Trofim Deisovič Lysenko
sovietsky agronóm a biológ
Narodenie	29. september 1898 Karlivka, Rusko
Úmrtie	20. november 1976 (78 rokov) Moskva, ZSSR
Známy vďaka	propagácii nevedeckých metód
Rodičia	Denis Lysenko, Oksana Lysenko
Odkazy
Commons	Trofim Denisovič Lysenko
Biografický portál

Trofim Denisovič Lysenko (rus. Трофи́м Дени́сович Лысе́нко) (* 29. september 1898, Karlivka, Rusko – † 20. november 1976, Moskva, ZSSR) bol sovietsky agronóm považovaný za významného predstaviteľa tzv. mičurinovej agronómie, popredný biológ počas Stalinovej éry. Známy sa stal kvôli zavádzaniu nevedeckých metód v biológii a poľnohospodárstve.

Odmietal mendelovskú genetiku, ktorú sa pokúšal nahradiť teóriami hybridizácie ruského šľachtiteľa I.V. Mičurina. Napriek tomu, že bol Lysenko bezpartajný, podarilo sa mu vďaka dobrým kontaktom s politickými špičkami presadzovať svoje teórie ako jediné správne a viesť štvavú kampaň proti svojim oponentom z radov biológov. Jeho snahy o zvýšenie produkcie poľnohospodárskych výnosov si vyslúžili pozornosť a podporu Stalina, najmä po hladomoroch v 30. rokoch a poklese produktivity sovietskeho poľnohospodárstva, ktorá nasledovala po násilnej kolektivizácii.

V roku 1940 sa stal riaditeľom Ústavu genetiky Sovietskej akadémie vied, čím dosiahol vrchol svojej moci. Presadzoval anti-mendelovské doktríny a výrazne tým ovplyvnil sovietsky vzdelávací systém. V roku 1948 znamenal nesúhlas s Lysenkovou teóriou prostredím získanej dedičnosti politické prenasledovanie, stratu miesta vo vedeckom pracovisku alebo dokonca väzenie. Viacerí vedeckí oponenti Lysenka zahynuli vo väzeniach NKVD. Lysenkove práce boli v Sovietskom zväze oficiálne odsúdené v roku 1964 a v roku 1965 bol odvolaný z funkcie riaditeľa Ústavu genetiky.^[1] Napriek následnému návratu k mendelovskej genetike a klasickej vede krajina v tomto odvetví vedy stratila krok s vývojom vo svete.

Lysenko ako agronóm propagoval viacero postupov, ako jarovizáciu, letnú výsadbu zemiakov. Väčšina jeho metodík bola kritizovaná vedcami ako boli P.N. Konstantinov, A.A. Ľubiščev, P.I. Lisicyn a ďalší. Okrem kritiky jeho poľnohospodárskej metodiky, väčšina vedeckej obce odsudzovala aj jeho odmietanie medzinárodnej vedy a poľnohospodárskej praxe. Niektoré metodiky ako napr. boj s ochoreniami cukrovej repy, ktoré už dávno pred Lysenkom zaviedol maďarský entomológ Jablonovsky, boli považované za zastarané. Presadzoval nevedeckú teóriu štadiálneho vývoja rastlín. Podporoval tiež teóriu O.B. Lepešinskej o vzniku buniek z bezštruktúrnej živej hmoty, neskôr preukázateľne považovanú za pavedu.

Referencie

1. ↑ MEDVEDĚV, Žores. The rise and fall of T.D. Lysenko. New York : Columbia University Press. 284 s. Dostupné online. ISBN 0-231-03183-1, 978-0-231-03183-7. (po anglicky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trofim Denisovič Lysenko

Externé odkazy

• Lysenkoism in The Sceptic's Dictionary
• Ronald Fisher (1948). What Sort of Man is Lysenko? Listener, 40: 874–75
• Letter from Lysenko's parents to Stalin, Pravda, 3 January 1936.
• Lecourt, Dominique, Proletarian Science? The Case of Lysenko (1977), Atlantic Highlands, Humanities Press, London, this digital edition first published 2003
• BBC program (In Our Time) on Lysenko