Trebušovský potok
River
Štát	Slovensko
kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Veľký Krtíš
Obce	Širákov, Trebušovce, Kamenné Kosihy, Chrastince
sútok zdrojníc	Čelovce
- poloha	Opavská hora
- výška	352 m
- súradnice	48°11′03″S 19°09′42″V / 48,1843°S 19,1618°V / 48.1843; 19.1618
Ústie	Čebovský potok
- poloha	Slovenské Ďarmoty
- výška	139 m
- súradnice	48°04′52″S 19°15′45″V / 48,0811°S 19,2626°V / 48.0811; 19.2626
Dĺžka	15,3 km
Rád toku	IV.
Číslo hydronyma	4-24-03-592
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Trebušovský potok^[1] je potok na juhu stredného Slovenska v regióne Poiplie, na území obcí Čelovce, Širákov, Kamenné Kosihy, Trebušovce, Malá Čalomija, Chrastince, Koláre a Slovenské Ďarmoty v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Krupinská planina a v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina. Ústi do Čebovského potoka. Má dĺžku 15,3 km. Rád toku IV.

Začiatok

Začína sa sútokom zdrojníc v 352 m n. m. vo východnej časti územia obce Čelovce v lesnom extraviláne, 1 km juhozápadne od vrchu Opavská hora s 577 m n. m. Samotný vrchol Opavskej hory leží už za obecnou hranicou medzi obcami Čelovce a Opava na území obce Opava. Severozápadná zdrojnica pramení v 378 m n. m. a severovýchodná zdrojnica v 379 m n. m. ^[2]

Opis toku

Trebušovský potok tečie od prameňa lesným extravilánom obce Čelovce prevažne južným smerom, v 330 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká do severnej časti územia obce Širákov v lesnom extraviláne, vyteká z lesného extravilánu a preteká poľnohospodárskym extravilánom, vteká do intravilánu Širákova, mení smer na juhovýchod, v 188 m n. m. preteká cez obecnú hranicu medzi Širákovom a obcou Kamenné Kosihy, tečie cez intravilán obce Kamenné Kosihy, mení smer na juh, preteká cez poľnohospodársky extravilán Kamenných Kosíh, v 170 m n. m. pretína obecnú hranicu medzi Kamennými Kosihami a obcou Trebušovce, hneď priberá v 169 m n. m. pravostranný prítok Ďurkovský potok, tečie poľnohospodárskym extravilánom Trebušoviec, priberá v 164 m n. m. bezmenný pravostranný prítok, preteká cez intravilán Trebušoviec a opäť cez ich extravilán, priteká v 157 m n. m. na obecnú hranicu medzi Trebušovcami a obcou Malá Čalomija, v priestore poľnohospodárskeho extravilánu tečie po tejto obecnej hranici, pokračuje od 156 m n. m. po obecnej hranici medzi obcami Malá Čalomija a Chrastince, začína sa regulovaná kanalizovaná časť Trebušovského potoka, od 142 m n. m. pokračuje krátkym úsekom po obecnej hranici medzi obcami Chrastince a Koláre, v 141 m n. m. vteká na územie obce Slovenské Ďarmoty, po krátkom úseku v 140 m n. m. ústi na území Slovenských Ďarmôt do Čebovského potoka ako jeho pravostranný prítok.

Trebušovský potok patrí do okresu Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Krupinská planina v geomorfologickom podcelku Modrokamenské úboče (cca 2 km horného toku) a v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina v geomorfologickom podcelku Ipeľská kotlina .^[3][4] Má jeden dôležitejší prítok Ďurkovský potok.^[5][6]

Pôvod názvu

Názov vodného toku Trebušovský potok má pôvod v názve obce Trebušovce s písomne doloženými záznamami 1247 Trebogoch, 1260 Trebogost, 1786 Trebussowce^[7]. Z toponyma Trebušovce bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Trebušovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii^[8]. Osadný názov Trebušovce vznikol z domácej podoby osobného mena Trebohost → Trebuš pridaním formantu -ovce, porovnaj Mikuláš → Mikuš, Bohumil → Bohuš ^[9]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1976^[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Trebušovský potok je jedinečným hydronymom (september 2022).

Referencie