A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
všehoj ázijský | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Panax ginseng C. A. Mey., 1843 | |
Synonymá | |
Panax schinseng | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Všehoj ázijský (nesprávne: ženšen pravý; neformálne spisovne: ženšen, neformálne nespisovne: žeňšeň, žeň-šeň; po čínsky žen-šen; lat. Panax ginseng, syn. Panax schinseng[1]) je druh rastliny z čeľade aralkovitých (Araliaceae). Koreň tejto rastliny a niekedy aj celá rastlina sa označuje aj ako koreň ginseng alebo ginseng.
Liečivé látky zjednodušene nazývané ázijský ženšen, čínsky ženšen a kórejský ženšen tiež pochádzajú z tejto rastliny. Všehoj ázijský patrí k najznámejším exotickým liečivým bylinám.
Etymológia
Názov ženšen (ginseng) je odvodený foneticky z čínskeho 人 („žen“ = človek) a neľahko preložiteľného 蔘 („šen“). Znak 蔘 a fonéma šen môže znamenať radca, účastník, duch, vzdych, šľachtic, identita, život, telo, boh (v zmysle prírodného ducha) atď. Grafická a fonetická zložka slova žen-šen teda, ako tomu už v čínštine býva, spoločne majú niekoľko doplňujúcich sa výkladov – od skromného „človečí koreň“ až k majestátnemu „sila zeme v podobe človeka“. Označenie „šľachtic“ sa potom používa v tradičnej čínskej medicíne pre ženšen a niektoré iné dôležité rastliny.
Opis
Vytrvalé byliny 30 až 60 cm vysoké. Podzemnú časť tvorí mohutná koreňová hlava nepravidelného tvaru a väčšinou 1 až 2 hrubé, niekedy riedko rozvetvené mrkvovité korene, občas tvarom pripomínajúce ľudské telo. Nadzemná časť rastliny každoročne odumiera, nová byľ vyrastá na jar z pupeňov na koreňovej hlave. Dlho stopkaté listy vyrastajú v počte 3 až 7 z vrcholu nevetvenej byle. Sú dlanito zložené, ze 3 až 5 lístkov, bez palistov. Čepeľ lístkov je na báze široko klinovitá, na vrchnej strane lysá, na rube riedko krátko chlpatá, s husto pílovitým okrajom a pretiahnutou špicou. Prostredný lístok je oválny alebo podlhovasto oválny, 8 až 12 cm dlhý a 3 až 5 cm široký, postranné lístky sú vajcovité až kosoštvorcovo vajcovité, 2 až 4 cm dlhé a 1,5 až 3 cm široké. Kvety sú drobné, zelenobiele, päťpočetné a obojpohlavné. Kalich s 5 krátkymi zubmi. Korunných plátkov aj tyčiniek je 5. Kvetenstvom je vrcholový okolík zložený z 30 až 50 kvetov. Stopka kvetenstva je dlhá 15 až 30 cm, stopky jednotlivých kvetov 0,8 až 1,5 cm. Semenník je zrastený z dvoch plodolistov. Čnelky sú 2, volné. Plodom je červená, šťavnatá, sploštene guľovitá, 6 až 7 mm dlhá kôstkovica s 1 až 3 semenami. Semena sú biele, asi 5 mm dlhé, obličkového tvaru a s drsným povrchom.
Všehoj ázijský rastie prirodzene v zmiešaných a širokolistých opadavých lesoch vo východných oblastiach provincií Chej-lung-ťiang, Ťi-lin a Liao-ning na severovýchode Číny, ďalej vo východnom Rusku v oblasti rieky Ussuri a v Prímorskej oblasti a v južnej časti Chabarovského kraja. Izolované miesto výskytu je v horách Severnej Kórei blízko mesta Kesong. Je pestovaný i v ďalších oblastiach, napr. v čínskych provinciách Šan-si a Che-pej.[2]
Použitie
Ženšen je dnes po celom svete rozšírený ako prostriedok doplnkovej výživy. Ženšen býva odporúčaný ako roborans, na prevenciu stresu, na neurastenické indikácie, pri cukrovke a ako afrodiziakum. Oficiálne v súčasnosti platí názor, že účinnosť ženšenu nebola vedecky preukázaná, a že jeho rozšírené užívanie v populácii volá po rigoróznejšom výskume jeho účinnosti a bezpečnosti.[3] Početnosť nežiaducich účinkov po užití ženšenu bola blízka placebu, pričom najčastejšími nežiaducimi účinkami boli bolesti hlavy, poruchy spánku a zažívacie ťažkosti. Dá sa povedať, že závažnejšie nežiaduce účinky ženšenu možno prakticky vylúčiť.[4] D. Ross uvádza, že ženšen má zrejme isté liečivé účinky, ale tie sú pomerne nepredvídateľné a veľmi premenlivé, navyše je veľmi drahý a boli zaznamenané prípady predávkovania.[5]
Dostupnosť
Najčastejšie užívanou časťou ženšenu je koreň. Suší sa buď na slnku, čím vzniká tzv. biely ženšen (radix ginseng album), alebo sa parí v cukornom alebo bylinnom náleve a následne vcelku suší umelým teplom, čím vzniká tzv. červený ženšen (radix ginseng rubrum), ktorý je krehký, mierne sklovitý, hnedočervenej farby. Pred použitím sa väčšinou krája alebo práškuje. V lekárniach možno dostať buď koreňovú drogu, alebo ženšenové extrakty, sirupy a tabletky, v ktorých môže byť ženšen kombinovaný s inými výživovými doplnkami, napr. vitamínmi. Kým v kvalite koreňovej drogy sa možno zhruba orientovať pozorovaním veľkosti, textúry a počítaním letokruhov, pri výťažkoch je nutné zloženie stanoviť chromatografiou alebo hmotnostnou spektrometriou.[6] V USA bolo zistené, že pri tekutých a tabletkových preparátoch spravidla nedochádza ku klamaniu spotrebiteľa čo sa týka druhu rastliny a neprípustných prímesí, no obsah účinných látok v nich veľmi kolíše.[7]
Povery a mágia
Sú mu prisudzované takmer magické vlastnosti. Ženšen sa používa sčasti podobne ako mandragora.
Referencie
- ↑ biolib – taxon P. ginseng / schinseng
- ↑ Flora of China: Panax ginseng
- ↑ Vogler BK, Pittler MH, Ernst E. The efficacy of ginseng. A systematic review of randomised clinical trials.. Eur J Clin Pharmacol., 1999, roč. 55, čís. 8, s. 567 – 75. PMID 10541774.
- ↑ Coon JT, Ernst E. Panax ginseng: a systematic review of adverse effects and drug interactions. Drug Saf., 2002, roč. 25, čís. 5, s. 323 – 44. PMID 12020172.
- ↑ ROSS, Don. Food and Nutrition. Jaipur, Indie : Oxford Book Company, 2010. ISBN 978-93-80179-13-1.
- ↑ Ji QC, Harkey MR, Henderson GL, Gershwin ME, Stern JS, Hackman RM. Quantitative determination of ginsenosides by high-performance liquid chromatography-tandem mass spectrometry. Phytochem Anal., 2001, roč. 12, čís. 5, s. 320 – 6. PMID 11705259.
- ↑ Harkey MR, Henderson GL, Gershwin ME, Stern JS, Hackman RM. Variability in commercial ginseng products: an analysis of 25 preparations. Am J Clin Nutr., 2001, roč. 73, čís. 6, s. 1101 – 6. PMID 11382666.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Všehoj ázijský
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Všehoj ázijský
Externé odkazy
- Online slovník tradičnej čínštiny (po anglicky)
- Etymológia slova ženšen
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženšen pravý na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ďatelina lúčna
Ďatelina plazivá
Ďumbier lekársky
Ľan siaty
Ľuľkovec zlomocný
Ľuľok čierny
Ľuľok sladkohorký
Šalvia hispánska
Šalvia lekárska
Šalvia muškátová
Škorica
Štiav lúčny
Železník lekársky
Žindava európska
Žltokoreň
Alchemilka obyčajná
Aloa pravá
Arónia čiernoplodá
Archangelika lekárska
Artičoka zeleninová
Bazalka pravá
Baza čierna
Baza chabzdová
Betonika lekárska
Bocianik pižmový
Bocianik rozpukovitý
Borievka netatová
Borievka obyčajná
Brest hrabolistý
Breza previsnutá
Brusnica čučoriedková
Brusnica obyčajná
Buk lesný
Calea zacatechichi
Cesnak kuchynský
Cesnak medvedí
Chmeľ obyčajný
Chochlačka dutá
Chren dedinský
Chryzantéma
Dúška materina
Dúška tymianová
Divozel sápovitý
Divozel veľkokvetý
Dub letný
Dub zimný
Dula podlhovastá
Durman obyčajný
Echinacea
Fenikel obyčajný
Fialka roľná
Fialka trojfarebná
Fialka voňavá
Gaštan jedlý
Hadovník väčší
Hlaváčik jarný
Hloh jednosemenný
Hloh obyčajný
Hluchavka biela
Hluchavka purpurová
Horčiak pieprový
Horčica biela
Horec
Hrdobarka obyčajná
Hruška obyčajná
Ibiš lekársky
Ibiš ružový
Ihlica tŕnitá
Imelo biele
Jahoda obyčajná
Jarabina vtáčia
Jaseň štíhly
Jastrabina lekárska
Kôpor voňavý
Kôprovník štetinolistý
Kýchavica biela
Kalina obyčajná
Kapsička pastierska
Kapucínka väčšia
Kapusta repková pravá
Kocúrnik obyčajný
Koleus amboinický
Konopáč obyčajný
Konopa siata
Konvalinka voňavá
Kopytník európsky
Koriander siaty
Kosatec žltý
Kostihoj hľuznatý
Kostihoj lekársky
Kotvičník zemný
Krasovlas bezbyľový
Krtičník hľuznatý
Krvavček kanadský
Kustovnica čínska
Lastovičník väčší
Liečivá rastlina
Lieska obyčajná
Ligurček
Ligurček lekársky
Lipa malolistá
Lipa veľkolistá
Lipkavec pravý
Lipkavec syridlový
Lomikameň zrnitý
Lopúch
Lopúch menší
Lopúch plstnatý
Lopúch väčší
Luo-chan-kuo
Luskáč lekársky
Lykovec jedovatý
Mäta
Mäta pieporná
Magnólia
Majorán záhradný
Mak vlčí
Masticha
Medovka lekárska
Mrkva obyčajná
Mrlík voňavý
Mydlica lekárska
Nechtík lekársky
Nevädza poľná
Očianka Rostkovova
Obličkovec západný
Orech kráľovský
Ostrôžka poľná
Ovos siaty
Pýr plazivý
Pľúcnik lekársky
Pŕhľava dvojdomá
Pakost smradľavý
Palina
Palina abrotská
Palina dračia
Palina pravá
Pamajorán obyčajný
Pavinič päťlistý
Pestrec mariánsky
Plavúň obyčajný
Podbeľ
Podbeľ liečivý
Prútnatec metlovitý
Praslička močiarna
Praslička roľná
Prvosienka jarná
Puškvorec obyčajný
Pyštek obyčajný
Ranostaj pestrý
Rasca lúčna
Rešetliak prečisťujúci
Rebríček obyčajný
Repík lekársky
Rosička okrúhlolistá
Rozchodník prudký
Rozmarín lekársky
Ruža šípová
Rumanček kamilkový
Saturejka záhradná
Sedmokráska obyčajná
Senovka grécka
Sezam indický
Skalnica strechová
Skorocel kopijovitý
Sladovka hladkoplodá
Slivka trnková
Smohla lekárska
Sofora japonská
Srdcovník obyčajný
Stévia cukrová
Stavikrv vtáčí
Tekvica obyčajná
Tis (rod)
Tis obyčajný
Vŕba biela
Všehoj ázijský
Vachta trojlistá
Valeriána lekárska
Veronika (rod)
Veronika cudzia
Veronika lekárska
Veronika obyčajná
Veronika pŕhľavolistá
Veronika potočná
Vres
Xanthorhiza
Yucca schidigera
Zeler voňavý
Zemežlč menšia
Zimozeleň menšia
Zlatobyľ obyčajná
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk