A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tisovec | ||
mesto | ||
Evanjelický kostol
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Rimavská Sobota | |
Región | Malohont | |
Vodný tok | Rimava | |
Nadmorská výška | 411 m n. m. | |
Súradnice | 48°40′50″S 19°56′44″V / 48,680556°S 19,945556°V | |
Rozloha | 123,43 km² (12 343 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 3 693 (31. 12. 2021) [2] | |
Hustota | 29,92 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1334 | |
Primátor | Ján Vengrín[3] (SME RODINA) | |
PSČ | 980 61 | |
ŠÚJ | 515680 | |
EČV | RS | |
Tel. predvoľba | +421-47 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Tisovec Nám. Dr. V. Clementisa 1 980 61 Tisovec | |
E-mailová adresa | info@tisovec.com | |
Telefón | 047/5603 801 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Tisovec | ||
Webová stránka: tisovec.com | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Tisovec (lat. Taxovia, nem. Theißholz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Polohopis
Mesto leží v severnej časti okresu, na rieke Rimava v regióne Malohont. Severne od mesta leží Muránska planina, východne i západne Stolické vrchy.
Od juhu z Rimavskej Soboty na severozápad do Brezna vedie cesta I/72, severovýchodným smerom na Červenú Skalu a Poprad vedie cesta II/531. Cez Tisovec prechádza regionálna železničná trať Brezno – Jesenské.
Rimavská Sobota je vzdialená 33 km južne, Brezno 26 km severozápadne, Jelšava 23 km východne a krajské mesto je vzdialené 59 km na západ.
Časti mesta
- Rimavská Píla
- Slávča
- Rimava
Ulice
Tisovec
Nám. Dr. V. Clementisa, Jozeffyho, Podhradová, Partizánska, Sládkovičova, Malinovského, Jesenského, Hviezdoslavova, Muránska, P. Šífrika, Šťavica, Bakulínyho, Daxnerova, Ľ. Štúra, Štefánikova, Francisciho
MČ Rimavská Píla
Hlavná, Dlhá, Družstevná, Vansovej, Partizánska, Železničná, Cigánska osada
Vodné toky
Vodné plochy
- Rybník
- Vachtové jazierko, ktoré je od roku 1997 vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m2 a s evidenčným číslom 1030. Chránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).
Symboly mesta
- Mestský erb – vznikol v roku 1978; autorom je Mgr. Klement Kéry.
- Pečať mesta
- Vlajka mesta
Dejiny
Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia mladšej doby bronzovej, približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny kráľa Karola I. z roku 1334, jeho vznik sa datuje do 13. storočia. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky Osmanov, ktorí mali sídlo pašu v neďalekom maďarskom Jágri. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku 1675, o tri roky neskôr mu bolo cisárom Leopoldom potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až Satmársky mier a ukončenie protihabsburských stavovských povstaní v roku 1711. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku 1783, ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Obnovené boli aj trhové výsady.
V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci ako August Horislav Škultéty, Samuel Hojč, Daniel Gabriel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku 1847 žil Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval Memorandum národa slovenského. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá v meste založila spolok Živena. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas maďarizácie v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku 1896, začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň.
Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák Vladimír Clementis.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Sakrálne pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1825 – 1832. Stojí na mieste starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi už nestačil miestnemu zboru.[5] Výstavba trvala kvôli epidémii cholery a požiaru mesta až sedem rokov. Chrám patrí medzi najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku, údajne pojme až 500 veriacich. V interiéri sa nachádza klasicistické zariadenie zložené z trojramennej empory, oltára a kazateľnice z roku 1831 od Š. Ferenczyho. Autorom oltárneho obrazu Ježiš ako Svetlo sveta je levočský maliar Jozef Czauczik.[6] Organ je neoklsicistický z roku 1905. Fasády kostola sú členené vysokým pilastrovým rádom a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečeliu dominuje jednoosový portikus lemovaný dvoma pármi iónskych stĺpov, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je motív Božieho oka. Priečelie je ukončené štítom s párom dekoratívnych váz. Veža lemovaná pilastrami je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou.
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1845. Obnovou prešiel v rokoch 1902 a 1942.[7] Fasády kostola sú členené termálnymi oknami so šambránami. Priečeliu dominuje rizalit členený dvoma pármi pilastrov s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža s nápisom „Venite ad patrem“ je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol v časti Rimavská Píla, jednoloďová modernistická stavba s prvkami kubizmu s predstavanou vežou, z rokov 1947 – 1950. Autorom stavby je architekt Anton Kučera z Prahy, pôvodne bol kostol pripisovaný M. M. Harmincovi. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1777. Intaktne dochovaný interiér nesie prvky doznievajúcej secesie. Nachádza sa tu dekoratívny víťazný oblúk, v ktorom je umiestnený kazateľnicový oltár z doby vzniku kostola. Fasády sú členené diamantovými oknami. Priečelie je členené lizénovými poliami s monumentálnym reliéfom kalicha v tympanóne štítu. Vstup je riešený ako trojosová arkáda. Veža je ukončená atypickou stupňovitou helmicou.[8]
Ostatné pamiatky
- Radnica, mestský dom, dvojpodlažná trojkrídlová klasicistická stavba z roku 1796.[9] V súčasnosti tu sídli mestský úrad. Priečeliu dominuje päťosový rizalit. Parter je členený kordónovou rímsou, okná majú polkruhové profilované frontóny. Poschodie je členené pilastrami a oknami s profilovanými šambránami a trojuholníkovými frontónmi.
- Rodný dom Vladimíra Clementisa, jednopodlažná ľudová trojpriestorová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika so šindľovou strechou, z druhej polovice 19. storočia.[10] Na priečelí je osadená pamätná tabuľa s bustou politika.
- Pamätný dom Š. M. Daxnera, jednopodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 19. storočia.[11] Fasády domu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s frontónmi. Korunná rímsa je dekorovaná vlysom. Na dome je osadená pamätná tabuľa národovca.[12]
- Pamätná ev. fara v Rimavskej Píle, pôsobisko Terézie Vansovej, jednopodlažná stavba z druhej polovice 19. storočia. Úpravami prešla v roku 1950.[13]
Miesto, kde stála Daxnerovská kúria a žil Samuel Daxner
Školstvo
V Tisovci sa nachádzajú:
- Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa
- Základná umelecká škola
- Stredná odborná škola
- Evanjelické gymnázium
- Materská škola Tisovec
- Materská škola Rimavská Píla
Evanjelické gymnázium
V priestoroch dnešného Evanjelického gymnázia bola počas druhej svetovej vojny poľná nemocnica. 5- ročné gymnázium bolo vytvorené na základe iniciatívy občanov Tisovca, a hneď po vzniku si získalo dobrú povesť. Prvý ročník je zameraný na výučbu anglického jazyka, pričom počas štúdia majú študenti možnosť komunikovať v angličtine s takzvanými native-speakermi, teda zahraničnými profesormi s angličtinou ako materinským jazykom. Škola má taktiež dobré styky s evanjelickými cirkvami v Spojených štátoch, takže vybraní študenti majú možnosť dostať sa do Ameriky na študijný pobyt.
Šport
- futbalový klub Mšk TISOVEC
- cyklistika: Bikepark Rejkovo
Osobnosti mesta
Rodáci
- Jonatán Dobroslav Čipka (* 1819 – † 1861), evanjelický farár, štúrovec, spisovateľ, zberateľ ľudových rozprávok zaznamenaných v zbierke Codex tisovský, mnohými prispel do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí
- Štefan Marko Daxner (* 1822 – † 1891), politik, právnik, publicista a národný buditeľ
- Ján Gustáv Čipka (* 1881 – † 1918), statkár, veliteľ 12.roty 7. streleckého „Tatranského“ pluku Čs. légií v Rusku
- Vladimír Clementis (* 1902 – † 1952) politik, právnik, spisovateľ, prekladateľ
- Július Nosko (* 1907 – † 1986), dôstojník, náčelník štábu povstaleckej armády, spoluorganizátor SNP
- Ladislav Záborský (* 1921 – † 2016), maliar
- Rudolf Krivoš (* 1933 – † 2020), maliar
- Marián Lapšanský (* 1947), klavírny virtuóz
- Elena Vacvalová (* 1958), humoristka
- ThDr. Róbert Pobožný (* 1890 – † 1972) bol rímskokatolícky duchovný, biskup a apoštolský administrátor Rožňavskej diecézy.
Pôsobili tu
- Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.
Partnerské mestá a obce
- Ludgeřovice, Česko
- Nowy Zmigród, Poľsko
- Putnok, Maďarsko
- Shenandoah, Iowa, Spojené štáty
- Tăuții-Măgherăuș, Rumunsko[14]
Galéria
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, cit. 2011-12-31. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) online. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, cit. 2022-04-01. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov online. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ TISOVEC, Mesto. História online. tisovec.com, cit. 2018-02-01. Dostupné online.
- ↑ Tisovec online. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Chrám Tisovský III. - Niečo z histórie online. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Tisovec. Dostupné online.
- ↑ Rímsko-katolícke kostoly v okrese Rimavská Sobota online. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Moderná architektúra historického Gemera – evanjelické kostoly v Mníšanoch a v Rimavskej Píle online. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Historické pamiatky online. Oficiálne stránky mesta Tisovec. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok online. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok online. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok online. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok online. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ MESTO TISOVEC. Partnerstvá online. tisovec.com, cit. 2022-07-05. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka mesta
- ECAV Tisovec- stránka miestneho cirkevného zboru
- Evanjelické gymnázium
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Erby slovenských miest
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kategórie podľa miest na Slovensku
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Komunálna politika na Slovensku
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice
Levoča
Lipany (okres Sabinov)
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mestá na Slovensku podľa kraja
Mestské časti na Slovensku
Mestské opevnenia na Slovensku
Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
Michalovce
Miestne časti na Slovensku
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Pomenovania podľa miest na Slovensku
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sečovce
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Univerzitné mestá na Slovensku
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zaniknuté mestá na Slovensku
Zlaté Moravce
Zoznamy ulíc miest na Slovensku
Zvolen
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice (Slovensko)
Levoča
Lipany
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mesto (Slovensko)
Michalovce
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nemecké mestské právo
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sabinov
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zlaté Moravce
Zoznam miest na Slovensku
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk