A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Trnava | |
mesto | |
Trojičné námestie
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Trnava |
Región | Dolné Považie |
Časti | Trnava-stred Trnava-západ Trnava-sever Trnava-východ Trnava-juh Modranka |
Vodný tok | Trnávka |
Nadmorská výška | 146 m n. m. |
Súradnice | 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V |
Rozloha | 71,54 km² (7 154 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 62 806 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 877,91 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1211 |
Primátor | Peter Bročka[3] (nezávislý) |
PSČ | 917 01, 917 02, 917 05, 917 08 |
ŠÚJ | 506745 |
EČV (do r. 2022) | TT |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Trhová 3 917 71 Trnava |
E-mailová adresa | info@trnava.sk |
Telefón | 033 / 3236 101 |
Fax | 033 / 3236 400 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Trnava | |
Webová stránka: trnava.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Trnava (lat. Tyrnavia, maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny.
Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.
Geografia
Leží na riečke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške 146 m n. m. a leží 45 km severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží 47 km východne, Piešťany 37 km severovýchodne, Senica 42 km severozápadne, Galanta 26 km južne a Modra 25 km západne.
V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.
Podnebie
Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až 800 mm.
Dejiny
Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.
Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.
V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.
Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.
28. apríla 1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu.
Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity
Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.
Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.
V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.
1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.
Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.
Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.
25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.
Obyvateľstvo
Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2001:
- Etnické zloženie obyvateľstva
- Slováci – 92,91 %
- Rómovia – 5,27 %
- Srbi – 1,02 %
- Česi – 0,79 %
- Maďari – 0,21 %
- Nemci – 0,05 %
- Ukrajinci – 0,03 %
- iní
- Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímski katolíci – 71,85 %
- bez vyznania – 18,37 %
- protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 %
- grécki katolíci – 0,20 %
- pravoslávni – 0,11 %
- iní
Politika
Primátori
- 1990 – 1994 – Ing. Imrich Borbély (nezávislý)
- 1994 – 1998 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
- 1998 – 2002 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
- 2002 – 2006 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
- 2006 – 2010 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
- 2010 – 2014 – Ing. Vladimír Butko (KDH)
- 2014 – 2018 – JUDr. Peter Bročka LL.M. (nezávislý)
- 2018 – 2022 – JUDr. Peter Bročka LL.M. (nezávislý)
- 2022 – 2026 – JUDr. Peter Bročka LL.M. (nezávislý)
Kultúra
Európske hlavné mesto kultúry
Trnava sa o prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry uchádzala niekoľkokrát[4][5] v súťaži Európskej únie.
Európske hlavné mesto kultúry 2013
Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku 2007 s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest,[6] s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul Európske hlavné mesto kultúry.[4] Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul Európske hlavné mesto kultúry nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.[6]
Európske hlavné mesto kultúry 2026
Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku 2020 odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky[5] pre zaradenie Trnavy do súťaže Európskej únie o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.[7] Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca októbra 2020, približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca novembra 2021, sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.[7]
Mocný opasok
Trnavská radnica už počas apríla 2020 oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2.[8] Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.[8]
V priebehu júna 2020 predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od júla 2020 pomocou svojich mobilných telefónov[9] Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec Kamil Mikulčík, a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson.[9] Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry.[10] V piatok 26. júna 2020 nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.[10]
- Tradičný trnavský jarmok
- Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival
- Trnavské kultúrne leto
- Trnavské organové dni
- Festival Lumen[11]
- Trnavský Jazyk
- Trnavský Blšák
- Trnavský Rínek
- Festival Trnavská 13 [12]
- divadelný festival DIV (divadelné inšpiratívne vystúpenia)
- Noc v kine
- Improliga
- ZooM+ – medzinárodný a cappella festival
- EKOfest
Domáce hudobné skupiny a interpreti
- Coco Bongo
- Alan Mikušek
- Graeme Mark
- Boy Wonder
- Torula
- Idol Different
- Bystrík
- Cantica Nova
- A Capella
- Dominika Mirgová
- Exil
- Foolk Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Erby slovenských miest
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kategórie podľa miest na Slovensku
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Komunálna politika na Slovensku
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice
Levoča
Lipany (okres Sabinov)
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mestá na Slovensku podľa kraja
Mestské časti na Slovensku
Mestské opevnenia na Slovensku
Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
Michalovce
Miestne časti na Slovensku
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Pomenovania podľa miest na Slovensku
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sečovce
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Univerzitné mestá na Slovensku
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zaniknuté mestá na Slovensku
Zlaté Moravce
Zoznamy ulíc miest na Slovensku
Zvolen
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice (Slovensko)
Levoča
Lipany
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mesto (Slovensko)
Michalovce
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nemecké mestské právo
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sabinov
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zlaté Moravce
Zoznam miest na Slovensku
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk