A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Van der Waalsova stavová rovnica je stavová rovnica, ktorá na rozdiel od stavovej rovnice ideálneho plynu zohľadňuje skutočnosť, že pri výpočte nemožno zanedbať vlastný objem častíc tvoriacich plyn a tiež to, že príťažlivé sily medzi časticami, tzv. kohézne sily, ovplyvňujúce pohyb častíc.
Tieto skutočnosti možno zanedbať v riedkom plyne, pretože jednotlivé častice plynu sú od seba dostatočne vzdialené, takže ich vlastný objem je voči objemu, v ktorom sa pohybujú (a v ktorom sa nenachádza žiadna iná častice) zanedbateľný, a vzhľadom k vzdialenostiam medzi časticami je možné zanedbať aj kohézne sily.
Johannes D. van der Waals bol prvý, ktorý upravil rovnicu ideálneho plynu k popisu správania reálneho plynu.
Rovnica
Van der Waalsovú rovnicu zapisujeme v tvare
- ,
kde
- sú konštanty charakteristické pre každý plyn (ich hodnoty sa stanovujú experimentálne). upravuje idealizáciu stavovej rovnice pre ideálny plyn, že molekuly plynu na seba vzájomne nepôsobia silami, zohľadňuje fakt, že molekuly nie sú len nekonečne malé body, ale majú vlastný objem, ktorý sa nemôže (hlavne pri vysokom tlaku) zanedbať voči objemu celého plynu.
- je tlak plynu,
- je látkové množstvo plynu,
- je objem plynu,
- je termodynamická teplota plynu
- je molárna plynová konštanta.
Členy a sa nazývajú Van der Waalsové korekcie. Pri prechádza Van der Waalsova rovnica na stavovú rovnicu ideálneho plynu.
Vlastnosti
Ideálny plyn je dokonale stlačiteľný, pretože častice ideálneho plynu možno považovať za hmotné body. Častice však v skutočnosti zaujímajú určitý priestor (objem). O tento objem sa teda zmenšuje priestor, ktorý majú častice k dispozícii pre svoj pohyb. V dostatočne zriedenom plyne je vlastný objem molekúl zanedbateľný v porovnaní s celkovým objemom plynu. Pri vysokých tlakoch sa však počet častíc na objemovú jednotku zvýši natoľko, že sa vlastný objem molekúl stane porovnateľným s celkovým objemom, ktorý stlačený plyn zaujíma.
Korekčný člen vo Van der Waalsovej rovnice predstavuje práve vlastný objem molekúl plynu.
U ideálneho plynu sa predpokladá, že častice na seba silovo pôsobia len v čase zrážky. V skutočnosti na seba častice pôsobia molekulárnymi silami, ktoré sa na určitú vzdialenosť prejavujú ako príťažlivé (tzv. kohézne alebo van der Waalsove sily). Tieto sily vytvárajú vnútorný kohézny tlak , ktorý je potrebné pripočítať k vonkajšiemu tlaku . Analýza ukazuje, že kohézny tlak je priamo úmerný štvorcu koncentrácie častíc (alebo nepriamo úmerný štvorcu objemu plynu), čo možno vyjadriť v tvare
Kohézny tlak rýchlo narastá pri zmenšovaní objemu. Výsledný tlak, ktorý sa nachádza vo van der Waalsove rovnicu je teda súčtom tlaku plynu a jeho kohézneho tlaku.
Pozri aj
Externý odkaz
- Hodnoty konštánt pre vybrané plyny (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Van der Waalsova rovnice na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štandardná zlučovacia entalpia
Absolútna nula
Absolútne čierne teleso
Adiabatická účinnosť
Adiabatický invariant
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Antoinova rovnica
Atmosféra (jednotka)
BET izoterma
Bod horenia
Boltzmannova konštanta
Boltzmannova rovnica
Boltzmannovo rozdelenie
Boylov-Mariottov zákon
Carnotove princípy
Charlesov zákon
Chemický potenciál
Clausiusova nerovnosť
Daltonov zákon
Druhá termodynamická veta
Ellinghamov diagram
Emisivita
Energia
Exergetická účinnosť
Exergia
Explózia
Freundlichova izoterma
Fugacita
Gay-Lussacov zákon
Gibbsova voľná energia
Izolovaná sústava
Koeficient tepelnej vodivosti
Kritický bod
Langmuirova izoterma
Mayerova rovnica
Nevratnosť
Nultá termodynamická veta
Otvorená sústava (fyzika)
Perpetuum mobile
Poissonova konštanta (termodynamika)
Polytropa
Povrchová teplota
Prvá termodynamická veta
Rosný bod
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sústava (termodynamika)
Seebeckov jav
Skleníkový efekt
Skvapalňovanie
Stavová rovnica
Stavová rovnica ideálneho plynu
Stavová veličina
Sublimácia (pevná látka)
Synergetika
Technická práca
Tepelná rovnováha
Tepelná rozťažnosť
Tepelný odpor
Tepelný stroj
Teplo
Teplota topenia
Teplota varu
Teplota vznietenia
Teplota vzplanutia
Termická účinnosť
Termická stavová rovnica
Termochémia
Termochemická rovnica
Termodynamická účinnosť
Termodynamická teplota
Termodynamická veta
Termodynamický stav
Termodynamika
Termoelektrický jav
Thomsonov jav
Topenie
Tretia termodynamická veta
Trojný bod
Tuhnutie
Ultrafialová katastrofa
Univerzálna plynová konštanta
Uzavretá sústava (výmena energie)
Van der Waalsova stavová rovnica
Var (fyzika)
Vnútorná energia
Voľná energia
Vratný termodynamický cyklus
Vratný termodynamický proces
Vyparovanie
Zložka sústavy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk