A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tikal (súdobý názov znel Mutul) bolo - popri Dzibilchaltúne – najväčším mayským mestom v klasickom období (pozri Dejiny Mayov). Nachádza sa v guatemalskom departmente Petén pri prameňoch rieky Holmul.
Charakteristika
Pozostáva z 9 oddelených skupín námestí a dvorov (akýchsi mestských buniek), často spojených vyvýšenými cestami. Celková plocha: 64 km², z toho jadro osídlenia 16 km², úplné jadro 2,5 km². V klasickom období tu žilo asi 50 000 ľudí, v úplnom jadre 10 000.
Hlavné štruktúry sú:
- 5 pyramídových chrámov (Pyramída I – V)
- 3 komplexy chrámov a palácov pre vrchnú vrstvu, nazývaných akropoly (severná, stredná a južná):
- loptové ihrisko
- 10 veľkých umelých a poloumelých nádrží na pitnú vodu
- Chrám nápisov (Tikal) (juhovýchodná časť)
Pod strednou akropolou sa našli zvyšky starých chrámov, stavieb a bohatých hrobiek. Na pyramíde I (45 m výška) stojí Chrám jaguára, na pyramíde II (42 m) Chrám masiek. Pyramída I a II spolu so severnou a strednou akropolou vytýčujú tzv. Veľké námestie/nádvorie (Great Plaza). Toto námestie sa stavalo 1000 rokov a potom sa ho ostatné „mestské bunky“ Tikalu snažili v miniaturizovanej podobe napodobniť (tzv. dvojpyramídy) – každých dvadsať rokov medzi rokmi 692 a 790 vzniklo nové nádvorie so stélami. Pyramída V spolu s južnou akropolou stoja trocha južnejšie od Veľkého námestia.
Najvyššia v Tikale aj v celých dejinách Mezoameriky je Pyramída IV vysoká 79 m (alebo 65 m), na ktorej stojí Chrám dvojhlavého hada.
Dejiny
Miesto bolo osídlené asi od roku 800 pred Kr., prvá architektúra pochádza zo 4. stor. pred Kr. V neskorom predklasickom období (300 pred Kr. – 250 po Kr.) boli postavené hlavné pyramídy a chrámy. V roku 219 založil Yax Moch Xok tikalskú dynastiu. Do vyľudnenia mesta vládlo v meste celkovo 39 vládcov. Vo včasnom klasickom období bol Tikal dôležitým mestom v obchodnej sieti Teotihuacánu. Teotihuacán tu dokonca dosadil novú dynastiu.
Vrcholom lokality bola neskorá klasika, kedy Tikal ovládal veľkú časť južných nížin (tzv. Tikalské kráľovstvo). O vládu v Peténe bojoval s mestami ako Uaxactún, Naranjo, Caracol a Calakmul. V tomto období sa stavali veľké námestia, pyramídy, paláce a objavili sa mayské hieroglyfické a kalendárne nápisy, monumentálne sochy a podobne. Stély s dátumami sa stavali od roku 3. storočia (prvá známa 292) až do 9. storočia (869 posledný dátum z Tikalu). Stéla s vročením 292 sa považuje za najstaršiu datovanú mayskú pamiatku.
Umelecko-architektonický vrchol mesto dosiahlo medzi rokmi 600 a 800, potom prišiel úpadok – vyľudnenie a umelecká degenerácie. Tikal bol opustený v roku 899 (spolu s ostatnými mestami južných nížin).
Ako prvý európsky návštevník Tikal videl roku 1695 Avendaňo. Výskumy tu robila Pensylvánska univerzita v rokoch 1956 – 1971 pod vedením J. Dimicka a E. Schooka.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tikal (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk