A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Trnávka | |
obec | |
Kostol Ružencovej Panny Márie
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Dunajská Streda |
Región | Podunajsko |
Nadmorská výška | 122 m n. m. |
Súradnice | 48°00′50″S 17°24′20″V / 48,013889°S 17,405556°V |
Rozloha | 7,97 km² (797 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 531 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 66,62 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1275 |
Starosta | Juraj Lami[3] (Magyar Fórum – Maďarské fórum) |
PSČ | 930 32 (pošta Blatná na Ostrove) |
ŠÚJ | 501956 |
EČV (do r. 2022) | DS |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Trnávka, Dunajská Streda District | |
Webová stránka: obectrnavka.sk/ | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Trnávka (maď. Csallóköztárnok, nem. Tyrnaugedl aj Tirnaugel) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.
Dejiny
Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie zmienky sú z rokov 1345 a 1355. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice. Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterháziovci, Zičiovci, Baldáčiovci, Baťánovci a začiatkom 20. storočia grófska vetva rodu Pongrác. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.). V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.
Škola
Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.
Požiarny zbor
Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Národnostné zloženie – Trnávka (2021)[4] | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 32,8 % | |||
Maďari | 63,2 % | |||
Rómovia | 0,0 % | |||
Rusíni | 0,2 % | |||
Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícka kaplnka Ružencovej Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1848-1850. Stavbu realizoval murársky majster Neshleba z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtensteinová. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia. V interiéri sa nachádza oltár so sochou Kráľovnej Ruženca z roku 1875.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Socha Svätej Trojice z roku 1863. Sochu nechala postaviť obec. Stojí na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce.
- Drevený kríž z roku 1903. Postaviť ho dal pán Vendel Szalay.
- Drevený kríž z roku 1908. Postaviť ho dal Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka.
- Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny z roku 1921. Postaviť ju dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok.
- Veľký kríž roku 1936. Postaviť ho dal pán Imrich Németh a jeho pani na miestonom cintoríne.
-
Kostol Ružencovej Panny Márie
-
Pamätná tabuľa nad portálom
-
Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny
Tradičné ľudové zvyky
V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ Trnávka - Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Zdroj
- Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska
- FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet.
- BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka...
- Kol. aut.: Ottova encyklopédia Slovensko
- HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza...
- IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek...
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
- TRNÁVKA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 324.
- Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného...
- BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye
- TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka
Iné projekty
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk