Tykadlo je párový orgán, ktorý sa nachádza na hlave (caput) prakticky každého jedinca z triedy hmyzu.

Tykadlá majú zvyčajne článkovaný charakter a pre jedinca hmyzu majú veľký význam, lebo sa na nich nachádzajú niektoré významné zmyslové orgány: čuchové, hmatové a u niektorých zrejme i sluchové orgány. U niektorých druhov hmyzu je tykadlo typickým orgánom, ktorý ho charakterizuje. Napr. u fuzáčov, alebo u motýľov z čeľade okáňovitých (Saturnidae = Attacidae). Latinsky sa tykadlá označujú, ako antennae. Denné motýle majú zvyčajne kyjovitý tvar tykadiel, ktoré bývajú hladké. U nočných motýľov (Heterocera) sa vyskytujú viaceré tvary tykadiel. Popisujú sa tykadlá nitkovité, štetinovité, obrvené, ozubené, pílkovité, vretenovité, tyčinkovité, hrebeňovité, dvojito hrebeňovité a pod. Typickým sú tykadlá u známej čeľade chrobákov – fuzáčov (Cerambycidae), kde im tento typický vzhľad ich tykadiel dal aj ich slovenský názov. Tykadlá pôvodne vznikli ako článkované končatiny druhého hlavového článku, ktoré sa ďalším vývojom funkčne i morfologicky zmenili a prebrali funkciu zmyslových orgánov. U niektorých radov hmyzu sú na tykadlách vytvorené štruktúry, ktoré slúžia ako dôležitý determinačný znak. V embryonálnom štádiu sa tykadlá spočiatku zakladajú na hlave ventrálne, ale neskôr - počas vývoja jedinca sa presúvajú dorsálne medzi zložené oči. Tykadlá u väčšiny druhov hmyzu majú podobnú základnú štruktúru. Vyrastajú na hlave z tzv. tykadlovej jamky. Skladajú sa zo základného článku, ktorý sa nazýva scapus. Okolo základu tykadla prebieha tzv. tykadlový šev = (sutura antennalis). Ako druhý v poradí nasleduje menší článok, ktorý sa nazýva pedicel. Zvyšné články tykadla, ktoré sú veľmi podobné vytvárajú spolu tzv. bičík. Počet článkov tohto bičíka, ale aj ich tvar je u jednotlivých druhov hmyzu rozličný.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tykadlo

Zdroj

• Jasič, J.: 1984, Entomologický náučný slovník. Bratislava, Príroda, 680 pp: (heslo: tykadlá, 508).