VY Canis Majoris

Pozorovacie dáta Epocha J2000
Súhvezdie	Veľký pes
Rektascenzia	07h 22m 58,29s
Deklinácia	-25° 46′ 03,5″Súradnice: 07h 22m 58s; -25° 46′ 04″
Zdanlivá magnitúda (V)	7.9607[2] 6.5 až 9.6[3]
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ	M3[4]-M5e Ia[5]
U-B farebný index	-
B-V farebný index	2.24[4]
R-I farebný index	-
Typ premennosti	Polopravidelná[6]
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)	49 ± 10 km/s[4] km/s
Vlastný pohyb (μ)	RA: 9.84[4] mas/r Dek.: 0.75[4] mas/r
Paralaxa (π)	0.83 ± 0.1[7] mas
Vzdialenosť	3900 ly (1200[8] [9] pc)
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť	17 ± 8[8] M☉
Polomer	1420 ± 120[8] R☉
Svietivosť	270 000[8] L☉
Teplota	~3,490[8] K
Metalicita	-
Rotácia	-
Vek	- rokov
Iné označenia
VY CMa, HD 58061 [5], SAO 173591, HIP 35793 [2], ADS 6033 AB, CCDM J07230-2546ABCDEF
Databázové referencie
SIMBAD	dáta
Astronomický portál  Hviezdny portál

VY Canis Majoris (VY CMa) je červený hyperobor v súhvezdí Veľký pes. Patrí medzi hviezdy s najväčším známym polomerom a tiež je jednou z najsvietivejších hviezd svojho typu. V priemere má približne 1 975 000 000 km (1420±120x priemer Slnka^[8], 6,6 astronomických jednotiek) a od Zeme je vzdialená zhruba 1,2 kpc (3 900 ly). VY CMa je samostatná hviezda zaradená medzi polopravidelné premenné hviezdy. Jej priemerná hustota je 5 - 10 mg/m³. Ak by sme ju umiestnili do stredu slnečnej sústavy, tak jej povrch by sa nachádzal až za obežnou dráhou Jupitera.^[10]

Prvý záznam o pozorovaní VY Canis Majoris je v katalógu Jérôme Lalandea zo 7. marca 1801. VY CMa je tu zaradená medzi hviezdy 7. magnitúdy. Neskoršie pozorovania počas 19. storočia potvrdzujú postupné znižovanie svietivosti od roku 1850.^[11]

Od roku 1947 je známe, že VY CMa je purpurová hviezda.^[11] Počas 19. storočia pozorovatelia zistili prinajmenšom šesť diskrétnych komponentov VY CMa, čo naznačuje možnosť, že to je viacnásobná hviezda. Tieto diskrétne komponenty predstavujú jasné oblasti v hmlovine okolo hviezdy. Pozorovania v roku 1957 a zobrazenie vo vysokom rozlíšení z roku 1998 odhalili, že VY CMa je samostatná hviezda.^[11][12]

VY CMa je vysoko svietivá hviezda typu M s teplotou okolo 3000 K, čo ju umiestňuje do pravého horného rohu Hertzsprung-Russellovho diagramu a to znamená, že to je veľmi vyvinutá hviezda. Kým sa nachádzala na hlavnej postupnosti, patrila do kategórie O^[13] s hmotnosťou 15 - 35 hmotností Slnka.^[8]

Vzdialenosti hviezd sa dajú vypočítať pomocou paralaxy počas obehu Zeme okolo Slnka, ale VY CMa má veľmi malú paralaxu s veľkou možnosťou chyby, kvôli čomu je tento spôsob výpočtu nespoľahlivý.^[14]

Charles J. Lada a Mark J. Reid v roku 1976 publikovali objav jasného molekulárneho oblaku 15 uhlových minút východne od VY CMa. Na okraji jasne ohraničeného mraku pozorovali náhly pokles emisií CO a zvýšenie jasu emisií ¹²CO, čo naznačovalo možný zánik molekulárneho materiálu a zvýšené zahrievanie okraja mraku. Lada a Reid predpokladali, že vzdialenosť molekulárneho oblaku je približne rovnaká ako v prípade hviezd, ktoré patria do otvorenej hviezdokopy NGC 2362. Vzdialenosť NGC 2362 podľa diagramu farby a magnitúdy je 1,5 ± 0,5 kiloparseku.^[13] VY CMa sa nachádza na špičke okraja molekulárneho mraku, čo naznačuje je súvislosť s molekulárnym mrakom. Navyše rýchlosť mraku je veľmi blízka rýchlosti hviezdy. To ďalej znamená súvislosť hviezdy s mrakom a následne s NGC 2362, čo znamená, že VY CMa je tiež vzdialená 1,5 kpc.^[15] Výsledok neskorších meraní vzdialenosti NGC 2362 bol 1,2 kpc.^[16] Súčasné VLBI priame merania paralaxy VY CMa potvrdili vzdialenosť 1,1-1,2 kpc.^[7][9]

Profesorka Minessotskej univerzity Roberta M. Humphreysová pôvodne odhadla polomer VY CMa na 1 800 až 2 100 polomerov Slnka^[17], čo by z nej urobilo najväčšiu hviezdu podľa polomeru. Ale novšie VLTI^[8] priame merania udali polomer 1 420±120 slnečných polomerov.

V roku 2006 použila prof. Humphreysová distribúciu spektrálnej energie a vzdialenosť VY CMa na výpočet jej jasnosti. Pretože väčšina žiarenia hviezdy prechádza prachom, ktorý ju obklopuje, zjednotila celkové toky z celej hmloviny a vypočítala, že VY Canis Majoris má svietivosť 5,6 × 10⁵ L_☉. Súčasné odhady svietivosti pomocou viacerých metód udali svietivosť 3 × 10⁵ L_☉.^[17][18]

VY Canis Majoris je obklopená rozľahlou hmlovinou, ktorá vykazuje znaky kondenzácie.^[12] Tie boli najskôr považované za ďalšie hviezdy. Intenzívny výskum s pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu odhalil komplexnú štruktúru vlákien a oblúkov spôsobenú poslednými erupciami. Táto štruktúra je podobná tej okolo žltého hyperobra IRC+10420, čo viedlo niektorých astronómov k záveru, že VY CMa sa stane podobným objektom^[19] a neskôr Wolf-Rayetovou hviezdou.^[12]

Na vlastnosti VY CMa existujú konfliktné názory. Jeden pohľad je, že je to veľmi veľký a veľmi jasný červený nadobor. Rôzne odhady veľkosti a jasu boli mimo hraníc súčasnej hviezdnej teórie. Veľkosť viac ako maximálna možná veľkosť hviezdy a teplota omnoho nižšia, akú by hviezda tohoto jasu mala mať. Iný pohľad^[21] hovorí, že je to normálny červený nadobor s polomerom okolo 600 slnečných polomerov, a preto pohodlne zapadá do modelov hviezdnej štruktúry a vývoja.

VY Canis Majoris tiež prestavuje koncepčný problém definície povrchu a polomeru veľmi veľkých hviezd. S priemernou hustotou 0,000005 až 0,000010 kg/m³ je hviezda tisíckrát redšia ako zemská atmosféra v úrovni mora.

• Astronomers Map a Hypergiant Star's Massive Outbursts, HubbleSite NewsCenter, 2007-01-08
• "What is the Biggest Star in the Universe?", Universe Today, 2008-04-06
• American Association of Variable Star Observers
• Archivované 2001-02-26 na Wayback Machine