Vagačov dom
Detva
Vagačov dom
Štát	Slovensko
Región	Podpoľanie
Okres	Detva
Mesto	Detva
Kraj	Banskobystrický kraj
Nadmorská výška	414 m n. m.
Súradnice	48°33′39″S 19°25′11″V / 48,56083°S 19,41972°V / 48.56083; 19.41972
Vznik	1908
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Poloha Vagačovho domu na Slovensku
Poloha Vagačovho domu v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Vagačov dom
Webová stránka: http://www.vagacovdom.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vagačov dom, pôvodne rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku, postavený v roku 1908, dominanta mesta Detvy, nachádzajúca sa v historickej časti mesta na Partizánskej ulici.

História

Pôvodne rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. Vznik bryndziarne sa datuje do roku 1787. Jej zakladateľom bol Ján Vagač, rodák zo Starej Turej (* 1759 – † 1835). Bol majiteľom mäsiarstva, obchodník s dobytkom, maslom a syrom a zakladateľ bryndziarskej éry Vagačovcov. Popri obchodovaní s topeným maslom a s dobytkom sa často dostával na stredné Slovensko, aj do mesta Detvy.

Jána Vagača pri opakovaných návštevách spoznávali aj miestni bačovia. Na mnohých salašoch prenocovával a spoznával ich prácu. Hostili ho chlebom a zvláštnym hrudkovitým syrom z ovčieho mlieka. Ten ho svojim vzhľadom a hlavne chuťou zaujal, a keďže nebol trvanlivý, rozmýšľal, čo s ním urobiť. Ján Vagač začal so syrom experimentovať: „Dovtedajší spôsob výroby obohatil o rozvaľkanie v rukách rozdrvenej suroviny na drevenom lopári, čím dosiahol jemnejšiu konzistenciu. Vmiesením soli predĺžil trvanlivosť a bryndzu vytvaroval do kompaktnej hmoty. Získal tuhý, ale masťovitý produkt. Novými výrobnými postupmi smeroval k vytvoreniu špecifickej slovenskej bryndze.“^[1]

Objavil technológiu výroby bryndze a práve v Detve, kde sa stretol s prototypom bryndze založil v roku 1787 prvú manufaktúrnu bryndziareň. Počas sezóny, príslušníci rodiny viac ako polovicu roka žili v Detve a v okolí. V tomto období patrili Vagačovci k bohatým katolíckym obyvateľom poddanského pôvodu. Ján Vagač celý život konal čestne a svedomito, keď umieral, zanechal svojmu synovi životné krédo: „S poctivosťou najďalej zájdeš.“

Do začiatku 20. storočia prichádzali Vagačovci do Detvy len na obdobie salašnej sezóny, na zimu odchádzali domov do Starej Turej. Až Alexander Vagač (* 7. 10. 1879 - † 9. 3. 1934), ktorý po smrti svojho otca Michala (* 26. 9. 1844 - † 19. 1. 1905) v roku 1905, prevzal vedenie rodinnej bryndziarne, sa rozhodol so svojou manželkou Antóniou, rod. Valovičovou (* 5. 1. 1887 - † 23. 2. 1976), usadiť sa v Detve natrvalo. Spolu vychovávali štyri deti Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Pre svoju mladú rozrastajúcu sa rodinu, nechal v roku 1908 Alexander Vagač postaviť prízemný dom na vtedajšej Hlavnej ulici (dnešnej Partizánskej ulici) a v roku 1931 pribudla nadstavba. Podľa projektu, mala mať nová budova uzavretý dvor s uličným frontom obytného domu a s kanalizáciou do potoka. „...bude pozostávať z dvoch dvojizbových rodinných bytov so spoločným vchodom (chodbou) na prízemí a z dvoch jednoizbových bytov na podkroví. Ku dvojizbovým rodinným bytom sú projektované v obytnom dome na prízemí aj osobitné kuchyne, komory a pivnice a uzavreté povaly. A dva jednoizbové byty, ku ktorým sú projektované zo spoločného vchodu vedúce pohodlné schody z predizby.“ Staviteľ Ján Cajhán z Banskej Štiavnice vypracoval projektovú dokumentáciu a celkový rozpočet stavby bol ustálený vo výške 203 458 KČS.^[2]

Za vedenia Alexandra Vagača podnik dosiahol najväčší rozkvet. Výrobky detvianskej bryndziarne preslávili Detvu doma aj vo svete, najmä v Rakúsku, v Nemecku a v Amerike.Na pohon mlynov začali v roku 1914 používať benzínové motory a v roku 1928 elektrický pohon. Po vypuknutí 1. svetovej vojny musel Alexander Vagač narukovať a zúčastniť sa priamych frontových bojov v rokoch 1916 - 1918. V čase jeho neprítomnosti ho v bryndziarni zastúpila jeho žena Antónia. Bryndziareň v prvým povojnových rokoch trpela ekonomickými ťažkosťami. Príčiny recesie boli rôzne, export výrobkov do bývalých častí monarchie ochromili nové hranice a clá, navyše export podliehal prísnej štátnej regulácií. Druhý základný fundament odbytu – domáca spotreba, bola ochromená socioekonomickými problémami širokých vrstiev spoločnosti. Krízu podniku znásobila aj krátka okupácia Detvy maďarskými boľševikmi v júni 1919. Toto obdobie opisuje vo svojej knihe Bolševická víchrica z roku 1928, spisovateľ, kňaz a politik Anton Šalát. „Boľševickí predáci po vtiahnutí do Detvy obsadili rímskokatolícku faru a Vagáčov dom. – Fara im bola sídlom štábu a u Vagáčov súdili.“ ^[3]

Rodina sa zachránila útekom z Detvy a dva mesiace sa ukrývali. V dome a v bryndziarni boli napáchané nenahraditeľné škody. Po návrate začali s výrobou odznova. V roku 1933 rozšírili výrobu o taviareň ementálskeho syra, ktorý bol dovážaný z Rakúska výmenou za bryndzu. Alexander Vagač zomrel 9. marca 1934 vo veku 55 rokov.

Vedenie podniku prebral jeho prvorodený syn Ing. Štefan Vagač (* 19. 7. 1905 – † 2.3. 1991). V roku 1937 si pri príležitosti 150. výročia rodinnej bryndziarne, objednal propagačnú brožúru od Gustáva Hladila. Ide o prvé dielo svojho druhu a je nepochybné, že Štefan Vagač si ju objednal nielen z úcty k predkom, ale aj z prestížnych a marketingových dôvodov. Brožúra je základným prameňom rodinnej histórie a poskytuje prvé ucelené informácie o bryndzi – jej pôvode, výrobe a spotrebe. Záver brožúry propaguje konkrétne výrobky bryndziarne.^[4] Štefanovi Vagačovi však nebolo dopriate viesť podnik až do konca svojho života tak, ako jeho predkom. Znárodňovanie podnikov po roku 1948 znamenalo likvidáciu rodinnej bryndziarne a v roku 1951 v nej bola výroba zrušená. Vagačovci museli v roku 1953 opustiť nielen bryndziareň, ale aj svoj rodný dom. Štefan Vagač bol preradený do robotníckeho stavu, urobil si kurz konštrukčného zámočníka v Hliníku nad Hronom, kde aj pol roka pracoval. Po prepustení následne pracoval vo vodárňach a kanalizáciách, kde robil výkopové práce a zakladal potrubia. Práve tu utrpel ťažký úraz s doživotnými následkami a musel zmeniť pracovisko. Do odchodu na dôchodok pracoval ako skladník vo Vlkanovej. S rodinou býval v Banskej Bystrici, kde 2. marca 1991 zomrel.

Súčasnosť

Vagačov dom dlhé roky chátral. Dnes predstavuje zrekonštruovaný Vagačov dom kultúrne a komunitné centrum. Nachádza sa tam Krčma u Vagača, kaviareň s čitárňou a penzión. Sídli tam Podpoliansky pivovar, kde sa varí domáce nepasterizované a nefiltrované pivo Dobronay. Na prvom poschodí Vagačovho domu je múzeum, venované nielen rodine Vagačovcov, ale ponúka priestory aj na výstavy a kultúrne akcie rôzneho druhu.

Referencie

1. ↑ JANTO, Juraj. Detva - monografia mesta, Ovčiarstvo a vznik prvej bryndziarne v Detve. Detva : Mesto Detva, 2018. ISBN 978-80-973011-2-5. S. 349.
2. ↑ PAVLOV, Jozef. Bryndziarstvo a syrárstvo Podpoľania a okolia. 1.. vyd. Detva : Mardos s.r.o., 2020. ISBN 978-80-570-1731-8. S. 96.
3. ↑ PAVLOV, Jozef. Bryndziarstvo a syrárstvo Podpoľania a okolia. 1.. vyd. Detva : Mardos s.r.o., 2020. ISBN 978-80-570-1731-8. S. 96.
4. ↑ PAVLOV, Jozef. Bryndziarstvo a syrárstvo Podpoľania a okolia. 1.. vyd. Detva : Mardos s.r.o., 2020. ISBN 978-80-570-1731-8. S. 96.

Použitá literatúra

• HLADIL, Gustáv. 150 ročné jubileum trvania bryndziarne Alexander Vagač Detva. Detva: firma Alexander Vagač, 1937. 32 s. bez ISBN.
• JANTO, Juraj. Ovčiarstvo a vznik prvej bryndziarne v Detve. In: Detva – monografia mesta. Detva: Mesto Detva, 2018. 349 s. ISBN 978-80-9730011-2-5.
• MŰHLBERGEROVÁ, Elena. 230 prvej slovenskej bryndziarne. Detva: Podpolianske múzeum v Detve, 2017. (brožúra.)
• PAVLOV, Jozef. Bryndziarstvo a syrárstvo Podpoľania a okolia. Detva: Mardos s.r.o. 2020. 96 s. ISBN 978-80-570-1731-8.