Truhlica (truhla, škrina, súsek) na výbavu je druh uzavretého odkladacieho nábytku, ktorý dostávala nevesta do výbavy. Bola osobným majetkom nevesty a slúžila na uloženie odevu a textilu. Často mala na čelnej strane meno majiteľky a dátum sobáša. Prevoz výbavy patril k dôležitým predsvadobným úkonom.

Z hľadiska konštrukcie delíme truhly na na dve skupiny. Starším druhom sú truhly z tvrdého dreva stĺpikovej konštrukcie, so stenami zhotovenými šindľovou technikou, s plochým alebo sedlovým vrchnákom, zdobené rytým geometrickým ornamentom. Vyskytovali sa najmä na severozápadnom Slovensku. Mladším druhom sú truhly z mäkkého dreva. Základ tvoria ploche steny navzájom spojené čapovaním s plochým vrchnákom. Vyskytovali sa na celom území Slovenska. Spoločným znakom oboch druhov truhiel bol vo vnútri úzky priečinok na bočnej strane, ktorý slúžil na úschovu cenností, písomností a rôznych drobností. Vrchnák priečinka slúžil zároveň ako podpera vrchnáka truhly pri jej otvorení. Truhly stáli zvyčajne na doskových tvarovaných nohách alebo na sústružených či rezaných nohách rôznych tvarov. Opatrené boli kovanými držiakmi a zámkami na kľúč. Niektoré truhly obsahovali aj skrýš, najčastejšie vo zdvojenom dne alebo bočnej stene.

Truhly na odev patria k najviac zdobeným kusom ľudového nábytku. Uplatňovala sa na nich najmä maľovaná výzdoba, rytý ornament, príp. intarzia. V novej domácnosti tvorila truhlica súčasť zariadenia izby. V porovnaní s truhlou na potraviny bola kratšia a širšia. Na prelome 19. a 20. storočia sa objavili truhly, ktoré mali v spodnej časti širokú zásuvku. Začiatkom 20. storočia ich začali nahrádzať skriňa.

1. ↑ Heslo Truhla na šaty na internetovej encyklopédii Ľudová kultúra

• IVANICKÁ, Zuzana; DANO, Ján. Ľudový nábytok v múzeách na Slovensku : Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---