A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Turci sú najväčší z turkických národov, ktorého vlastný vývoj začal v 11. storočí na území Malej Ázie a pokračoval v 14. až 16. storočí vytvorením tureckej národnosti v rámci Osmanskej ríše, ktorá zaberala takmer celý Arabský polostrov, väčšiu časť juhozápadnej Ázie a časti juhovýchodnej Európy.
Dejiny a pôvod
Turci patria pod turkické národy, ktoré pôvodom pochádzajú zo strednej Ázie a prvé zmienky máme o nich od byzantských spisovateľov zo 6. stor. po Kr. Išlo o nomádske kmene jazykovo a rasovo príbuzné Hunom, Avarom, starým Bulharom, Starým Maďarom, Tatárom a Mongolom. Byzantskou ríšou boli často využívaní ako žoldnieri. Mnohí Turci slúžili vo vojskách arabských kalifov, kde zároveň prestúpili na islam. Tak vznikli Seldžuckí Turci, ktorí ovládli byzantské územia Palestíny a mnohé časti Malej Ázie, čo viedlo ku križiackym vojnám. V roku 1204 však križiaci dobyli kresťanskú Byzantskú ríšu. Turci ostali usadení na mnohých územiach strednej a východnej Malej Ázie, na západe prežil grécky štát, nástupca Byzancie Nikajské cisárstvo. Sila Seldžuckých Turkov bola definitívne potlačená ich príbuznými Mongolmi. V 13. stor. sa zároveň vytvorila tzv. Osmanská dynastia, ktorú založil Osman I. Gazi, Turek z maloázijskej Bitýnie, ktorý zároveň založil národ Osmanských Turkov. Osmani postupne ovládli všetky maloázijské územia novovzniknutej Byzancie, zaútočili na Balkán a v roku 1453 dobyli Konštantinopol, čím padla Byzantská ríša, ktorej nástupcom sa stala práve Osmanská ríša. V 13. a 14. stor však v Malej Ázii nežilo veľa tureckých rodín a po zničení Byzantskej ríše bolo turecké obyvateľstvo len slabou menšinou. Väčšina maloázijského obyvateľstva bola tvorená Grékmi (takmer 80%), ďalej tu žili najmä Arméni, Asýrčania a v menšej miere Kurdi, Lazi a Židia. Gréci, Arméni, Asýrčania a Lazi boli ortodoxní kresťania, Kurdi boli zoroastristi. Medzi 16.-17. stor začína veľká islamizácia gréckeho a arménskeho obyvateľstva Malej Ázie, väčšina z nich kvôli mnohým výhodám (napr. nižšia daň) dobrovoľne prestupovala na islam a stratila svoj jazyk v prospech turečtiny. Tak už začiatkom 18. stor. ostali kesťanskí Gréci len na maloázijských pobrežiach a vo vnútrozemských veľkomestách. Navyše sa toto islamizované obyvateľstvo miešalo so sem presídlenými arabskými moslimami, či odvedenými janičiarmi z rôznych oblastí Osmanskej ríše. Samotní osmanskí sultáni boli už od 14. stor. rôzneho etnického pôvodu. Osmanská dynstia mala turecký, grécky, gruzínsky a francúzsky pôvod, hoci sa hlásila len k tureckým tradíciam.
Moderný Turecký národ sa od doby prvého premiéra Tureckej republiky Mustafu Kemala Atatürka hlási práve ku svojim predtureckým koreňom a snaží sa stotožniť najmä so starovekými civilizáciami Malej Ázie, ako Gréci, Chetiti, Frýgovia či Trójania, hoci niektorí nacionalisti toto spájanie odmietajú. Po výmene obyvateľov s Gréckom a Bulharskom v 20. rokoch 20. stor. prišlo do Turecka mnoho jazykovo rozdielnych moslimov (grécki moslimovia, Arumuni, Slovania, Albánci) ktorí sa tradične považovali za Turkov. Práve začiatkom 20. stor., po rozpade Osmanskej ríše a vzniku Tureckej republiky sa utvoril moderný turecký národ, ktorý už nebol postavený na islame, ako počas osmanskej doby, ale na tureckej národnej identite, sám Atatturk bol ateista. Je však pravda, že Atatturk genocídami na Grékoch a Arménoch a následnej výmene obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom v roku 1923 fakticky "očistil" turecko od drvivej väčšiny kresťanov. Niektorí ortodoxní kresťania, tzv. Karamanlidi, boli potomkovia jazykovo poturčených Grékov, teda za materinský jazyk mali turečtinu, no uchovali si grécke náboženstvo. Títo obyvatelia mohli byť teoreticky zakomponovaní do moderného tureckého národa, no boli prinútení odísť do Grécka, spoločne s grécko hovoriacimi Grékmi. Naopak, do tureckého národa boli znova zakomponovaní mnohí moslimovia rôzneho jazykového pôvodu, čo bolo odkazom na osmanskú kultúrnu identitu, kedy by Turci do svojho národa ťažko prijali kresťanov.
Genetická analýza tureckého národa, robená L.L Cavallim Sforzom potvrdila, že moderní obyvatelia Turecka sú hlavne potomkovia pôvodného mediteránskeho starovekého obyvateľstva. Turkický-ázijský pôvod bol objavený len u 10% Turkov, ktorí pochádzajú hlavne z východného a stredného Turecka a líšia sa od väčšinového obyvateľstva mongoloidnými črtami tváre.
Kultúra
Turecká kultúra vznikala medzi 14. – 16. stor. Vychádza najmä z pôvodnej byzantskej gréckej kultúry, obohatenej o silné vplyvy od Peržanov, Arabov, Arméncov a Indov. Známe je hlavne turecká osmanská architektúra, ktorá mieša vplyvy byzantské a arabsko-perzské, neskôr aj západoeurópske. Najznámejším osmanským architektom bol Mimar Sinan, poturčený Kapadócky Grék. Známy architekt bol aj Sedefkar Mehmed Agha, pôvodom Albánec. Tradičné osmanské domy pozostávali z kombinácie vkusného dreva a muriva, tento typ bol prevzaný od Peržanov, rovnako ako aj pestré záhrady. Turecká hudba je veľmi rozmanitá a jej pôvod je prevažne byzantský grécky, s prvkami perzskými. Ľudové tance sú tiež prevažne pôvodné byzantské, najznámejšie sú tance Sirto (totožné s gréckym Syrtos, ktorého pôvod je ešte starogrécky), Zeybek (grécke Zembekiko), Kasap Havasi (byzantského gréckeho pôvodu) či Çiftetelli (grécky Tsifteteli), čo je orientálny ženský tanec, spomínaný u mnohých starovekých národov. Tradičné hudobné nástroje boli prevzaté z byzantskej doby a ich pôvod môžeme vystopovať u pôvodných starovekých národov. Sú to strunové baglama, buzuk a kanun. Používa sa aj sláčikové kemenče a európske husle. Z dychových nástrojov sú to zurna a klarinet. Používa sa aj bubon (tumberlek) a krusta. Prevažujú hlavne strunové nástroje, ostatné sú ako sprievod, hoci sa turecká hudba významne líši vzhľadom na geografické lokality. Známym spevákom tradičnej hudby je Neşet Ertaş a speváčka Candan Erçetin. Väčšina Turkov je islamského vierovyznania, do 20. stor. bolo u mnohých národov Osmanskej ríše slovo "Turek" fakticky synonimom pre moslima, preto neexistovali žiadni kresťanskí Turci. Dnes sú kresťania v Turecku hlavne gréckej a arménskej národnosti.
Jazyk
Turečtina patrí k turkickým jazykom a je rodným jazykom väčšiny Turkov. Zapisuje sa latinskou abecedou. Existujú aj menšiny grécky hovoriacich Turkov, v menšej miere albánsky, arumunsky a slovansky hovoriacich.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turci (Anatólia)
Zdroje
- Çarkoǧlu, Ali (2004). Religion and Politics in Turkey. Routledge (UK)
- "The Ottoman Music". Tanrıkorur, Cinuçen (Abridged and translated by Dr. Savaş Ş. Barkçin). Retrieved June 26, 2000.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňania
Česi
Čuvaši
Škóti
Španieli (etnikum)
Švédi
Švajčiari
Židia
Afganci
Africké etniká, národy a národnosti
Afrikánci
Alani
Albánci
Angličania
Arabi
Arméni
Asýrčania (súčasnosť)
Azerbajdžanci
Baškirovia
Baskovia
Bengálci
Bretónci
Bulhari
Chetiti
Curaçajčania
Dákovia
Dáni
Eskimáci
Etnické skupiny podľa kontinentu
Etniká, národy a národnosti podľa štátu
Etnologické výhonky
Etruskovia
Fíni
Feničania
Filištínci
Filipínci
Flámi
Francúzi
Góti
Germáni
Gréci
Gruzínci
Haiťania
Havajčania
Holanďania
Ióni
Indiáni
Indonézania
Indovia
Inuiti
Iránci
Japonci
Kórejčania
Keňania
Kelti
Kopti
Kozáci
Kubánci
Kurdi
Laosania
Litovci
Lužickí Srbi
Maďari
Malťania
Mandžusko-tunguzské národy
Menšiny
Nóri
Nemci
Nigerčania
Nomádi
Oseti
Osobnosti podľa pôvodu
Panamčania
Poliaci
Portoričania
Portugalčania
Protobulhari
Rómovia
Rakúšania
Románi
Rumuni
Rusíni
Rusi
Sýrčania
Slováci
Slovania
Starí Germáni
Sumeri
Taliani
Tatári
Thajčania
Turci (Anatólia)
Turkické národy
Ukrajinci
Uralské národy
Vandali
Vikingovia
Walesania
Íri
Čángóovia
Šerpovia (etnikum)
Žužanovia
Abasgovia
Abcházi
Acehovia
Achájci
Alani
Američania (USA)
Amharci
Amiši
Amoriti
Angličania
Anglovia
Anti
Arabi
Aramejci
Arméni
Asýrčania (súčasnosť)
Asýrčania (starovek)
Austrálski domorodci
Avari (Stredná Ázia)
Bajuvariovia
Banjarci
Baskovia
Bavori (Germáni)
Bretónci
Buduchovia
Bulhari
Cakóni
Chazari
Dákovia
Drávidi
Egypťania (starovek)
Etruskovia
Európania
Fíni
Faerčania
Feničania
Ferganskí Kypčakovia
Filipínci
Garifuna (etnikum)
Germáni
Geti
Gruzínci
Hebrejci
Heléni
Hinalugovia
Huculi
Huni
Hyksósi
Iberi
Ilýri
Indoeurópania
Indovia
Inguši
Iránci
Italikovia
Izraeliti
Jazygovia
Kórejčania
Kabardi
Kalmyci
Kanaánci
Karaguni (Epirus)
Katalánci
Kazachovia
Khméri
Kimerovia
Koriaci
Kozáci
Kreoli
Kryzovia
Kumáni (západní Kypčakovia)
Kurši
Kurdi
Lýdi
Latgalci
Litovci
Livónci
Médi
Ma’anyan (etnikum)
Mandejci
Mandigo
Maoriovia
Mauri
Mestic
Mikronárod
Moldavčania
Mongoli (mongolské jazyky)
Mordvania
Morské národy
Mulat
Národnostná otázka
Nóri
Nemci
Oseti
Paštuni
Parti
Pečenehovia
Pelasgovia
Peržania
Portugalčania
Prusi (baltský národ)
Rómovia
Rakúšania
Rimania (staroveký národ)
Románi
Ružový ostrov
Sakovia
Sarmati
Selovia
Semiti
Skýti
Slováci
Slovania
Taliani
Tatári (etnikum)
Teutóni (kmeň)
Tibeťania
Tochari
Tráci
Turci (Anatólia)
Turkické národy
Turkméni
Ugrofíni
Ujguri
Ukrajinci
Valasi (severné Karpaty)
Varjagovia
Veneti (Itália)
Vikingovia
Vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)
Zambo
Zemgalovia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk