Topkapı Sarayı (-v súčasnej turečtine; skrátene: Topkapı, nepresne: (Palác) Topkapi; v osmanskej turečtine: Top Kapú Seráj(i)/iný prepis Top Qapú Seráj(i), skrátene Top Kapú/Top Qapú) je palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu sa začala roku 1459 a dokončila v 1465.^[1]Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol Mahmud II. (do roku 1839 ). Jeho nasledovník, sultán Abdülmecid I., preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov.

Dejiny paláca

Na mieste paláca Topkapi pôvodne stála akropola starovekého mesta Byzantion. Po dobytí Konštantínopolu Osmanmi roku 1453 a presunutí hlavného mesta Osmanskej ríše z Edirne do hlavného mesta porazenej Byzantskej ríše bolo potrebné nájsť pre sultána a dvor vyhovujúce reprezentatívne priestory. Pre nový palác bolo zvolené miesto v západnej časti Marmarského mora s výhľadom na Bospor. Roku 1459 sa začala výstavba nového paláca, ktorá bola dokončená roku 1465.

Plán paláca

Najvyššie miesto palácového komplexu bolo súkromnou rezidenciou sultána a jeho dvora. Súkromnú rezidenciu obklopovali rôzne administratívne a služobné budovy, ktoré sa tiahli celým územím komplexu až k brehom Bosporu.^[1] Celý komplex paláca bol obohnaný vysokým múrom, pričom sa kládol dôraz na striktné oddelenie vládnucej elity od obyčajných obyvateľov Istanbulu.

Podoba paláca Topkapı sa v priebehu storočí neustále menila, búrali a pristavovali sa nové budovy. Najstaršou časťou paláca je priestor sultánovej rezidencie, tzv. najvnútornejších priestorov paláca, v ktorých dispozícii a architektúre je rozpoznateľná snaha staviteľov vytvoriť pre sultána nikým nerušený privátny priestor.^[2] Do súčasnej podoby bol palác prestavaný v 16. storočí po sérii ničivých požiarov.

Väčšina budov paláca je jednoposchodových, iba niekoľké sú dvojposchodové. V palácovom komplexe sa nachádza množstvo záhrad, fontán a nádvorí.

Funkcia paláca

Palác Topkapı slúžil ako rezidencia sultána a jeho dvora. V priestoroch sultánovej rezidencie sa nachádzal hárem a kúpele.^[3] Do priestoru súkromných sultánových rezidencií smeli vstúpiť iba eunusi. Sultán bol hlavou Osmanského štátu a preto palác Topkapı slúžil aj ako administratívne a správne centrum ríše. V komplexe paláca vyrástli administratívne budovy a sídlila v ňom ríšska rada - diván.

Sultánova brána

Do paláca sa dalo dostať iba cez tzv. sultánovu bránu. Brána bola masívna a bohato zdobená. Brána mala symbolizovať moc Osmanskej ríše. Cez bránu vchádzali aj oficiálne zahraničné posolstvá. V priestoroch paláca najbližšie k bráne boli situované administratívne a správne budovy. V tomto priestore bola situovaná aj najvyššia ríšska rada diván.^[4]

Referencie

Literatúra

• G., GOODWIN. A History of Ottoman Architecture. London : Thames & Hudson Ltd., 2003. ISBN 0-500-27429-0.
• ERTUG, Ahmet. Topkapi : The Palace of Felicity. Istanbul : Ertug and Koluk. S. 244 pages.
• GOODWIN, Godfrey. Topkapi Palace : An Illustrated Guide to its Life and Personalities.  : Saqi Books, 2000. ISBN 0-86356-067-9.
• İPŞIROĞLU, Mazhar Şevket. Masterpieces from the Topkapı Museum : paintings and miniatures. London : Thames and Hudson, 1980. ISBN 0-500-23323-3. S. 150 pages.
• ORTAYLI, İlber. Private and Royal Life in the Ottoman Palace. Istanbul : Blue Dome Press, 2014. 159 s. ISBN 978-1-935295-45-7
• TURNER, J. (ed.). Grove Dictionary of Art. Oxford University Press, USA (New edition; January 2, 1996). ISBN 0-19-517068-7

Externé odkazy

• Virtuálna prehliadka paláca Topkapi (360TR)
• Bilkent University | stránka o paláci