A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Thomas Stearns Eliot | |
americko-britský básnik, esejista a dramatik | |
Narodenie | 26. september 1888 St. Louis, Missouri, USA |
---|---|
Úmrtie | 4. január 1965 (76 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
Alma mater | Parížska univerzita Merton College Harvardova univerzita Milton Academy |
Rodičia | Henry Ware Eliot, Charlotte Champe Stearns |
Manželka | Vivienne Haigh-Woodová (1915 - z. 1947) Valerie Fletcherová (1957–) |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Thomas Stearns Eliot (plné texty diel autora) |
Commons | Thomas Stearns Eliot |
Thomas Stearns Eliot (pseudonym T. S. Eliot) (* 26. september 1888, St. Louis, Missouri, USA – † 4. január 1965, Londýn, Spojené kráľovstvo)[1] bol britský básnik, esejista a dramatik amerického pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.
Životopis
Rodina
Narodil sa v prominentnej rodine Eliotovcov zo St. Louis v štáte Missouri. Jeho otec, Henry Ware Eliot (1843 – 1919), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová (1843 – 1929), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Bol najmladší zo šiestich detí, štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom.
Mladosť a vzdelanie
V rokoch 1898 až 1905 navštevoval Smith Academy, chlapčenskú školu, ktorá slúžila ako príprava na Washingtonovu univerzitu v St. Louis. Tu študoval latinčinu, gréčtinu, francúzštinu a nemčinu. Po skončení štúdia mohol ísť na Harvard, ale rodičia ho poslali na prípravný rok na Milton Academy, kde sa zoznámil so Scofieldom Thayerom, ktorý neskôr vydal jeho zbierku The Waste Land.
V rokoch 1906 až 1909 študoval na Harvarde, kde získal titul BA a neskôr MA. V tom čase prečítal zbierku esejí The Symbolist Movement in Literature od Arthura Symonsa, kde sa, ako sám priznal, prvýkrát stretol s menami ako Laforgue, Rimbaud a Verlaine. Počas štúdia sa spriatelil s Conradom Aikenom a niektoré jeho básne vyšli v časopise Harvard Advocate. V školskom roku 1910/11 žil v Paríži, študoval na Sorbonne a cestoval po Európe. V roku 1911 sa vrátil na Harvard ako doktorský študent filozofie. Študoval dielo F. H. Bradleyho, budhizmus a indickú filológiu. Aby mohol čítať náboženské texty, naučil sa sanskrit a pálí.
V roku 1914 získal štipendium na Merton College Oxfordskej univerzity. Skôr, ako tam nastúpil, navštívil nemecké mesto Marburg, kde sa chcel zúčastniť letného kurzu filozofie, ale po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel do Londýna a potom do Oxfordu. V decembri 1914 napísal Aikenovi: „Od žien som veľmi závislý (myslím tým ženskú spoločnosť),“ a posťažoval sa, že ešte nemá sexuálne skúsenosti. O necelé štyri mesiace ho Thayer, ktorý vtedy tiež študoval na Oxforde, zoznámil s guvernantkou z Cambridge Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepáčilo, preto sa rozhodol ďalší rok v štúdiu nepokračovať a 26. júna 1915 sa oženil s Vivienne.
Po krátkej návšteve príbuzných v USA sa vrátil do Londýna, kde začal pracovať ako učiteľ a prednášal napríklad na Birkbeck College Londýnskej univerzity. Pokračoval v práci na svojej dizertácii a na jar 1916 ju poslal na Harvard. Univerzita prácu prijala, ale Eliot titul PhD nezískal, pretože sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku 1964 bola táto jeho dizertácia publikovaná pod názvom Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley.) Počas štúdia na vysokej škole boli Eliotovými spolužiakmi napríklad George Santayana, Irving Babbitt, Henri Bergson, C. R. Lanman, Josiah Royce, Bertrand Russell a Harold Joachim. Russell mal údajne s Vivienne pomer, keď mladomanželia Eliotovci bývali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili.
Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako učiteľ na Highgate School (kde učil aj básnika Johna Betjemana) a neskôr na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrábal si písaním knižných recenzií a vyučovaním vo večernej škole. V roku 1917 prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahraničnými účtami. V auguste 1920 stretol na výlete do Paríža v spoločnosti Wyndhama Lewisa Jamesa Joyca, ktorý mu najprv pripadal arogantný, ale čoskoro sa stali priateľmi a Eliot ho navštevoval vždy, keď bol Paríži. V roku 1925 odišiel z Lloyds Bank a začal pracovať pre vydavateľstvo Faber and Gwyer (neskôr Faber and Faber), kde zostal až do konca svojej kariéry a stal sa riaditeľom firmy.
Neskorší život v Anglicku
29. júna 1927 sa Eliot stal anglikánom. V novembri toho istého roku sa vzdal amerického občianstva a stal sa občanom Spojeného kráľovstva.
Keď mu Harvardova univerzita ponúkla miesto profesora na akademický rok 1932/33, už nejaký čas zvažoval odlúčenie od svojej manželky. Ponuku prijal, manželku zanechal v Anglicku a po jeho návrate v roku 1933 sa manželia oficiálne odlúčili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku 1932 a jej smrťou v roku 1947 sa Eliot s manželkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej liečebni Northumberland House severne od Londýna, kde ju umiestnili v roku 1938. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju nikdy nenavštívil.
V rokoch 1946 až 1957 býval so svojím priateľom Johnom Davym Haywardom, ktorý zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechával sa oslovovať "správca Eliotovho archívu". Zozbieral tiež Eliotove rané básne, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom Poems Written in Early Youth. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj keď už spolu nebývali, a v roku 1965 ju odkázal King's College Cambridgeskej univerzity.
Eliotovo druhé manželstvo bolo šťastné ale krátke. 10. januára 1957 sa oženil s Esmé Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznámil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prvého manželstva sa so svojou druhou manželkou dobre poznal, pretože od augusta 1949 mu robila sekretárku vo firme Faber and Faber. Ich sobáš, tak ako Eliotov prvý, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o štvrť na sedem ráno a zúčastnili sa jej iba rodičia nevesty. Valerie bola od manžela o 37 rokov mladšia a po jeho smrti sa venovala zachovávaniu jeho odkazu.
Smrť
Zomrel 4. januára 1965 v Londýne na následky emfyzému pľúc. Roky mal zdravotné problémy, ktoré mu spôsobovala kombinácia londýnskeho vzduchu a silné fajčenie. Často ho trápila bronchitída a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnené a jeho popol, podľa jeho želania, umiestnený v kostole svätého Michala v East Coker, obci z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky.
Tvorba
Prvé významne básne ako je Love song of J. Alfred Prufrock alebo Portrait of a Lady poukazujú na unikátny spôsob práce s jazykom, ktorý je súčasne veľmi tradičný (nadväzujúci na francúzskych symbolistov, to najlepšie z britskej tradície – a to romantické alebo alžbetínske) a veľmi moderný. Poňatím reality a duchovného života v monológu alebo kaleidoskopickom kubistickom striedaní rôznych hlasov je zaradený k modernistom a zároveň k Stratenej generácii. Je zaraďovaný medzi autorov imagizmu.
Jeho najznámejšia básnická zbierka – The Waste Land (Pustá zem, Pustina) je zložitou výpoveďou o dobe medzi vojnami a reakciou na prvú svetovú vojnu.
Jeho neskoršie práce, hlavne však Four Quartets, rozvíjajú Eliotovu poetiku smerom k veľmi zvláštnemu mixu realizmu a metafyzična. Presné obrazy a veľmi prepracovaný spôsob práce s čitateľovou mysľou znamená veľký dôraz na čitateľovu pozornosť a inteligenciu. Básne nie sú jednoduché, vrstvy sa prelínajú, doplňujú. Jeho náklonnosť ku kresťanstvu je zrejmá v celom diele.
Dielo
Poézia
- 1917 – Prufrock and Other Observations
- The Love Song of J. Alfred Prufrock
- 1920 – Poems
- Gerontion
- Sweeney Among the Nightingales
- 1922 – The Waste Land
- 1925 – The Hollow Men
- 1927/1954 – Ariel Poems
- 1927 – The Journey of the Magi
- 1930 – Ash Wednesday
- 1931 – Coriolan
- 1939 – Old Possum's Book of Practical Cats
- 1939 – The Queen's Book of the Red Cross, zbierka
- The Marching Song of the Pollicle Dogs
- Billy M'Caw: The Remarkable Parrot
- 1945 – Four Quartets
Divadelné hry
- 1926 – Sweeney Agonistes
- 1934 – The Rock
- 1935 – Murder in the Cathedral
- 1939 – The Family Reunion
- 1949 – The Cocktail Party
- 1953 – The Confidential Clerk
- 1959 – The Elder Statesman
V slovenčine
- Pustatina. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1966 (preložil Ján Buzássy)
- Eseje. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1972 (preložili Zuzana Bothová a kolektív)
- Vražda v katedrále. Bratislava : Petrus, 1996 (preložil Karol Strmeň)
Referencie
- ↑ T. S. Eliot . Poets' Graves, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Stearns Eliot
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Thomas Stearns Eliot na českej Wikipédii a Thomas Stearns Eliot na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Autori náučnej literatúry USA
Básnici USA
Charles Bukowski
Dan Brown
Dramatici USA
Ernest Hemingway
Esejisti USA
Francis Scott Fitzgerald
H. P. Lovercraft
Jack Kerouac
Jack London
James Arthur Baldwin
Alexandr Petrovič Každan
Alex Haley
Alfred Bester
Alfred Thayer Mahan
Allen Ginsberg
Ambrose Bierce
Amiri Baraka
Anaïs Nin
Anne Riceová
Ann C. Crispinová
Ann Coulterová
Anton Myrer
Armin Joseph Deutsch
Arthur Miller
Ayn Randová
Beata Poźniaková
Benjamin Franklin
Blake Crouch
Brené Brownová
Bret Easton Ellis
Buckminster Fuller
Buster Keaton
C. D. Payne
Carl Sagan
Carol Burnettová
Chaim Potok
Chalíl Džibrán
Charles Sealsfield
Christopher Paolini
Chris Colfer
Chuck Palahniuk
Clarissa Pinkolová Estésová
Conrad Aiken
Daniel Silva
Dan Brown
David Brin
Debbie Reynoldsová
Donald Ervin Knuth
Don DeLillo
Doris Lundová
Doyle Brunson
Edgar Allan Poe
Edgar Rice Burroughs
Edward Albee
Ed Regis
Elizabeth Shepleyová Sergeantová
Erle Stanley Gardner
Ernest Hemingway
Evan Hunter
Ezra Pound
Francis Scott Fitzgerald
Frank Patrick Herbert
Gary Chapman (autor)
Gary P. Radford
George Carlin
George Raymond Richard Martin
George Santayana
Gregory Corso
Greg Bear
Gwendolyn Brooksová
Hal Clement
Helen Kellerová
Henry Adams
Henry James
Herman Melville
Ira Levin
Isaac Bashevis Singer
Ishmael Scott Reed
Jack Kerouac
Jack London
James Agee
James Baldwin
James Clavell
James Fenimore Cooper
Jaroslav Pelikan
Jennifer Love Hewittová
Jenny McCarthyová
Jerome David Salinger
Joan Petersová
John Barth
John Bassett McCleary
John D. MacDonald
John Gray
John Green
John Grisham
John Irving
John Lithgow
John Naisbitt
John O’Hara
Joseph Brodsky
Joseph Heller
Joyce Carol Oatesová
Judy Greer
Julien Green
Kathy Reichsová
Kay Hooper
Ken Kesey
Khaled Hosseini
Kristin Cashorová
L. Ron Hubbard
Langston Hughes
Larry Sloman
Laura Joh Rowlandová
Leonard S. Goldberg
Lisa Kudrowová
Louisa May Alcottová
Louis Adamic
Louis L'Amour
Lurlene McDanielová
Margaret Mitchellová
Marilyn Fergusonová
Marion Zimmer Bradleyová
Mario Puzo
Masiela Lushová
Matthew Pearl
Maya Angelou
Michael Chabon
Michael Connelly
Michael McClure
Michael Palmer
Michelle Malkinová
Mike Resnick
Morgan Scott Peck
Mortimer Adler
Nathaniel Hawthorne
Nathaniel Philbrick
Neal Cassady
Neal Shusterman
Nellie Bly
Newt Gingrich
Noah Gordon
Norman Finkelstein
O. Henry
Paris Hiltonová
Pat Buchanan
Paul Auster
Paul Robeson
Pearl S. Bucková
Peter Drucker
Peter Michael Senge
Peter Schwartz
Philip Carlo
Philip Roth
Portia de Rossi
Priscilla Presleyová
Ralph Ellison
Ralph Waldo Emerson
Raymond E. Feist
Ray Bradbury
Richard A. Knaak
Richard Bach
Richard Brautigan
Richard Halliburton
Richard Rohr
Robert Allan Monroe
Robert Anthony Salvatore
Robert Fulghum
Robert Ludlum
Robert Lynn Asprin
Robert Silverberg
Robin Cook (spisovateľ)
Roger Ebert
Ross Macdonald
RZA
Sam Shepard
Saul Bellow
Scott O’Dell
Sherwood Anderson
Shinzen Young
Sidney Poitier
Sinclair Lewis
Stephenie Meyerová
Stephen Ambrose
Stephen Covey
Susan Sontagová
Suzanne Collinsová
Sylvia Plathová
Terry Brooks
Theodore Dreiser
Thomas Feverel Merton
Thomas Harris
Thomas Paine
Thomas Stearns Eliot
Timothy Leary
Toni Morrisonová
Truman Capote
Ursula Kroeberová Le Guinová
Veronica Rothová
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Walter Lippmann
Washington Irving
William Faulkner
William S. Burroughs
William Saroyan
Woody Allen
Zane Grey
Zoznam spisovateľov USA
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk