Uralský federálny okruh (rus. Уральский федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Nachádza sa v západnej časti ázijskej časti Ruska. Okruh je rozlohou najväčším regiónom Ruskej federácie, má rozlohu 1 788 900 km² a žije tu 12 373 926 obyvateľov (2002). Najväčšími mestami sú Jekaterinburg, Čeľabinsk a Ťumeň.

Uralský federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000 ako jeden z federálnych okruhov nového administratívneho usporiadania Ruska.

Patrí k ekonomicky najvýznamnejším regiónom Ruskej federácie, produkuje sa tu 16 % hrubého národného produktu a 20 % priemyselnej produkcie krajiny. 42 % vybratých daní v ruskom štátnom rozpočte pochádza práve z tohto okruhu.^[1] V Uralskom federálnom okruhu sa nachádza obrovské nerastné bohatstvo, tretina ruských ložísk ropy, šestina zásob železnej rudy, 10 % drevnej hmoty, viac ako 4 % zásob farebných kovov. Toto územie je bohaté na veľké ložiská bauxitu, chromitu, farebných a vzácnych kovov, fosfátov, baritu, vápenca a ďalších prírodných stavebných materiálov. Ťaží sa tu viac ako 92 % plynu a 68 % ropy Ruskej federácie. Práve odtiaľto pochádza 40 % ruskej produkcie ocele.^[1]

Administratívne členenie okruhu

Uralský federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:

Štyri oblasti a dva autonómne okruhy.

1. Kurganská oblasť – administratívne centrum Kurgan

2. Sverdlovská oblasť – administratívne centrum Jekaterinburg

3. Ťumenská oblasť – administratívne centrum Ťumeň

4. Chantyjsko-mansijský autonómny okruh* – administratívne centrum Chanty-Mansijsk

5. Čeľabinská oblasť – administratívne centrum Čeľabinsk

6. Jamalskonenecký autonómny okruh* – administratívne centrum Salechard

* autonómne okruhy sú súčasťou Ťumenskej oblasti

Hlavným mestom Uralského federálneho okruhu je Jekaterinburg.

Najväčšie sídla okruhu

Najväčšími sídlami Uralského federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010^[2]) sú:

• Jekaterinburg (rus. Екатеринбург) 1.344 tis.
• Čeľabinsk (rus. Челябинск) 1.096 tis.
• Ťumeň (rus. Тюмень) 580 tis.
• Magnitogorsk (rus. Магнитогорск) 410 tis.
• Nižnij Tagil (rus. Нижний Тагил) 373 tis.
• Kurgan (rus. Курган) 322 tis.
• Surgut (rus. Сургут) 302 tis.
• Nižnevartovsk (rus. Нижневартовск) 248 tis.
• Zlatoust (rus. Златоуст) 189 tis.
• Kamensk-Uraľskij (rus. Каменск-Уральский) 179 tis.
• Miass (rus. Миасс) 152 tis.
• Pervouraľsk (rus. Первоуральск) 134 tis.
• Novyj Urengoj (rus. Новый Уренгой) 120 tis.
• Neftejugansk (rus. Нефтеюганск) 119 tis.
• Nojabrsk (rus. Ноябрьск) 111 tis.
• Toboľsk (rus. Тобольск) 99 tis.

Najvyšší politickí predstavitelia okruhu

Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie

(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Uralský federálny okruh“)

• Piotr Michajlovič Latyšev (rus. Пётр Михайлович Латышев) – od 18. mája 2000 do 2. decembra 2008
• Nikolaj Alexandrovič Vinničenko (rus. Николай Александрович Винниченко) – od 8. decembra 2008 do 5. septembra 2011
• Jevgenij Vladimirovič Kujvašev (rus. Евгений Владимирович Куйвашев) – od 6. septembra 2011 do 14. mája 2012
• Igor Riurikovič Cholmanskich (rus. Игорь Рюрикович Холманских) - od 18. mája 2012 dodnes (2013)

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálny portál Uralského federálneho okruhu (v ruštine, angličtine, nemčine)
• Oficiálny portál Splnomocnenca Uralského federálneho okruhu (v ruštine)

Ruský portál