Tripoliské grófstvo

Tripoliské grófstvo
Comitatus Tripolitanus

↓

1102 – 27. apríl 1289

↓

znak

Geografia

Tripoliské grófstvo a okolité križiacke štáty v roku 1135.

Hlavné mesto

Tortosa (1102 – 1109)
Tripolis (1109 – 1289)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Francúzi, Arabi, Sýrčania, Židia, Gréci

Jazyky

latinčina, stará francúzština, stará okcitánčina, arabčina, gréčtina

Náboženstvo

kresťanstvo (katolícke, grécke ortodoxné, orientálne ortodoxné), judaizmus, islam

Štátny útvar

Vznik

vrámci prvej križiackej výpravy

Zánik

pád Tripolisu do rúk Mamlúkov

Predchádzajúce štáty:

	Tripoliský emirát
	Fátimovci

Nástupnícke štáty:

Mamlúcky sultanát

Tripoliské grófstvo alebo (grófstvo) Tripolis bol najmladší križiacky štát prvej križiackej výpravy^[1] na území Levantu (dnešného Libanonu a Sýrie) existujúci v rokoch 1102 až 1289. Prímorský štát bol dedičnou monarchiou, hlavným centrom vznikajúceho štátu bola Tortosa (dnešný Tartús), po dobytí Tripolisu v roku 1109 vznikla centrálna správa v ňom. De iure bol prvým grófom Bernard z Toulouse, syn križiackeho veliteľa Raimonda IV. z Toulouse. Grófstvo zaniklo 27. apríla v roku 1289 po páde Tripolisu

Historický vývoj

18. novembra 1095 zvolal pápež Urban II. koncil do francúzskeho Clermontu, kde entuziastickým prejavom zvolal prvú križiacku výpravu.^[2] Výzva vyvolala obrovskú odozvu ako medzi šľachticmi, tak i medzi pospolitým ľudom. Kým tzv. ľudovej výprave sa uspieť nepodarilo, armáda šľachticov postupne v rokoch 1096 až 1097 prešli územím Byzantskej ríše až Sýrie. V roku 1098 Balduin z Boulogne získal Edessu a vytvoril prvý križiacky štát Edesské grófstvo.^[3] 20. októbra 1097 obľahli križiaci sýrsku Antiochiu, po ktorej dobytí sa Norman Bohemund z Tarentu stal antiochijským kniežaťom.^[3]^[4] Zvyšní križiaci pokračovali ďalej na juh, kde vznikli ďalšie dva križiacke štáty v roku 1099 Jeruzalemské kráľovstvo a nakoniec aj Tripoliské grófstvo.

Formovanie Tripoliského grófstva sa začalo v roku 1102. Po tom, čo Raimond IV. z Toulouse neuspel v mocenskom boji s Bohemundom z Tarentu a nestal sa antiochijským kniežaťom, začal bojovať s tripoliským emirom Banu Ammarom, ktorý bol spojencom Fátimovského Egypta. Prvým centrom novovznikajúceho panstva sa stalo mesto Tortosa.^[1] V roku 1105 Raimond zomrel a jeho dedičom sa stal neplnoletý syn Alfonz, za ktorého ako regent vládol jeho bratranec Viliam Jordan. Viliamovi sa 12. júla 1109 po dlhoročnom obliehaní podarilo dobyť Tripolis, avšak vládnuť v ňom už nemohol. Medzitým do Levantu totiž pricestoval Raimondov nemanželský syn Bernard, ktorý dovtedy ako regent vládol v Toulouse. Jeruzalemský kráľ Balduin, ktorému Tripolis podliehal rozhodol, že Tripolis pripadne Bernardovi a Viliam bude jeho vazalom. Alfonz žil Francúzsku a do Levantu sa vrátil počas druhej križiackej výpravy, keď bol pravdepodobne popravený.^[5] Po jeho smrti sa Bernard stal vládcom celého územia Tripoliského grófstva.^[6]

Tripoliská politika a dejiny boli úzko previazané s dejinami Jeruzalemského kráľovstva, ktorého vazalom križiacky štát bol. Narozdiel od Antiochijského kniežatstva mal Tripolis pomerne priateľské vzťahy s Byzanciou,^[1] sám cisár Alexios I. rozkázal cyperskému stratégovi aby Raimondovi pomohol pri výstavbe pevnosti.^[7] Samotné grófstvo Tripolis sa ďalej členilo. Asi polovica krajiny sa skladala z menších panstiev. Od roku 1142 na jeho území pôsobil aj Rád johanitov, ktorý nezávisle spravoval hrad Krak des Chevaliers.

Obliehanie Tripolisu (1289)

Gróf Raimond III. sa vďaka príbuzenským vzťahom s jeruzalemským kráľom Balduinom stal aj galilejským kniežaľom a dvakrát bol jeruzalemským regentom (1174 – 1177 za Balduina IV. a 1185 – 1186 za Balduina V. Následne bol Raimund z Jeruzalema vypudený frakciou túžiacou po nových bojoch s moslimami.^[8] Hoci sa Raimond snažil vyjednať mier s ajjúbovským sultánom Saladinom, paradoxne to bolo prepadnutie jeho panstva v Tiberias, ktoré spôsobilo príchod európskych posíl do Levantu. Križiaci sa následne aj napriek Raimondovým varovaniam so Saladinom stretli a utŕžili zásadnú porážku pri Hattíne 4. júla 1187.^[8]

Vlády v Tripolise sa po smrti Raimonda III. stal druhý syn antiochijského kniežaťa Bohemunda III. - Bohemund IV. Po smrti Bohemunda III. Antiochijského v roku 1201 vytvoril Tripolis s Antiochiou personálnu úniu, ktorá s výnimkou rokov 1216 – 1219 trvala až do pádu Antiochie v roku 1268.

V roku 1287 zomrel Bohemund VII. a panovníčkou v Tripolise sa stala jeho sestra Lucia. Tá sa musela potýkať s tripoliskými mešťanmi a príslušníkmi stredomorských obchodných republík (najmä Janovčanmi a Benátčanmi), ktorí v meste získali veľký vplyv. Spor s Janovčanmi sa síce podarilo urovnať, avšak tým grófka naopak pobúrila Benátčanov. Protivníkom Tripoliského grófstva v tomto období bol najmä Mamlúcky sultanát, ktorý sa mesto pokúsil obsadiť už krátko po tom, čo padla Antiochia (v roku 1271). Tripoliský starosta benátskeho pôvodu, Bartolomeo Embriaco, preto následne požiadal o pomoc mamluckého sultána Kalávúna, ktorý mesto v roku 1289 obľahol a dobyl, čím grófstvo de facto zaniklo. Posledný z križiackych štátov - Jeruzalemské kráľovstvo Tripoliské grófstvo prežilo iba o dva roky (1291).

Zoznam tripoliských vládcov

Lucia z Tripolisu, posledná panovníčka grófstva

Vládcovia vznikajúceho štátu (vládli z Tortosy)

Raimond IV. z Toulouse, (1102 – 1105)
Alfonz Jordan, (1105 – 1109)ň
Viliam Jordan z Cerdagne, regent, (1105 – 1109)

Zoznam tripoliských grófov (vládli z Tripolisu)

Bernard z Toulouse, (1109 – 1112)
Pons z Tripolisu, (1112 – 1137)
Raimond II. z Tripolisu, (1137 – 1152)
Raimond III. z Tripolisu, (1152 – 1187)
Raimond IV. z Tripolisu, (1187 – 1189), syn Bohemunda III. z Antiochie.
Bohemund IV. z Antiochie, (1189 – 1233, tiež antiochijské knieža v 1201 – 1216 a 1219 – 1233)
Bohemund V. z Antiochie, (1233 – 1251, tiež antiochijské knieža)
Bohemund VI. z Antiochie, (1251 – 1275, tiež antiochijské knieža v 1251 – 1268)
Bohemund VII. z Tripolisu, (1275 – 1287)
Lucia z Tripolisu, (1287 – 1289)

Titulárni tripoliskí grófi (v exile)

Lucia z Tripolisu, (1289 – 1299), od pádu mesta až do svojej smrti
Filip z Toucy, (1299 – 1300)
titul prešiel na kráľa Cypru a Jeruzalema
Peter I. Cyperský, (1345 – 1359)
Peter II. Cyperský, (1359 – 1369)
Jacques de Lusignan, (? – 1396)
Ján z Lusignanu, (1396 – 1430)
Peter z Lusignanu, (1430 – 1451), regent Cyperského kráľovstva
Juan Tafures, (1469 – 1473)

Referencie

↑ ^a ^b ^c HROCHOVÁ, Věra. Křížové výpravy ve světle soudobých kronik. 1. vyd. Praha : SPN - Státní pedagogické nakladatelství, 1982. 288 s. (Knižnice všeobecného vzdělání. Horizont.) S. 74.
↑ NORWICH, John Julius. Byzantium The Decline and Fall. London : The Folio Society, 2003. 537 s. S. 3-66.
↑ ^a ^b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 253.
↑ NORWICH, John Julius. Byzantium The Decline and Fall. London : The Folio Society, 2003. 537 s. S. 3-66.
↑ Barber, M., The Crusader States. Yale University Press, 2012. 256 s. ISBN 978-0-300-18931-5.
↑ Asbridge, T. S. The Creation of the Principality of Antioch, 1098–1130. Boydell & Brewer, 2000. Ltd. 208 s. ISBN 978-0-85115-661-3. (anglický jazyk) S.119
↑ HARRIS, Jonathan. Byzantium and The Crusades. 2. vyd. London, New York : Bloomsbury Academic, 2014. 288 s. ISBN 978-1-7809-3736-6. S. 79.
↑ ^a ^b Hrochová, str. 128 – 130

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grafschaft Tripolis na nemeckej Wikipédii.O preklad ide v poslednej časti dejín.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:0-1] HROCHOVÁ, Věra. Křížové výpravy ve světle soudobých kronik. 1. vyd. Praha : SPN - Státní pedagogické nakladatelství, 1982. 288 s. (Knižnice všeobecného vzdělání. Horizont.) S. 74.

[:3-2] NORWICH, John Julius. Byzantium The Decline and Fall. London : The Folio Society, 2003. 537 s. S. 3-66.

[:8-3] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 253.

[:32-4] NORWICH, John Julius. Byzantium The Decline and Fall. London : The Folio Society, 2003. 537 s. S. 3-66.

[5] Barber, M., The Crusader States. Yale University Press, 2012. 256 s. ISBN 978-0-300-18931-5.

[6] Asbridge, T. S. The Creation of the Principality of Antioch, 1098–1130. Boydell & Brewer, 2000. Ltd. 208 s. ISBN 978-0-85115-661-3. (anglický jazyk) S.119

[7] HARRIS, Jonathan. Byzantium and The Crusades. 2. vyd. London, New York : Bloomsbury Academic, 2014. 288 s. ISBN 978-1-7809-3736-6. S. 79.

[:1-8] Hrochová, str. 128 – 130

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]