Valická pahorkatina

	Valická pahorkatina
	geomorfologická časť; Juhoslovenskej kotliny
	Okolie Valíc
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okresy	Rimavská Sobota, Revúca
Nadradená ; jednotka	Rimavská kotlina
Susedné ; jednotky	Gemerské terasy; Pokoradzská tabuľa; Železnícke predhorie; Blžská tabuľa; Licinská pahorkatina
Mestá	Veľký Blh, Kaloša, Valice
Rieky	Blh, Rimava
Súradnice	48°24′S 20°06′V / 48,4°S 20,1°V
Najnižší bod
- poloha	južný okraj územia
- výška	cca 150 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°24′S 20°06′V / 48,4°S 20,1°V

Valická pahorkatina je geomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.^[1] Zaberá územie medzi nivami riek Rimava, Blh a Turiec v okrese Revúca a Rimavská Sobota.^[2]

Polohopis

Územie zaberá východnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie strednú časť Rimavskej kotliny.^[1] Východne, južne a západne susedia Gemerské terasy, severne Pokoradzská tabuľa, Železnícke predhorie a Blžská tabuľa a severovýchodne Licinská pahorkatina.^[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Rimavy, strednú časť prítoky Blhu a východnú prítoky Turca, všetky v povodí rieky Slaná.^[2] V severnej časti je vybudovaná vodná nádrž Teplý Vrch, ktorej okolie je vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.

Valická pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Revúca. Z významných sídiel sa tu nachádzajú Zacharovce, Veľký Blh a Kaloša a Valice, ktoré dali tejto časti Rimavskej kotliny meno.^[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rožňavy.^[3]

Chránené územie

V severnej časti sa nachádza chránený areál Hikóriový porast, v strednej prírodná rezervácia Horný Červený les, v južnej Ťahan a v západnej Pokoradzské jazierka.^[2]

Turizmus

Pahorkatina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam, stredovekým gemerským kostolom. V severnej časti sa nachádza rekreačná oblasť Teplý Vrch, kam smerujú viaceré značené turistické chodníky. Západnou časťou územia vedie z Rimavskej Soboty červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

[1]

[2]

[3]