Pohľad na Trojicko-sergijevskú lavru koncom 19. storočia

Mnísi pred katedrálou sv. Trojice, koniec 19. storočia

Trojicko-sergijevská lavra (rus. Тро́ице-Се́ргиева ла́вра) je najdôležitejší ruský monastier a duchovné centrum ruskej pravoslávnej cirkvi. Nachádza sa v meste Sergijev Posad, asi 78 km severovýchodne od Moskvy smerom na Jaroslavľ. Má status lavry, teda podlieha priamo pariarchovi.

Dejiny monastiera

Monastier založil v roku 1345 jeden z najuctievanejších ruských svätcov, Sergej Radonežský, ktorý na mieste postavil drevený kostol na počesť svätej Trojice. V roku 1355 prijal regulu, ktorá vyžadovala výstavbu ďalších pomocných budov – refektára, kuchyne a pekárne. Táto regula poslúžila ako vzor mnohým Sergejovým žiakom, ktorí neskôr podľa nej založili viac ako 400 kláštorov po celom Rusku, vrátane slávneho Soloveckého monastiera pri Bielom mori, Simonovského monastiera v Moskve a Kirillo-Belozerského monastiera na severe Ruska.

Svätý Sergej podporoval Dmitrija Donského v jeho boji proti Tatárom. Dvaja spomedzi jeho mníchov sa zúčastnili na bitke na Kulikovom poli (1380). Monastier bol poškodený požiarom pri útoku Tatárov v roku 1408. V roku 1422 bol Sergej Radonežský vyhlásený za patróna Rusi. V tom istom roku postavili srbskí mnísi, ktorí v kláštore našli útočisko po porážke na Kosovom poli, prvú kamennú katedrálu, rovnako zasvätenú svätej Trojici. V katedrále boli uložené relikvie sv. Sergeja. Freskami ju ozdobil najvýznamnejší ruský maliar ikon Andrej Rubľov.

V roku 1476 bol na popud Ivana III. postavený Kostol sv. Ducha, na jeho stavbe sa podieľali pskovskí majstri. Tento kostol je jedným z mála zachovaných exemplárov pravoslávneho kostola so zvonicou na vrchu. Interiér bol ako jeden z prvých vyzdobený glazúrovanými dlaždicami. V roku 1559 Ivan Hrozný nariadil stavbu katedrály Nanebovzatia, ktorá trvala 26 rokov. Tento kostol je oveľa väčší ako jeho predobraz, moskovský Uspenský sobor. Veľkolepý ikonostas z 16.–18. storočia obsahuje majstrovské dielo Simona Ušakova, ikonu Poslednej večere. Interiér vyzdobili roku 1684 modrými a fialovými freskami majstri z Jaroslavle. Na klenbe je zobrazený pohreb Borisa Godunova, členov jeho rodiny a niekoľkých patriarchov z 20. storočia.

Monastier bol centrom stredovekého kronikárstva a ikonopisectva. Oproti jeho múrom vyrástol v 16. storočí Konvent sv. Paraskievy. Po ruskej revolúcii v roku 1917 bol kláštor nariadením sovietskych autorít v roku 1920 zatvorený. Kláštorné zvony, vrátane 65-tonového Cárskeho zvona, boli zničené. Po roku 1945 sa kláštor vďaka zmierneniu Stalinovej proticirkevnej politiky vrátil do rúk ruskej pravoslávnej cirkvi; bohoslužby boli obnovené 16. apríla 1946. Až do roku 1983 bol monastier sídlom moskovského patriarchu, ktorý dnes sídli v Danilovom monastieri v Moskve. V roku 1993 bola Trojicko-sergijevská lavra zapísaná na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trojicko-sergijevská lavra

Externé odkazy

• Oficiálna stránka múzea.
• Oficiálna stránka Trojicko-sergijevskej lavry.
• Stránka svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tento článok týkajúci sa pravoslávia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.