id=I8ViAAAAMAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwBHoECAUQAg
• GYULA KRÚDY: A zsebóra és más novellák: Életreszóló olvasmányok. 2017. https://books.google.sk/books?id=ETEnDwAAQBAJ&pg=PT210&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwBXoECAYQAg#v=onepage&q=Mágnás%20elza&f=false
• ENDRE ADY: Összes prózai művei, Zväzok 10. Akadémiai Kiadó, 1973. https://books.google.sk/books?id=gxxhAAAAIAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwBnoECAgQAg
• EDE SZABÓ: Krúdy Gyula alkotásai és vallomásai tükrében. Szépirodalmi Könyvkiadó, 1970. https://books.google.sk/books?id=CGlBAQAAIAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwB3oECAEQAg
• MATUSCSÁK TAMÁS: Rejtő Jenő elveszett naplója: életregény. 2016. https://books.google.sk/books?id=VZRMDAAAQBAJ&pg=PT64&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwCXoECAcQAg#v=onepage&q=Mágnás%20elza&f=false
• LÁSZLÓ, PINTÉR, ISTVÁN-SZABÓ: A század nevezetes bűnügyei. Budapešť: Minerva, 1964.
• ROLAND PERÉNIY: Holttest az utazókosárban: a Mágnás Elza-rejtély. Kiscelli Múzeum, 2014, ISBN: 6155341168, 9786155341168. https://books.google.sk/books?id=HvlyswEACAAJ&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwAHoECAAQAQ
• LAJOS HOLLÓS KORVIN: Óbudai búcsú és más elbeszélések. Magvető Könyvkiadó, 1973. https://books.google.sk/books?id=cUJaAAAAIAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwCHoECAkQAg

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľkolepá Elza (Mágnás Elza)

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Kicselli múzea venovaného Else Mágnás
• https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/BudapestiHirlap/?decade=1910
• https://adtplus.arcanum.hu/hu/view/Vilag_1914_01/
• https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/PestiHirlap/?decade=1910
• https://adtplus.arcanum.hu/hu/view/Nepszava_1914_01/
• https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/Ujsag/
• https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/TolnaiVilaglapja/
• Stránka s matrikami: https://www.familysearch.org/sk/

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mágnás Elza na maďarskej Wikipédii.