Tomizmus je oficiálna katolícka filozofia; filozofická škola, ktorej zakladateľom je Tomáš Akvinský; tomizmus však nemožno stotožňovať s učením Tomáša Akvinského, pretože tomistická filozofia sa rozvíjala a aplikovala v stále nových otázkach aj po Tomášovi. Žriedlami tomizmu sú práce Aristotela a sv. Augustína, storočia kresťanského myslenia pripravovali jeho vznik.

Dejiny

V 13. stor. tomizmus prevládol v dominikánskom ráde. Na prelome storočia mal už Tomáš v cirkevných školách mnoho žiakov a nasledovníkov, ktorí obhajovali jeho učenie proti odporcom a popularizovali ho. Strediskami tomizmu sa stávajú najprv Paríž a Neapol, neskôr Avignon.

Tomáš Akvinský bol vyhlásený za „knieža scholastikov“ a roku 1323 bol kanonizovaný. Jeho učenie dostalo názov „tomizmus“ a stalo sa základom katolíckej teológie a filozofie.

V 15. stor. sa scholastika prejavovala predovšetkým v tomistickej podobe. Tomizmus sa delil do dvoch smerov: na ortodoxný, odmietajúci akúkoľvek modernizáciu, a na „renesančný“, pripúšťajúci spojenie tomizmu s novými humanistickými prúdmi.

Snahou o aktualizáciu sa vyznačuje predovšetkým španielsky tomizmus, ktorý sa usiluje o rozvoj apologetiky z hľadiska nových potrieb cirkvi. Medzi španielskymi dominikánmi vyniká predovšetkým František de Vittoria, spomedzi jezuitov Francisco Suárez. Počnúc Suárezom (čiže od konca 16. stor.) až po prvé desaťročia 19. stor. ide v tomizme (podobne ako v scotizme či platonizujúcom augustinizme) o aktualizovanie jeho doktrínových základov zdedených po stredoveku a prispôsobovanie ich pokrokom novovekej vedy.

„V súčasnosti tomizmus patrí medzi najprekvitajúcejšie smery ľudského myslenia; má dokonca mysliteľov viac, početnejšie strediská a značne väčší počet vedeckých časopisov ako ktorákoľvek iná filozofická škola.“ Tomisti neprijímajú všetko, čo učil sv. Tomáš.

Robert Barron tvrdí, že Tomáš Akvinský používal filozofiu ako nástroj a nie ako základ teológie. Na rozdiel od pôvodných predstáv Tomáša Akvinského sa racionalistická neoscholastika viac drží fundamentalistického chápania vzťahu medzi filozofiou a teológiou. Potom napríklad Karl Rahner vychádza zo skúsenosti človeka, ktorý sa ocitol v prítomnosti "absolútneho mystéria". Barron však odmieta použiť racionalizmus neoscholastiky napríklad na vtesnanie Ježiša do vlastných termínov. Spolu s Balthasarom a Lubacom ukazuje na krásu nazerania na biblického Ježiša a zamilovanie si ho.^[1]

Názov tomizmus

Názov "tomizmus" pochádza z mena sv. Tomáša Akvinského, ktorý sformoval základy tomizmu a vypracoval väčšinu jeho učení.

Predstavitelia

• Józef Maria Bocheński
• Egídius Riman
• Henrich z Gentu

Pozri aj

• byzantský tomizmus

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Literatúra

• Gilson, E.: Le Thomisme, 1919

Referencie

1. ↑ Teologizovanie v balthasarovskom kontexte, str.108,121,128, BARRON, Robert. Obnovme si nádej : podnety pre novú evanjelizáciu. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 479 s. ISBN 978-80-8191-309-9.