Tiverci (ukr. Тиверці, rus. Тиверцы) sú východoslovanský kmeň, ktorý sa v 9. storočí usídlil v oblasti riek Dnester, Prut a Dunaj vrátane územia Budžaku na pobreží Čierneho mora a území dnešného Moldavska a Ukrajiny. Prvý raz sa tento kmeň v Povesti dávnych liet spomína spoločne s ostatnými slovanskými kmeňmi v 9. storočí v súvislosti s opisom kmeňov obývajúcich územie budúcej Besarábie:

„Улучи и тиверьцы седяху бо по Днестру, приседяху к Дунаеви. Бе множьство их; седяху по Днестру оли до моря, и суть гради их и до сего дне...“^[1]

Zo západu ich územie ohraničovali Valasi a z východu kočovné turko-tatárske kmene. Aktívne sa preto zúčastňovali na vojenských ťaženia Olega a Igora I. v rokoch 904 a 944. V polovici 10. storočia sa územie Tivercov stalo súčasťou Kyjevskej Rusi. Po rozmachu feudálnej rozdrobenosti Kyjevskej Rusi už čím ďalej tým ťažšie mohli obrániť svoje obývané územia od častých nájazdov Pečenehov a Polovcov, a preto sa pod ich tlakom postupne presunuli na sever k iným slovanským kmeňom.

V oblasti ich pôvodného osídlenia však pravdepodobne ostali stopy po niekoľkých slovanských kruhových osídleniach a hradiskách, ktoré sa spájajú s pôsobením slovanského kmeňa Tivercov, tých, ktorých spomínajú kroniky - Aľčedar, Jekimaucy, Carevka, Ruď a iné.

V 13. - 14. storočí pozostatky kultúry Tivercov prijali za svoje polokočovní obyvatelia románskeho pôvodu (Moldavčania) a tie sa potom odrazili v ich kultúre a každodennom živote. Na severe sa títo nasledovníci stali o niekoľko sto rokov súčasťou ukrajinského národa a ich najzápadnejšia časť Moldavska (Bukovina) sa postupne začala romanizovať.

Poznámky

1. ^  Hradiská s takmer kruhovým pôdorysom a priemerom okolo 80 metrov, ktoré od nepriateľov oddeľovala asi 4 metrová jama okolo neho a vysoké steny. Tu sa našlo množstvo predmetov, ktoré boli identické s tými čo vlastnili obyvatelia Kyjevskej Rusi. Je čiastočne zrejmé, že sem tieto predmety boli dovezené z Kyjeva.

Referencie

1. ↑ Povesť dávnych liet: Moskva, Leningrad: 1950, zv. 1, str. 14, 210.