A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomáš Petřivý | |
slovenský básnik, prozaik a disident | |
Narodenie | 29. december 1955 Bratislava, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 5. máj 1986 (30 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Tomáš Petřivý (* 29. december 1955, Bratislava – † pravdepodobne 5. máj 1986, tamtiež)[1][2] bol slovenský básnik, prozaik a disident.[1]
Životopis
Študoval scenáristku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) a bol jedným z prvých slovenských signatárov Charty 77, ktorú podpísal už v roku 1977. Za podpis Charty 77 a pre styky s disidentským hnutím bol roku 1978 vylúčený zo štúdia na FAMU a začala sa o neho zaujímať komunistická tajná služba ŠtB. Skôr ako prišiel o pas, sa mu podarilo dostať do Varšavy, kde nadviazal kontakty s poľskými aktivistami demokratickej opozície. Prvé stretnutie poľských a československých opozičných aktivistov sa uskutočnilo v júli 1978 v Krkonošiach.[1][3][4]
V apríli 1979 musel nastúpiť na vojenskú službu, kde bol šikanovaný. Krutý nátlak nevydržal a pokúsil sa o samovraždu. Namiesto psychiatrického vyšetrenia bol postavený pred vojenský súd, ktorý ho v Prešove odsúdil za úmyselné vyhýbanie sa vojenskej služby na desať mesiacov. Po prepustení bol znovu postavený pred civilný súd a za údajnú potýčku na stretnutí československých a poľských disidentov s československými pohraničníkmi a colníkmi ešte v roku 1978. Okresným súdom v Ústí nad Orlicí bol odsúdený v roku 1980 na dva roky nepodmienečne. Prepustili ho 4. mája 1981 po odpykaní polovice trestu podmienečne na dva roky.[1]
Spolu s Jánom Budajom a Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP).[5][6] Pracoval ako kurič a živil sa rôznymi príležitostnými prácami, pôsobil v bratislavskom undergrounde a udržiaval styky s disidentmi. Svoje básne, poviedky, úvahy o filme a recenzie publikoval v samizdatových časopisoch Zebra, Kontakt, Fragment, Altamira.[1]
Zomrel za záhadných okolností a možnej účasti ŠtB v máji 1986, presný dátum nie je známy. Nájdený bol v jeho petržalskom byte dva týždne po smrti, ktorej príčinou bola oficiálne otrava barbiturátmi v kombinácii s alkoholom.[2][4]
Próza Hra o Judáša (F. R. & G., 1993) a zbierka Hra o všetko (F. R. & G., 2005) sú literárnymi fragmentami z jeho pozostalosti, ktoré zostavil a vydal jeho priateľ Oleg Pastier.[1]
Ocenenia
Referencie
- ↑ a b c d e f g Tomáš Petřivý . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.
- ↑ a b PIŠKO, Michal. Charta 77 znela Slovákom cudzo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-10-22. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ SITA. Tomáš Petřivý, slovenský signatár Charty 77, dostane od Poľska cenu. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2017-01-24. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ a b Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-02-06. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ happening. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Slovenská akadémia vied, . Dostupné online.
- ↑ BALOGH, Alexander. Obnovená strata verejného priestoru. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-06-04. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ Tomáš Petřivý *1955 – †1986, in memoriam. In: Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2015 . ustrcr.cz, 2015, . Dostupné online.
Ďalšia literatúra
- PETŘIVÝ, Tomáš. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII. O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 415 – 416.
Externé odkazy
- Tomáš Petřivý – Literárne informačné centrum
- Tomáš Petřivý v dokumentárnom cykle ŠtB: Prísne tajné RTVS (2022)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Andrej Stankovič
Augustin Navrátil
Dáša Vokatá
Dana Němcová
Dominik Tatarka
Egon Bondy
Emil Ludvík
Eugen Brikcius
Eva Kantůrková
Filip Topol
František Kriegel
František Lízna
Hana Ponická
Ivan Dejmal
Ivan Martin Jirous
Jáchym Topol
Ján Mlynárik
Jakub S. Trojan
Jan Petránek (novinár)
Jan Sokol (filozof)
Jan Tříska
Jaroslav Hutka
Jaroslav Seifert
Jiří Dienstbier (1937)
Jiří Hájek
Josef Zvěřina
Karel Pecka
Karel Pichlík
Karol Sidon
Ludvík Vaculík
Marta Kubišová
Miklós Duray
Mikoláš Chadima
Milan Uhde
Miroslav Kusý
Miroslav Petříček
Otta Bednářová
Pavel Kohout
Pavel Landovský
Peter Uher
Petr Pithart
Radomír Malý
Rudolf Kučera (politológ)
Stanislav Budín
Svatopluk Karásek
Tomáš Petřivý
Václav Bělohradský
Václav Havel
Václav Malý
Vladimír Pavlík
Vratislav Brabenec
Zdeněk Mlynář (politik)
Zoznam slovenských signatárov Charty 77
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk