A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
UFO (z angl. Unidentified Flying Object – neidentifikovaný lietajúci objekt, skratka UFO alebo pôvodne UFOB; iné názvy: ufo,[1][2] neidentifikovaný lietajúci objekt, ľudovo lietajúci tanier) je úkaz alebo predmet pozorovaný na oblohe a v atmosfére Zeme, príp. na povrchu Zeme, ktorý neinformovaný alebo neskúsený pozorovateľ – pre dojem, že tento úkaz alebo predmet nemá prirodzený pôvod – pokladá za dopravný prostriedok mimozemskej civilizácie.[3][4][5]
Encyklopédia astronómie (1987) ho v presnom zmysle definuje ako „stimul pre jednotlivca al. skupinu podať správu o¨objekte pozorovanom na oblohe (prípadne na zemi), schopnom lietať, pre kt. pozorovateľ nevie nájsť prirodzený pôvod a kt. mu svojou záhadnosťou dá dostatočný dôvod na to, aby o ňom podal správu príslušnej organizácií“.[3] V roku 1953 United States Air Force ako prvé zaviedli výraz Unidentified flying object (skratka UFOB) ako termín označujúci „akýkoľvek vzdušný objekt, ktorý sa svojím správaním, aerodynamickou povahou alebo nezvyčajnými vlastnosťami nezhoduje so žiadnym v súčasnosti známym lietadlom alebo strelou s vlastným pohonom alebo ktorý nemôže byť s istotou identifikovaný ako známy objekt“, pričom termín „známy objekt“ pre účely tejto definície „zahŕňa balóny, astronomické telesá, vtáky a tak ďalej“.[6]
Výskum
Výskumom ufa sa zaoberá ufológia a paleoastronautika. Ide spravidla o súkromné aktivity. Dosť špecifická je problematika údajných kontaktov s posádkami UFO, ako aj problematika tzv. únosov (angl. abduction) do UFO a implantátov od posádky UFO, ktorej sa venujú niektorí psychológovia (napr. John Mack).[chýba zdroj
Moderný výskum UFO delí UFO na 6 hlavných kategórií:
- noctural lights – zvláštne nočné svetelné zjavenia
- daylight disc (DD) – disky a podobne pozorované cez deň
- close encounter of the first kind (CE-I) – blízke stretnutie prvého druhu – objekty vo vzdialenosti max. 150 m od svedka
- close encounter of the second kind (CE-II) – blízke stretnutie druhého druhu – CE-I vzájomne fyzikálne pôsobiace s okolím (napríklad elektromagnetické rušenie)
- close encounter of the third kind (CE-III) – blízke stretnutie tretieho druhu – CE-I a CE-II s pozorovaním bytostí
- close encounter of the fourth kind (CE-IV) – blízke stretnutie štvrtého druhu – únosy ľudí[chýba zdroj
Dejiny
Zvláštne úkazy na nebi boli zaznamenané v celej histórii. Niektoré boli vysvetlené ako kométy, či meteory, iné ostali neobjasnené. Armáda Alexandra Veľkého v roku 329 pred Kr. videla „dva strieborné štíty“ na oblohe. 14. apríla 1561 obloha nad Norimbergom v Nemecku bola údajne zaplnená veľkým množstvom valcovitých a guľovitých objektov zdanlivo zapojených vo vzdušnej bitke.[chýba zdroj
UFO sa v minulosti vysvetľovalo ako zlé znamenia, anjeli, a iné náboženské znamenia. Za nadprirodzený fenomén hodný vedeckého výskumu sa začalo UFO považovať bezprostredne po 2. svetovej vojne, v období keď sa začal rozvíjať letecký priemysel, keď bol vytvorený aj výraz „UFO“ (pozri aj foo fighter).[chýba zdroj
Pravdepodobne najviac diskutovaným prípadom je prípad z 2. júna 1947 z mesta Roswell v Novom Mexiku v USA. Na oblohe bol vtedy pozorovaný predmet v tvare disku a miestny farmár vraj potom našiel na svojom pozemku vzdialenom asi 110 km od Roswellu vrak lietajúceho taniera. Oznámil svoj nález polícii, ktorá spoločne s armádou miesto obkľúčila, vrak odviezla na neznáme miesto a snažila sa celú vec utajiť pred verejnosťou. Ešte dlhé roky potom sa v novinách objavovali články, ktoré prinášali výpovede svedkov, ktorí sa údajne podieľali na výskume vraku a mŕtvej posádky lietajúceho taniera vykonávanom na leteckej základni Wright Field v Daytone. Udalosť sa stala námetom niekoľkých kníh i filmových predlôh, americká armáda dodnes celú záležitosť kategoricky popiera, vyhlasuje ju za výmysel senzáciechtivých novinárov; sama však dodnes niekoľkokrát zmenila oficiálnu verziu toho, čo sa v oblasti naozaj stalo.[chýba zdroj
Pokusy o vysvetlenie
Vzhľadom na mimoriadny záujem médií boli vládami všetkých zainteresovaných štátov (predovšetkým USA) ustanovené rôzne komisie a výbory, ktoré mali vniesť jasno do otázky pôvodu nevysvetlených fenoménov UFO. Pravdepodobne najväčším z týchto projektov bol Projekt Blue Book, ktorý pod patronáciou a finančným zabezpečením vlády USA v rokoch 1952 – 1970 preskúmal viac ako 10 000 hlásení o výskyte UFO na území USA. Výsledkom tejto veľmi rozsiahlej odbornej štúdie však bolo konštatovanie, že vo viac ako 90 % prípadoch je možné hlásené pozorovania celkom racionálne vysvetliť prírodnými úkazmi. Napriek tomu však ostáva približne 3 % hlásení, pre ktoré nebolo nájdené uspokojivé vysvetlenie a zostávajú dodnes záhadou.[chýba zdroj
Racionálne vysvetliteľné úkazy
Úkazy, ktoré sa zvyknú označovať ako UFO a majú racionálne vysvetlenie, sú napríklad:
- pozorovanie lietadiel najmä pri štarte alebo pristávaní, vzducholodí alebo meteorologických balónov v neobvyklom nasvietení alebo pozorovaných pod zvláštnym uhlom, alebo pozorovaných pozorovateľom neschopným správnej identifikácie
- pozorovanie rakiet, družíc a kozmického odpadu. Tieto telesá sa často stávajú nečakane jasnými vo chvíli ich zániku v atmosfére, v čase zážihu raketových motorov, alebo pri odraze slnečného svetla od ich povrchu. Pri zážihu motorov družice môže dôjsť až k výraznej zmene tvaru pozorovaného objektu, napríklad v roku 1992 tisíce očitých svedkov na pobreží Čile videli prelet ruskej vojenskej družice, ktorá prehcádzala na vyššiu dráhu. Jav popísali ako „malý svietiaci prsteň, ktorý sa postupne zväčšil na priemer 5°, z ktorého ďalej vybiehal svietiaci kužeľ s vrcholovým uhlom asi 40°.“
- atmosférické javy ako neobvyklý tvar oblakov, fata morgána, slnečné a mesačné svetlo, polárna žiara, kryštáliky ľadu vo vysokých vrstvách atmosféry (napr. v roku 1992 bol na observatóriu La Silla pozorovaný difúzny oblak, ktorý zodpovedal vypustenej odpadovej vode z raketoplánu Discovery) a mnohé iné. V prípade mrakov veľmi často ide o tzv. šošovkovité oblaky, odborne altostratus lenticularis.
- astronomicke telesá – Mesiac, planéty, jasné hviezdy (často napr. Sírius alebo Vega) najmä pri scintilácii nad zemským obzorom.
- meteory, hlavne veľmi jasné (bolidy)
- svetlá reflektorov alebo laserových efektov odrážaných mrakmi, vzdialený ohňostroj…
- kŕdeľ letiacich vtákov
- guľový blesk
- horiace bahenné plyny
- halucinácia
- úmyselné falošné hlásenie s cieľom finančného zisku, vlastného zviditeľnenia alebo aj duševnej poruchy
- skúšky vysoko utajovaných leteckých zbraní založených na novovyvinutých technológiách alebo nových princípoch pohonu[chýba zdroj
Špekulatívne vysvetlenia
Ak nie je možné vysvetliť nejaký úkaz hore uvedenými možnosťami, často sa naskytnú špekulatívne vysvetlenia, ako napríklad:
- návštevy kozmických lodí cudzích vesmírnych civilizácií
- návštevy ľudí z budúcnosti, schopných cestovať v čase
- paranormálne javy
- návštevy ľudí z paralelných vesmírov[chýba zdroj
Referencie
- ↑ Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „ufo“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a uprav. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X
- ↑ Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „UFO“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=UFO&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8#
- ↑ a b Hajduk, Anton; Štohl, Ján, edi. (1987), „UFO“, Encyklopédia astronómie (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 627
- ↑ „UFO“, Malá československá encyklopedie, VI. svazek, Š – Ž (1. vyd.), Praha: Academia, 1987, str. 358
- ↑ „UFO“, Malá slovenská encyklopédia (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; Goldpress Publishers, 1993, str. 752, ISBN 80-85584-12-3
- ↑ Air Force Regulation No. 200-2, Unidentified Flying Objects Reporting, 26 August 1953, Washington, DC: Department of the Air Force, 1953 (vyd. 1953-08-26)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému UFO
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrodynamika
Astrofyzika
Astrometria
Astronómia podľa štátu
Astronómovia
Astronomické úkazy
Astronomické časopisy
Astronomické cykly
Astronomické jednotky dĺžky
Astronomické novinky
Astronomické objekty
Astronomické observatóriá
Astronomické organizácie
Červený posun
Ablácia (astronómia)
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna jasnosť kométy
Absorpčné čiary
Albedo
Alhidáda
Amatérska astronómia
Archeoastronómia
Areocentrická dráha
Asterizmus
Astrobiológia
Astrochémia
Astrofotografia
Astrofyzika
Astrometria
Astronóm
Astronómia
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Astronómia viditeľného svetla
Astronomické súradnicové systémy
Astronomický katalóg
Astronomický kongres v Prahe
Astronomický symbol
Baldetova metóda odhadu jasnosti kométy
Baryónové číslo
Beyerova metóda odhadu jasnosti kométy
Biela noc
BOOMERanG
Centrála pre kométy a planétky
Central Bureau of the International Polar Motion Service
Chronológia vesmíru
Chronologická tabuľka kozmologických teórií
Deklinácia (astronómia)
Dichotómia (astronómia)
Dissertatio cum Nuncio Sidereo
Dopplerov jav
Družica
Družicová geodézia
Ekvidenzitometrická metóda
Ekvinokcium (súradnice)
Elementy dráhy
Epocha (astronómia)
Extrafokálna metóda odhadu jasnosti kométy
Extragalaktická astronómia
Fázový uhol
Fabryho metóda odhadu jasnosti kométy
Farebný index
Flamsteedovo označenie
Galaktická astronómia
Gama astronómia
Gaussov rok
Gravitačný parameter
Hawkingovo žiarenie
Heliaktický
Heliocentrická dráha
Hertzsprungov-Russellov diagram
Historická astronómia
Holetschkova metóda odhadu jasnosti
Hubblova konštanta
Hubblovo hlboké pole
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hubblov zákon
Hvězdářská ročenka
Hviezdna veľkosť
Infračervená astronómia
Institute of Space and Astronautical Science
J2000.0
Koincidencia (fyzika)
Kondenzácia (astronómia)
Konečný osud vesmíru
Kopernikovský princíp
Kozmické žiarenie
Kozmické neutrínové pozadie
Kozmické pozadie gravitačných vĺn
KOZMOS (časopis)
Kráter
Lambda-CDM model
Letopočet
Mascon
Medzihviezdna hmota
Medzinárodný rok astronómie
Meteoritika
Mikrovlnové pozadie
Milankovičov cyklus
Mimozemský život
Modul vzdialenosti
Morrisova metóda odhadu jasnosti kométy
Multiverzum
Náboženské interpretácie Veľkého tresku
Narodenie Ježiša Krista
Nebeská mechanika
Nekonvenčná astrofotografia
Neutrínová astronómia
Noc
Nukleosyntéza (kozmológia)
Obežná dráha
Obežná rovina
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Objekt hlbokého vesmíru
Obloha
Optická astronómia
Označenie premenných hviezd
Pól (vesmírne teleso)
Park tmavej oblohy
Planetológia
Platónsky rok
Polárna noc
Polnoc
Poludnie
Portál:Astronómia
Pozičný uhol
Pozorovacia kozmológia
Pozorovateľská astronómia
Primárne kozmické žiarenie
Protoplanetárna hmlovina
Rádioastronómia
Röntgenová astronómia
Radiálna rýchlosť
Rektascenzia
Rocheova medza
Súmrak
Sústava astronomických konštánt
Saros
Selenológia
Sférická astronómia
Sidgwickova metóda odhadu jasnosti kométy
SIMBAD
Spacewatch
Stelárna astronómia
Svetový čas
UFO
Ultrafialová astronómia
Vývoj hviezdy
Večer
Veľká polos
Veľká skupina kvazarov
Vesmír
Vlákno (galaxie)
Vysokoenergetická astronómia
Vznik a vývoj galaxií
Vznik hviezdy
World Jump Day
Západ slnka
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zorné pole (optika)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk