A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci | |
Mapa | |
---|---|
Organizácia Varšavskej zmluvy | |
Základné informácie | |
Krátky názov | Varšavská zmluva |
Motto | „Союз мира и социализма“ |
Vznik | 14. máj 1955 |
Zánik | 1. júl 1991 |
Typ | vojenská aliancia |
Ústredie | Moskva, Sovietsky zväz |
Ďalšie informácie | |
Členstvo | Sovietsky zväz Východné Nemecko Česko-Slovensko Maďarsko Poľsko Bulharsko Rumunsko Albánsko (odstúpenie v roku 1968) |
Organizácia Varšavskej zmluvy[1] alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt[2][3] bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, založená ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA.[4][5]
Zmluva bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave pod plným názvom „Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou“.[6]
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú.[6] Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade Sovietskeho zväzu a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Budapešti 25. februára 1991 zrušená vojenská organizácia a štruktúry paktu, pričom protokol nadobudol účinnosť 31. marca 1991. Na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe potom 1. júla 1991 členské krajiny rozhodli o rozpustení paktu.[3]
Zúčastnené krajiny
- Zväz sovietskych socialistických republík
- Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1961)
- Bulharská ľudová republika
- Česko-slovenská republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)
- Maďarská ľudová republika
- Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)
- Poľská ľudová republika
- Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)
Účel
Formálne to bola reakcia na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstúpenie NSR do NATO. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly ZSSR nad Východným blokom.[chýba zdroj
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe,[chýba zdroj resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.[chýba zdroj
Velenie
Velenie sídlilo v Moskve a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl.
Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR:
- 1955 – 1960: Ivan Stepanovič Konev,
- 1960 – 1967: Andrej Antonovič Grečko,
- 1967 – 1976: Ivan Ignatievič Jakubovskij,
- 1977 – 1986: Viktor Georgijevič Kulikov,
- 1986 – 1991: Nikolaj Vasilievič Ogarkov.
Ozbrojené operácie
Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik
Na konci roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Referencie
- ↑ Organizácia Varšavskej zmluvy. In: Pyramída.
- ↑ „Varšavský pakt“. In: Slovenské pohľady (Matica slovenská), 1997. Dostupné online .
- ↑ a b TASR. Pred 30 rokmi definitívne zanikla Varšavská zmluva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-01. Dostupné online .
- ↑ YODER, Amos. Communism in Transition : The End of the Soviet Empires. : Taylor & Francis, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0-8448-1738-5. S. 58.
- ↑ REINALDA, Bob. Routledge History of International Organizations : From 1815 to the Present Day. : Routledge, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-134-02405-6. S. 369.
- ↑ a b Vládna vyhláška č. 45/1955 Zb. o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a ČeskoSlovenskou republikou, dojednanej vo Varšave 14. mája 1955 . Bratislava: Úrad vlády SR, 1955-08-16, . Dostupné online.
Ďalšia literatúra
- KUČERA, Jaroslav. Varšavská smlouva. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1976. 182 s.
- VLADIMIROV, S.; TĚPLOV, L.. Varšavská smlouva a NATO. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 1980. 233 s.
- PEJČOCH, Ivo, a kol. ČSLA a NLA v rámci Varšavské smlouvy. 1. vyd. Praha : Ministerstvo obrany České republiky, 2014. 102 s. ISBN 978-80-7278-622-0.
- BÍLÝ, Matěj. Varšavská smlouva 1969–1985 : vrchol a cesta k zániku. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2016. 430 s. ISBN 978-80-87912-69-0.
- POVOLNÝ, Daniel. Operace Dunaj : krvavá odpovĕď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968. první. vyd. Praha : Academia, 2018. 455 s. ISBN 978-80-200-2836-5.
- BÍLÝ, Matěj. Varšavská smlouva 1985–1991 : dezintegrace a rozpad. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2021. 510 s. ISBN 978-80-88292-94-4.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
ČSSR
Ľubica Vargicová
Ľuboš Micheľ
Ľubomír Kolník
Španielsko
Štěpánka Hilgertová
1. február
1. jún
1. január
1. máj
10. apríl
10. august
10. júl
10. marec
10. september
11. apríl
11. september
12. január
12. máj
12. marec
12. október
15. august
15. máj
15. marec
15. október
16. august
16. júl
16. január
16. máj
16. marec
17. august
17. marec
17. október
17. september
18. február
18. október
19. apríl
19. september
19. storočie
1963
1964
1965
1966
1967
1968
1969
1970
1971
1972
1972 na Slovensku
1973
1990
2. marec
2. október
20. august
20. jún
20. storočie
2007
2008
2014
2015
2017
2019
2021
2023
21. apríl
21. jún
21. storočie
22. august
22. júl
22. máj
23. apríl
23. január
23. marec
23. september
24. apríl
24. december
24. júl
24. január
24. máj
25. január
25. september
26. február
26. júl
26. jún
26. september
27. júl
27. október
27. september
28. august
28. máj
28. september
29. apríl
29. júl
29. marec
29. október
29. september
3. apríl
3. február
3. júl
3. jún
3. január
30. júl
30. január
30. marec
30. september
31. január
4. marec
4. november
5. apríl
5. august
5. jún
5. január
5. november
5. september
50. roky 20. storočia
6. február
6. jún
6. január
6. marec
6. november
6. september
60. roky 20. storočia
7. február
7. júl
7. máj
7. október
7. september
70. roky 20. storočia
8. apríl
8. júl
8. jún
8. november
8. október
9. august
9. február
9. júl
9. jún
9. máj
9. marec
Aidan Gillen
Alan Cox
Alexandra Hedisonová
Anastacia
Apollo 8
Austrália (štát)
Azory
Brad Wilk
Branislav Prieložný
Brendan Fraser
Céline Dion
Carina Wieseová
Cecilia Malmströmová
Chris Gueffroy
Colin McRae
Daniel Craig
Daniel Hůlka
Daniel Landa
Davor Šuker
Desaťročie
Didier Deschamps
DJ BoBo
Emily Procter
Fernando Hierro
Filip VI. (Španielsko)
Francúzsko
Frank Borman
Gabriela Dudeková
Generál
Gillian Anderson
Grenoble
Hannes Trinkl
Hashim Thaçi
Helen McCroryová
Horst Skoff
Hugh Jackman
Ivan Harvánek
Ivan Uhliarik
Ján Svorada
Ján Zozuľak
Jana Novotná
Jaroslav Tvrdík
Jasunari Kawabata
Javier Sánchez
Jim Lovell
John Singleton
Kateřina Brožová
Kolinda Grabarová Kitarovićová
Kristin Chenowethová
Kultúra (spoločenské vedy)
Kylie Minogue
Larry Sanger
Lars Onsager
Lavína
Letné olympijské hry
Lila Downs
Lisa Marie Presleyová
Los Angeles
Lucy Lawless
Ludvík Svoboda (prezident)
Luis Walter Alvarez
Márius Kopcsay
Marcel Desailly
Marco Beltrami
Marine Le Penová
Mark Koevermans
Mark Recchi
Marshall Warren Nirenberg
Martin Luther King, Jr.
Martin Sinner
Masaker v My Lai
Mateja Svetová
Mexiko
Mexiko (mesto)
Michael Kiske
Michael Stich
Michael Weatherly
Michal Penk
Mika Häkkinen
Miroslav Mosnár
Monika Flašíková-Beňová
Naomi Watts
Nauru
Odvrátená strana Mesiaca
Oliver Bierhoff
Olivia Williamsová
Paolo Di Canio
Paolo Maldini
Patricia Arquette
Patsy Kensit
Pavel Srníček
Peter Bondra
Peter Sklár
Petr Korda
Ponorka
Pražská jar
Prezident
René Cassin
Richard Sulík
Robert Kennedy
Robert Korzeniowski
Robert Rodriguez
Rovníková Guinea
Sabrina Salerno
Sam Rockwell
Sebastian Bach
Sergej Vasilievič Lukianenko
Sirhan Sirhan
Slovensko
Spojené kráľovstvo
Storočie
Svazijsko
Teppo Numminen
Tereza Brodská
Thom Yorke
Tim Commerford
Tito Vilanova
Tomáš Holý
Tony Hawk
Varšavská zmluva
Vladimír Dlouhý (herec)
Vladimír Vlk
Vlastimil Plavucha
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
Wendelin Werner
Wikimedia Foundation
William A. Anders
Will Smith
Youri Djorkaeff
Zem
Ziggy Marley
Zimné olympijské hry
Zoltán Horváth
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Mauréry
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk