Tido J. Gašpar
slovenský spisovateľ, novinár, kultúrny pracovník, verejný činiteľ, ideológ a politik
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade 18. december 1938 – 1945
Šéf Úradu propagandy SR
V úrade 1941 – 1945
Biografické údaje
Narodenie	7. marec 1893 Rakovo-Stariny, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	10. máj 1972 (79 rokov) Nové Zámky, ČSSR
Politická strana	HSĽS
Profesia	novinár, politik
Rodina
Rodičia	Jozef Gašpar Veronika, rod. Pujdesová
Manželka	Ada
Odkazy
	Tido J. Gašpar (multimediálne súbory)
Politický portál  Literárny portál  Biografický portál

Tido J. Gašpar (vl. menom Jozef Gašpar, pseudonym Peter Štrbský) (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny – † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.

Životopis

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu Jozefa Gašpara a jeho manželky Veroniky rodenej Pujdesovej. Vzdelanie získaval v Rakove, Daňovej, a v Martine. Od roku 1911 slúžil v rakúsko-uhorskom námorníctve na Jadranskom mori. Počas prvej svetovej vojny pracoval na rakúsko-uhorskom ministerstve námorníctva.^[1] Od roku 1919 bol župným tajomníkom Turčianskej župy^[2], od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády SR.

V decembri 1938 bol počas 2. ČSR zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy.^[3] Gašpar bol autorom prejavu, ktorý 29. augusta 1944 pri začiatku Slovenského národného povstania v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš.^[4] Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na slovenské územie a žiadal obyvateľov, aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala lojalitu slovenskej vláde, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.

Politická, verejná a kultúrna činnosť

Bol aktívnym tvorcom aj organizátorom slovenského kultúrneho a spoločenského života. V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave^[5], od roku 1922 bol redaktorom týždenníka Slovenský svet, redaktorom úradného vestníka a členom redakcie týždenníka Nový svet. Istý čas bol členom a tiež tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov, bol redaktorom edície Žatva, ktorú vydávalo vydavateľstvo Biblioteka a tiež predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej. V rokoch 1938 – 1939 bol jeden z vedúcich ideológov slovenskej štátnosti a zdôvodňoval nutnosť spojenectva s nemeckou ríšou, ideologicky vystupoval i proti Slovenskému národnému povstaniu. V rokoch 1939 – 1944 bol poslancom slovenského snemu.

Tvorba

Literárnu činnosť začínal písaním článkov a krátkych próz, knižne debutoval v roku 1920 zbierkou noviel Hana a iné novely. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Nový svet, Elán, Slovenský svet, Ľudový chýrnik, Slovenský hlas, Slovák, Gardista a i. Vo svojich dielach využíval autobiografické motívy, motívy nenaplnenej lásky, rodinných pomerov, životnej neistoty, pesimizmu a dekadentných nálad, ale tiež sociálnu tematiku. Do popredia kládol citové konflikty, spletité osudy žien, úradnícke, rodinné a iné konflikty.

Ocenenia

• 1935 – štátna literárna cena za knihu Námorníci

Dielo

• 1920 – Hana a iné novely novely o nesplnených ľúbostných túžbach
• 1922 – Deputácia mŕtvych, novely o jeho námorníckom pôsobení
• 1925 – Buvi-buvi, próza o sklamaniach v sociálnej oblasti a kritika spoločnosti
• 1925 – Karambol a iné novely
• 1929 – Pri Kráľovej studni
• 1931 – Červený koráb, o vzbure na krížniku Pula
• 1931 – Zakliata hora, pamiatka Oskarovi Nedbalovi
• 1933 – Námorníci
• 1935 – V cudzine a iné rozprávky, novely
• 1939 – Veľký rok
• 1969 – Zlatá fantázia, spomienky na roky mladosti (v roku 1968 vyšli v časopise Slovenské pohľady)

Zobrané spisy

• 1943 – Dávne histórie. Zobrané spisy, zv. 1
• 1943 – Rozprávky o láske. Zobrané spisy, zv. 2
• 1944 – Námorníci. Zobrané spisy, zv. 3

Výbery

• 1970 – Námorníci

Publicistika

• 1934 – Trvalé svetlá, dokumentoval tu záujem o slovenské dejiny a kultúru
• 1938 – O čom je reč?, výber z komentárov uverejňovaných v rubrike "O čom je reč?" publikovaných v časopise Nový svet
• 1939 – Veľký rok, komentáre k vzniku slovenského štátu
• 1941 – Ziskožravci, slovenský nacionalizmus má byť preniknutý sociálnym akcentom
• 1942 – Za dobro celku, slovenský nacionalizmus má dôsledne dbať o svoj kresťanský základ
• 1944 – Slovenský nacionalizmus a Matica slovenská, povinnosťou ducha nie je len zjednocovať národ, ale aj zaisťovať novú jeho obrodu a stále mladistvé trvanie

Zobrané spisy

• 1943 – Dávne histórie, zv. I, jedenásť kratších literárnych útvarov

Pamäti

• 1998 – Pamäti I.
• 2004 – Pamäti II., Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Spomienky na prvú ČSR a jej predstaviteľov.

Preklady

• 1933 – Gottfried Keller: Rómeo a Júlia na dedine

Referencie

Literatúra

• Maruniak, Peter: Jozef Tido Gašpar - 115. výročie narodenia. In: Maruniak, P. - Grácová, G. (eds): Život a dielo ďalších exilových pracovníkov, MS 2010, s. 254 – 285.

 Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike riadok 15 - Rakovo-Stariny