Večerníček je krátky večerný televízny program určený pre deti, vysielaný každý večer pôvodne Česko-slovenskou televíziou a dnes Slovenskou televíziou a Českou televíziou. V rokoch 2001 až 2005 Večerníčku konkuroval program Markizáčik, ktorý sa vysielal na obrazovkách TV Markíza.

Námetom krátkych príbehov sú nielen klasické rozprávky, ale aj príbehy zo súčasnosti. České aj slovenské večerníčky sú tradične uvádzané zvučkami, ktoré sú najstaršími stále používanými televíznymi znelkami v Česku aj na Slovensku.

História

Program Rozprávka na dobrú noc sa zrodil v rozhlase, odkiaľ ho televízia prebrala ako osvedčený formát a spočiatku tie isté rozprávky naživo pred kamerou čítali známi herci ako Štěpánka Haničincová alebo Eva Kristínová.^[1][2]

Česko-slovenská televízia začala vysielať rozprávku pre deti už od roku 1963, ale len nepravidelne. V Česku to bolo „Stříbrné zrcátko“, na Slovensku „Rozprávka na dobrú noc“, ktorá sa vysielala nedeľu v podvečer. Populárny príbeh bol napr. Robot Emil.^[2]

V januári 1965 začala Česko-slovenská televízia vysielať pravidelnú reláciu s názvom „Večerníček“. Duchovným otcom myšlienky večerníčka a jeho prvým dramaturgom bol Milan Nápravník, známy surrealista, výtvarník, básnik a prozaik, ktorý neskôr roku 1968 emigroval do Západného Nemecka. Prvá bola rozprávka Kluk a kometa, príbeh v prevedení čierneho divadla s komentárom Štěpánky Haničincovej. Prvý slovenský večerníček bol v roku 1965 čiernobiely animovaný Ako si mačky kúpili televízor podľa literárnej predlohy Jaroslavy Blažkovej. Výtvarníkom bol Jozef Povrazník a režíroval ho Ján Chlebík.^{[2][1][3][4][5]}

Prvý farebný večerníček, Pásli ovce valasi, mohli deti sledovať v roku 1973.^[2][5]

Za desaťročia večerníčka bolo Českou televíziou vytvorených okolo 300 seriálov, z dielne Slovenskej televízie to bolo spolu viac ako 260 seriálových titulov s počtom dielov spravidla od siedmich do desiatich, ale boli aj stodielne seriály ako Slimák Maťo a škriatok Klinček.^[2][1][4]

Večerníčkovská zvučka

Preslávená večerníčkovská zvučka (ktorá je vôbec najstaršou českou televíznou znelkou a jednou z najstarších v Európe) vznikala v júli a auguste roku 1965 (vtedy ešte čiernobiela). Výtvarníkom bol Radek Pilař, režisérom Václav Bedřich, melódiu skomponoval Ladislav Simon a hlas prepožičal Večerníčkovi vtedy päťročný Michal Citavý.^[2][1][5]

V slovenskej zvučke rozprávky na dobrú noc od roku 1966 bol ježko, ktorý hral v rozsvietenom paneláku na klavíri a keď sa rozprávka skončila, ježko v pyžame zakýval na rozlúčku a okná v paneláku postupne zhasli. V rokoch 1971 až 1976 ježka nahradili dvaja pletení panáčikovia, ktorí vyskakovali z košíka so šitím a zažínali lampu a nakoniec sa do košíka opäť uložili. V roku 1975 Slovenská televízia vypísala konkurz na novú zvučku a víťazom sa stal príbeh o deduškovi so psíčkom od dramaturgičky Anny Minichovej, ktorý sa začal vysielať krátko po spustení pravidelného farebného vysielania začiatkom roka 1977. Okrem Anny Minichovej sa na výrobe zvučky s Deduškom Večerníčkom podieľal tiež grafický výtvarník a režisér Ladislav Čapek a melódiu skomponoval Jaroslav Celba. Deduško Večerníček má aj svoj vlastný seriál V chalúpke a za chalúpkou (1986).^[1][3][5][6]

Zoznam večerníčkových seriálov

• Čin-čin
• Jája a Pája
• Janko Hraško
• Jurošík
• Klaun Am
• Macko Uško
• Pa a Pi
• Panák z križovatky
• Pásli ovce valasi
• Pat a Mat
• Puf a Muf
• Slimák Maťo a škriatok Klinček
• Vták Gabo
• Tip a Tap
• Tom a Jerry
• Čertík Lucifuk
• Lapky a Ťapky
• V chalúpke a za chalúpkou
• Bob a Bobek
• Bolek a Lolek
• Žižaláci

Referencie